Part

  1 1 |          čert berie… Čierny Fojták si príde k vám požičať, čo
  2 1 |           poctivé, ani na ruky, či si môžeš nimi zarobiť… Keby
  3 1 |           môžeš nimi zarobiť… Keby si im tak doniesol a nepýtal,
  4 1 |            všetkému koniec, myslel si, idúc pomaly podbráním.
  5 1 |     červenkastá z tejto — na fajku si s ňou pripálim…~A už aj
  6 1 |       čakal, kým sa rozhorí. Potom si pripálil, chytro jedno za
  7 1 |         nič… Keď na to príde, nech si predajú. Aspoň sa všetkého
  8 1 |         tam ti schádza dlžoba, tam si schádza druhá, tam tretia…
  9 1 |       Žiadalo sa mu veľmi posedieť si na chvíľu a vypiť píšťalu—
 10 1 |       Zborgovať nezborgujú… Myslel si, že mu pomôžu. Bol by vyplatil
 11 1 |            na voz. Ani predať, aby si si odplatil, ani požičať,
 12 1 |            voz. Ani predať, aby si si odplatil, ani požičať, aby
 13 1 |         odplatil, ani požičať, aby si si kravu oslobodil.~„Zamotali
 14 1 |      odplatil, ani požičať, aby si si kravu oslobodil.~„Zamotali
 15 1 |            Tá sa naplače, pomyslel si, a za ňou všetky deti. Bude
 16 1 |            šiel za facku, s tým by si nepomohol, a o krave ani
 17 1 |         nič nebolo stalo. Proboval si ruky pokrčiť a natiahnuť,
 18 1 |            stekalo mu z tváre, kým si ju rukávom nepoutieral.
 19 1 |     trapiech, „nohu mi zlomilo. Čo si teraz počnem? Ktože vás
 20 1 |           drobné…? Verona moja, čo si ty teraz počneš samotná?”~
 21 1 |        povalenému Ďurovi, zdvihnúc si šosy bundy, aby sa nezablatili.
 22 1 |            ručník po vreckách, aby si utrel zaslzené oči. „Bolo
 23 1 |            samého seba, a potiahol si v rozpakoch klobúčik k nosu.~„
 24 1 |     Škrabal sa po sluche a utieral si ručníkom oči.~„Takto ležať
 25 1 |         zhodiac čapicu a utierajúc si teraz už lysinu, ktorá sa
 26 1 |     prezrie a všetko uvidí, myslel si. Lepšie bude, keď sa zobudím
 27 1 |      Starší pobehol za ním a sadol si na peľasť, nakloniac sa
 28 1 |           zatrúbil do šatky, sťaby si nos čistil. Prešiel zasa
 29 1 |         stovky. Práve toľko, koľko si žiadal.~Chytil pánovi ruku
 30 2 |       ktorej kožka len tak visela, si už zúfal. Zo dňa na deň
 31 2 |        Pozri, rozzelenali sa… I ty si také bahno a mláka, holý
 32 2 |         odrazu zachcelo aspoň nohy si omočiť.~Hodil kosu a už
 33 2 |     ďatelinu. Vtedy mu napadlo, že si kosu nechal na ráte.~„Nože,
 34 2 |       smerom k úpustu: „Pri úpuste si daj pozor,” upozornil ho.~„
 35 2 |            Ušli z mesta. Pomysleli si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia
 36 2 |              podotkol vážne, „a ty si daj pozor, aby ťa nezbadali.”~
 37 2 |         Sluha sa nehýbal. Pomyslel si na dieťa, čo sa mu pred
 38 2 |        odšutrujeme?~Traja kúpajúci si práve v tomto čase začali
 39 2 |          sa začali obliekať.~Ledva si notár položil veľký slamený
 40 2 |            nik nenosieval, richtár si pľasol do dlaní a vykríkol
 41 2 |    zbláznili, nemôže byť, pomyslel si richtár a hodiac za ním
 42 3 |          páni akýsi trotoár. Každý si má svoje preddomie vyložiť
 43 3 |           za podrichtára, ale ešte si pestoval svoje remeslo.
