Part

 1 1 |      Horných Luhov?”~„Odtiaľ, prosím.”~Pán v bunde vstal z peľasti
 2 4 |    záležitosti som prišiel.”~„Prosím.”~„Chcem sa so ženou rozsobášiť.”~„
 3 4 |     všetko povedať od a po z. Prosím vás, pán doktor, ako som
 4 4 |    pes a idem rozzúrený… Nuž, prosím, žena sa háda s dcérou,
 5 4 |    doložil po chvíli smutne. „Prosím vás o radu. V sobotu má
 6 4 |    odovzdať… Len tie pečiatky prosím a čím viac mariek na obálku…
 7 6 |     na vás, pozoroval…”~„Ale, prosím vás…”~Cigán prestal hrať.
 8 6 |  líhal, prišla Zuzka.~„Zuzka, prosím ťa, povedz mi, čo sa to
 9 6 |        To nepoviem.”~„Povedz, prosím ťa.”~„Pani mi zabránili.”~„
10 7 |      páni z komisie a dodal: „Prosím počkať, pán exekútor.”~„
11 7 |      Cimenná!”~„Vaša milosť,” prosím vás, zaprosil zasa Dufek, „
12 11|  búchal pritom na stôl. „Veď, prosím, ako by to bolo? Pozvánky
13 11|       nalieva a núka.~„Ráčte, prosím, ráčte. Ešte jeden… Ale
14 11|      Prejsť sa.”~„Dovolíte?”~„Prosím.”~Išli spolu. Boli si tak
15 11|  cítiš. Nebežíš, letíš. Ach!~„Prosím, zadávať sa na štvorylku!”
16 11| zatľapkal rukami a zakričal: „Prosím zadávať sa na štvorylku!”~
17 11|        a rozbehol sa ku nej:~„Prosím teda, slečna.”~„Odpusťte,
18 11|   Prešiel ku slečne Zuzanke.~„Prosím, ak možno.”~„Odpusťte,”
19 12|      skoro prestrašená. „Ale, prosím vás, dajte mi rameno,” podotkla, „
20 12|     Nemožno, slečna, vidia.”~„Prosím vás!” Prosebne na neho pozrela.~„
21 12|  chcem vám niečo… Sadnite si, prosím vás. Sem do fotela. Do tohto.”~
22 12|  Elena zasa chytila za ruku.~„Prosím vás,” vravela mäkko, „máte
23 13|     vravel brat.~„Nie, nie.”~„Prosím vás, slečna, celkom vážne.
24 13|    Tak povedz!”~„Poviem ti.”~„Prosím ťa,” obrátila sa k bratovi, „
25 15|     zavolal. „Doneste čaju.”~„Prosím!” ozval sa posluha.~Iste
26 15|    tento.~„Nie, len koňaku.”~„Prosím.”~Mohol som už spať, dumal
27 15|    vám páči dnu. I vám, pane. Prosím.”~Vošli do salónu.~Elegantné
28 16|      šesťdesiat hákov index — prosím nepretrhúvať ma, poznámky
29 17|     riekla a podala mi ruku.~„Prosím.”~„Vy vravíte o figúrkach.
30 17|    Kohokoľvek.”~„Pomenovať?”~„Prosím.”~„Nuž mňa. Seba menujem.”~
31 17|      pravda… Vchodím k nemu a prosím golierik.~„Akýže rozkážete?”~„
32 17|        má byť zasnúbenie. Ale prosím vás ešte mlčať o tom. A
33 17|         Úprimne,” opätovala, „prosím vás!”~Nikdy som ju posiaľ
34 18|    Vlado, pusť!”~„Nepustím.”~„Prosím ťa!”~„Nie.”~Čo bolo robiť
35 24|       priamy…”~„Až pripriamy! Prosím, nebuďte… No a potom?”~Kruh
36 24|        že som vás o ňu pýtal… Prosím, povedzte mi spôsob, ako
37 24|        že ja som mal dvíhať.~„Prosím záloh, zamyslený pane!”~
38 24|   dosky s partitúrou v ruke.~„Prosím soprán, soprán!” volal.~„
39 24|       odpovedal zbormajster. „Prosím, nech sa páči! Nemáme čas!”~„
40 27|      mohol nazrieť dnu. Nože, prosím vás, odostrite tú farbistú
41 28|       Veru bez. Ale povedzte, prosím, svoje meno. Milosťpani