 44 3 |      netreba. Ako výborník zastane si vždy hrdo, neodvisle.~Kto
 45 3 |     pokojné svedomie, či nie, vždy si myslel, že niečo vyparatil
 46 3 |            aby niečo vymyslela.~„A si narúbal dreva?” ohriakla
 47 3 |        ohriakla ho.~Tu máš! myslel si pán majster, veď je tak.
 48 3 |       naučenie mu dávala: „Ale aby si niečo nevykázal, ty trubiroh!”~
 49 3 |            dážď bez kvapiek, akoby si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej
 50 3 |    osvetlenie. Osvetlenie? myslel, si, veď je. Päť lámp horí,
 51 3 |      čižmárom a výborníkom. Podali si ruky a šli spolu na zasadnutie.~„
 52 3 |            biť. Strieľať. A Ježová si pustí muža. Veď keď ho Trupák
 53 3 |            vážne, v očakávaní, kým si výborníci posadajú na lavice
 54 3 |           určené pre nich. Konečne si posadali. Nastalo ticho.
 55 3 |         Kde je môj muž…? Ježo, kde si? Ja si ho nedám zabiť!”
 56 3 |         môj muž…? Ježo, kde si? Ja si ho nedám zabiť!” kričala,
 57 3 |     smiechu búchať o stolík… a kým si notár zastrúhal ceruzku.
 58 4 |          Prečo?”~„Dovoľte, aby som si sadol. Musím vám celú vec
 59 4 |           rokov.”~Rozsobáš, myslel si Čurida, interesantné… „Ráčte
 60 4 |       Čurida, interesantné… „Ráčte si sem ku mne. Počúvam,” povedal
 61 4 |   gaštanové pyré… Od tých čias som si kúpil dom. Vysadil sad.
 62 4 |         škereňovský med. Kúpil som si štyri turecké žreby. Chránim
 63 4 |      ponosovať na dražobu.”~„Kúpiš si za štyri bryndze, napiješ
 64 4 |            napiješ sa vody, staneš si ku sporáku a máš večeru.”~„
 65 4 |   neznesiteľné… Dovoľte mi zapáliť si. Som fajčiar.”~„Nech sa
 66 4 |         vložil doň fajku a napchal si ju. Pripálil a rozprával: „
 67 4 |           hrdzavými fľakmi a utrel si nos.~„Večera nemožná. Pytač
 68 4 |           obyčaj,' vravím a myslím si: Treba ho ponúknuť. Možno
 69 4 |        chudák, sedí a čaká.~Myslím si, Malvínku čaká, a idem.
 70 4 |        trpezlivo sedí a čaká… Iste si myslí: Ako dobre by bolo
 71 4 |            zapálili. ,Piva!‘ Už by si ho mal… Šľak by trafil každého
 72 4 |            bol výtečný zať, myslím si… Odbilo osem. Odbilo deväť.
 73 4 |         Vravím o športoch a myslím si, za akého asi zvera ma pokladá
 74 4 |         pokladá tento človek. Iste si myslí, že preto vravím o
 75 4 |          systéme bojovania. Pritom si myslím, že pán pytač hovorí: ,
 76 4 |       hovorí: ,Vo vlastnom dome by si mal mať systém. Kde je tma,
 77 4 |          kde je zima, zakúriť, keď si osem hodín nejedol, dať
 78 4 |       preto nedávaš večeru,‘ myslí si iste pytač… Pritom čakáme,
 79 4 |          jasná,” povedal, „najmite si na ten deň kuchárku.”~Škereň
 80 4 |          vypadla. Nestačí.”~„Dajte si večeru doniesť z hostinca.”~„
 81 4 |           sa. Žena je povinná ctiť si muža. Ctí si ma? Uráža.
 82 4 |          povinná ctiť si muža. Ctí si ma? Uráža. Varí demikát
 83 4 |      sobotu na siedmu večer. Ráčte si to poznačiť…”~„Napíšem.
 84 5 |   mriežkový oblok nízkeho domu dal si krásnu veľkú tabuľu. Sásik
 85 5 |          začali postávať a obzerať si vyložené veci. Mal síce
 86 5 |        širokou bledou tvárou. Fúzy si pristrihoval po anglicky,
 87 5 |      salónového kabáta a priviazal si pod bradu červenú mašľu,
 88 5 |   spoločnosti a bol veľmi rád, keď si mohol sadnúť neďaleko pánov.
 89 5 |  Predstavím sa ako hodinár, myslel si, ani pes sa o mňa neobzrie,
 90 5 |       dobre obstrihnuté.”~Napravil si účes, pohladil fúziky a
 91 5 |          celkom zabudol.~Hneď nato si pomyslel, že kráča popri
 92 5 |     Naklonil sa napravo a pošuchol si kabát rukou, pričom nešeredne
 93 5 |        rukou, pričom nešeredne bil si ľavú nohu rukavičkou, ktorá
 94 5 |      okúňal ísť ku slečnám.~Neviem si vybrať, myslel si, potrhávajúc
 95 5 |           Neviem si vybrať, myslel si, potrhávajúc frak. Tanečnice
 96 5 |         vbehol do bočnej izby, kde si pred zrkadlom napravil mašľu
 97 5 |         nich… Krása, krása, myslel si a pohrával sa s guľkou retiazky,
 98 5 |           vpád do taktu. Ale darmo si pomáhal hlavou a plecami —
 99 5 |           táto Pavlínka,” povrával si pán doktor a utieral si
100 5 |            si pán doktor a utieral si spotenú tvár. „Možno, že
101 5 |         akýsi. No počkaj. Zamieňaš si remeslo s kadejakými titulmi
102 5 |         robíš nám hanbu, akoby sme si my remeselníka neuctili.”
103 5 |   remeselníka neuctili.” Pošuškali si medzi sebou tanečníci a
104 5 |     náhľadmi.~To mi už ide, myslel si pán Sásik, obzerajúc sa
105 5 |          ju zaklalo v boku. Kládla si spočiatku šatku na ústa,
106 5 |       vybehol z dvorany. Vo foyeri si zvliekol frak, roztiahol
107 5 |       krídla a že aj jeho mal… Veď si ho dobre obzrel, keď si
108 5 |            si ho dobre obzrel, keď si ho požičiaval a platil zaň…~
109 5 |            len toľko napísané, aby si kúpil nový frak.~„Radšej
110 6 |            veselí ľudia. Zapil som si a zaveselil sa. Spievalo
111 6 |         Spievalo sa, zaspieval som si i ja. Cigán zahral. Roztancovali
112 6 |            druhí inakší. Vyhľadajú si najkrajšiu tvár s utešenými
113 6 |            môjmu plecu. Myslel som si, že som naozaj príjemný
114 6 |     naklonila hlávku. ~Dovolil som si poznamenať: „Vy, slečna,
115 6 |         veľké, nešikovné ruky. Keď si pomyslím, za akú pyšnú slečnu
116 6 |      zvláštna krása — opätoval som si v mysli. Každá je voči mne
117 6 |   jednoduchý úradník, prečo by som si nerozkázal liter vína? Kázal
118 6 |   nerozkázal liter vína? Kázal som si. Pili všetci bankoví. Druhí
119 6 |    domáceho časopisu. Potom, druhí si na svoju nôtu rozkážu. Prečo
120 6 |         nôtu rozkážu. Prečo by som si nerozkázal i ja? Rozkázal
121 6 |      nerozkázal i ja? Rozkázal som si. Ťahal som tenor. Hory len
122 6 |           hrať urazeného. Nechcela si ma vypočuť. Dobre. Obanuješ.
123 6 |            som lavičku, kde by som si mohol sadnúť. Cigán zasa
124 6 |        čardáš a ja som zastal. Kde si sadnem? Tam sedia. Tam sedí
125 6 |              povedal som, „len som si chcel sem sadnúť… O minútku.
126 6 |           srdce veľmi bije.”~Sadla si bez slova a ja neďaleko
127 6 |           riekla: „Nebudeš!”~Dcéra si sadla.~„Ale prečo, milosťpani?”
128 6 |            naozaj chcú, myslel som si, aby bol človek ich otrokom.
129 6 |          majáles to bol…~Ľahol som si na diván a spomínal včerajšie
130 6 |          mi chcelo spať. Ľahol som si. Zdalo sa mi, že mi je nízko
131 6 |        kohútmi a husami. Darmo som si kryl uši pod paplón, nemohol
132 6 |          je vankúšik?”~„Pani…”~„Čo si mi topánky neočistila? Ja
133 6 |         doniesla šuvix a kefu.~„To si ty len v kuchyni urob, nie
134 6 |             Ale pani povedali, aby si sami…”~Nerozumel som. Zuzka
135 6 |           nechal tak a topánky som si sám očistil.~Na obed som
136 6 |          jeden vankúš.~Nevedel som si to nijako vysvetliť. To
137 6 |          ospravedlniť. Umienil som si, že zo zvedavosti budem
138 6 |         jarmok. Po obede chcel som si pospať. Nedajbože! Každé
139 6 |  neprestanete, vyobšívam vás! A to si ony práve pod môj oblok…”~„
140 6 |            Odkážem jej, myslel som si, aby skapala do rána.~Zuzka
141 6 |          Asi o dve hodiny, keď som si líhal, prišla Zuzka.~„Zuzka,
142 7 |         sud s kapustou a poškrabúc si veľký a ostrý nos, postúpil
143 7 |       zaprosil zasa Dufek, „zajtra si predám kravu a donesiem…”~
144 7 |         len preto nezaviedol, lebo si myslel, že ju na licitácii
145 7 |           pred exekútora. Exekútor si vzal s poďakovaním a upokojil
146 7 |            fajtách tohto. Sedliaci si medzitým posadali pod pec
147 7 |    pribehol spotený a mokrý. Utrel si rukávom tvár a pár ráz smrknúc
148 7 |           ho zuby boleli, pritisol si dlaň k lícu a povedal: „
149 7 |     štyritisíc korún…” A potiahnuc si spodnú peru prstami, takže
150 7 |   Malobrežania čím ďalej, tým viac si dovoľovali. Svätosväte chcú
151 7 |     človeka obrať o práva, mysleli si. Krik sa vzmáhal a ostrel.
152 7 |          prudké a rýchle. Exekútor si už myslel, že zasa bude
153 7 |          niečo pod stolom. Očistom si odpľul a zatrel čižmou.~„
154 8 |           do košele. Rukávy na nej si vyhrnul a prsia obnažil.
155 8 |       ktorom vrieskali deti.~Oprel si lakťami hlavu o písací stolík
156 8 |        tedy zdvihol hlavu, odfúkol si a zahľadel sa do otvorených
157 8 |           počúval krik detí.~Tieto si vymysleli akúsi čudnú hru.
158 8 |           spokojný. Niektoré state si aj dva razy prečítal, aby
159 8 |           decko rovno nespýta: „Čo si?” Ale celkom nerozumne kikiríka.
160 8 |         privítal ju muž, zapínajúc si na hrdle košeľu.~„Zasa majú
161 8 |      Rumesa, tak u Tuchlíka… Nikdy si nevieš poradiť,” zahovoril
162 8 |           pokračoval posmešne, „ty si súca na samostatnosť. Stále
163 8 | poltopánkach roztrhla, aj vtedy by si sa prišla radiť, čo máš
164 8 |         nedostať.”~Redaktor, ktorý si práve natiahol pančuchy
165 8 |          ja vám ich nenapečiem. Ty si len poraď. Ja zájdem do
166 8 |        zájdem do Extravurštu a tam si zajem.”~Natiahol si manžety,
167 8 |            tam si zajem.”~Natiahol si manžety, založil kráglik,
168 8 |      kalendár neukazuje.”~„Pozrela si?”~„Pozrela.”~„No tak pozri
169 8 |          väčšej čiastky preto, aby si zaolovrantoval a najmä smäd
170 8 |            končitou hlavou, upíjal si pivo s komandantom hasičov
171 8 |    navštívila žena v pracovni.~„Tu si?” spýtala sa potichu, odchýliac
172 8 |           od súdu.”~„Od súdu?”~„Čo si zas neplatil?”~Redaktor
173 8 |        sudcovi,” vysvetlil a sadol si. „Ukáž posledné číslo… Čo
174 8 |    pohárikoch, bez lyžičiek, takže si jubilanti museli miešať
175 8 |          ten článok?”~„Ja.”~„Dajte si pozor. A najmä nech vás
176 9 |           ak musela čakať, ale keď si putne naplnila, už sa aj
177 9 |        putne pri každej bráne, aby si poklebetila a neškerila
178 9 |         ôsmy div sveta. Druhým aby si hneď zarána hodinu vyzváňal
179 9 |             Ale ak sa mi vydáš, čo si ja počnem.”~Zuzka sa zachichotala: „
180 9 |   milosťpani, nikdy. Radšej by som si ruku odťala.”~„Nono.”~„Veru
181 9 |      umývala riad po obede. Utrela si chytro ruky. Postierala
182 9 |     Nahovárať sme ťa prišli. Či by si sa reku nevydala,” začala
183 9 |            zhíkla Zuzka a zakryjúc si dlaňou tvár, rozosmiala
184 9 |           Keď kuchyňu zametala, už si spievala a myslela si pritom,
185 9 |           už si spievala a myslela si pritom, že sa naozaj nevydá.
186 9 |            tu ani roboty toľko. Aj si zarobí, aj vyslúži, aj má
187 9 |        kredenci. Keď chce, odkrojí si… Čo jarmok, jarmočné ju
188 9 |            vysvetľovala Uľa. „Čože si takto? Slúžka, slúžka, slúžka.”~„
189 9 |     opätoval svoje otec, pozerajúc si na čižmy a odlupujúc si
190 9 |            si na čižmy a odlupujúc si prstami zoschnuté blato
191 9 |             Zuzka odolala. Zhlboka si vydýchla, keď odišli. Smutná
192 9 |       vydýchla, keď odišli. Smutná si sadla k oknu a zadumala
193 9 |            Uľu, tu na Zuzku a fúzy si vykrúcal a prekladal si
194 9 |            si vykrúcal a prekladal si každú chvíľu nohy. Raz pravú
195 9 |        prišli, ale ostatný raz. Ty si nie ľahkomyseľnica…” Zakašlala
196 9 |           Becko sto zlatých, ktoré si hneď môžeš dať do šparkasy,
197 9 |            ho! Uletí a nepríde. Ty si chudobná a budeš boháčkou…”~
198 9 |            oknu odvrátila. Zakryla si zásterou tvár a odklonená
199 9 |    vystierajúc na táfli a mrmlajúc si popod nos. Uľa sa mu prizerala,
200 10|          tak ako dekan, aj tartlík si rád zahrá, ako Veselý, ale
201 10|          vrtel dáždnikom a hvízdal si nezmyselné melódie, ktoré
202 10|          sa farár ukazoval. Myslel si. Život je síce večný… Pokračuje
203 10|            nad ním. Sova, pomyslel si a rozhodol sa, že pobeží.
204 10|       druhý. Nepozeral ta. Zapchal si uši a utekal ďalej. Vybehol
205 10|           Na mňa sa díva, pomyslel si. Vskutku, farár zastal a
206 10|           sa domov len ráno. Chcel si ľahnúť vo svojej kaplánke,
207 10|      ľahnúť vo svojej kaplánke, že si odpočinie, ale v posteli
208 10|          čo by drevo pílili… Ľahol si na diván. Sotva sa vládal
209 11|        mesta prišli vojaci. Kto by si to bol pomyslel? K nám prídu!
210 11|            ešte v sobotu. V nedeľu si rozhodne nepoznal mesto,
211 11|            najlepšie háby. Pozeral si, pozeral. Ale, reku, toto
212 11|         kabát čierny. Ešte i metál si vylepil, vyčistený, jagajúci
213 11|           bola strašná hmla…”~Ľudí si nepoznal. Samá vojna. A
214 11|            Doktorova žena obliekla si napríklad svoju čierno—žltú
215 11|         celé dve hodiny a obliekla si belasé hodvábne šaty, pretkávané
216 11|            topánočky. Slečna Zuzka si vzala do kostola vejár s
217 11|           zavládla medzi nimi. Prv si závideli perá na klobúkoch
218 11|          ani nehovoriac. Ani jednu si nevidel v nedeľu predpoludním
219 11|        doktorov slúžila, sedem ráz si prepigľovala šaty a ešte
220 11|          hlavy slečinkám. Namyslia si a nebudeš môcť sa s nimi
221 11|        Dosiaľ ako dobre bolo. Vždy si videl príjemný poriadok.
222 11|    gavalier svoju dámu. Vždy. Šiel si ráno do úradu, na ulici
223 11|            ulici samé páriky. Šiel si na obed z úradu, zasa. Šiel
224 11|           obed z úradu, zasa. Šiel si sa po večeri prejsť, zasa
225 11|          sa po večeri prejsť, zasa si sa stretol so samými párikmi.
226 11|       štebotali jedno s druhým, že si nepočul iné, len „ssssss”
227 11|         krásne žlté vlasy? myslela si.~„Pravdaže nie!” potvrdila
228 11|       ľudia celkom inakší.” Pritom si myslela: Všetci sú driečni,
229 11|            isté povedala a myslela si pani sudcová. To isté všetky
230 11|          ale šťastne a iste. Vedel si zariadiť veci, k čomu mu
231 11|       niekto mal podobnú mašľu, už si objednal nejakú extra. Len
232 11|           hrubú, ani tenkú. Myslel si niekto: no, tento kabát
233 11|           a znosil všetko. Odišiel si smutný. Kúpil si si tabatierku.
234 11|           Odišiel si smutný. Kúpil si si tabatierku. Vyňal si
235 11|        Odišiel si smutný. Kúpil si si tabatierku. Vyňal si ju
236 11|            si si tabatierku. Vyňal si ju pred podsudcom a on už
237 11|            stála osem zlatých, ale si ju obzrite. Pritisnite tu.
238 11|    futrovaná; obzrite.”~Rozgurážil si sa v kaviarni. Bol tam i
239 11|        Fľašu šampanského!” skríkol si na sklepníka.~„Akéže píjavate?”~„
240 11|         všetko a každého. Akože by si nebol podmanil celé mesto!
241 11|   rozkážete koňaku.”~„Prečo by som si nevypil?”~A slečna Olinka
242 11|          Prosím.”~Išli spolu. Boli si tak blízko, a predsa sa
243 11|          Neďaleko bola lavička, ta si sadli.~„Olinka,” začal podsudca, „
244 11|            Znova zatíchli, chytiac si ruky. Hodina večere sa blížila.
245 11|               A ešte dáme! Zdvihne si tú šabličku. Šablička sa
246 11|        nemilovať. Ako odoprieť, čo si zažiada. Ach, oficier? Civil
247 11|          veď je dnes bál. Prečo by si nezašiel? Po obede len čo
248 11|       obliekať — veď je bál. Akože si ukrátiť čas? Prejdeš do
249 11|          veď je bál. Titul. I upiť si môžu viacej, nik sa ich
250 11|            sa ťa spýtajú doma, kde si bol, povieš, že na bále.
251 11|            to je iná vec. Prečo by si si teda nezahral a neprišiel
252 11|            je iná vec. Prečo by si si teda nezahral a neprišiel
253 11|      papieri a piškótové cesto sám si robiť pre kanárikov. Dal
254 11|        poviem, vo štvorylke, myslí si on, že ju rád. Ach, dnes
255 11|            povie, že ma rád, myslí si ona. Radosť, radosť. Kto
256 11|           že s tým urážajú nás. Ja si síce z toho nerobím nič,
257 11|            negalantní! Mladí ľudia si mnoho dovolia! Mladí ľudia
258 11|            sa vyhľadali. V čardáši si tak blízko a tak dobre dá
259 11|         takte: „Ct, ct, ct.” Počul si len šuchanie nôh a nôtu,
260 11|           cit, že musíš cítiť i čo si nikdy necítil.~„Teraz nevieme,
261 11|         dvoma pohárikmi a pofajčiť si. Taký je už u nás zvyk.~
262 11|        mäkko, nežne. Spomenieš, že si smädná, už sa oficier rozbehne.
263 11|           inde, ale na bále naozaj si ich musíš zamilovať. Im
264 11|               Tancovať!”~„Tancujte si,” a pošiel preč.~Pán podsudca
265 11|       Košík? Opovrhnutie? pomyslel si a mráz mu prešiel po chrbte.
266 11|             Čert ma po vás. Riaďte si ju sami. Idem za ostatnými. —
267 11|         kaviarni ich našiel.~„I ty si tu?”~„Sláva!” zakričali
268 11|            Ó, žena, žena! Ty vzala si nám raj pre jedno jablko.
269 11|       svetlom mesiaca. Mysleli ste si, nezabudnete, a zabudli
270 11|        stratenú vôľu a raj.~Zapili si. Usilovali sa hovoriť, ale
271 11|        dames!”~Osem tanečníc sadlo si na miesta.~Osem tanečníc
272 12|         posadila do okna a pozrela si na prsty. Od týždňa to často
273 12|      všetkom je po vôli. I fúzy by si ostrihal kvôli nej. Odporný.
274 12|            cítila, ale nevyjadrila si to zreteľne.~„I vy ste otrokyňa.”~„
275 12|            Ešte tri, pomysleli ste si vy na to, a zostanem starou
276 12|            ako vlastnú vlečku. Len si predstaviť takú chudú kostnatú
277 12|         maľovanie. — A ja, tak ste si pomysleli, iste by takou
278 12|      drobné. Tých niekoľko, čo ste si dali plombovať, nevadí.
279 12|           boli jej kamarátkami. Ty si najstaršia, pomyslí si.
280 12|          Ty si najstaršia, pomyslí si. Aj tebe by sa patrilo len
281 12|       nejakú štvorylôčku. Lenže ty si slečna. Ty sa ešte musíš
282 12|          hroznú ťažobu. Prichádzaš si samotná, opustená a smiešna…
283 12|           Darmo rozprávať. Zostala si. To je faktum a svet sa
284 12|           v tom, darmo je, povieme si. Sú a či bývajú akési duševné
285 12|         Čudrák už raz povedal a čo si zapamätala.~„Prečo darmo?”~
286 12|        podal ruku a odišiel.~Akosi si vtedy zaumienila, že nebude
287 12|           v druhom na začiatku ste si šuškali s maminkou, potom
288 12|       nešiel hneď.~Nemožno, myslel si, aká je Elena, urobí naozaj
289 12|           chcem vám niečo… Sadnite si, prosím vás. Sem do fotela.
290 12|            viete.”~„A vzali by ste si ma za ženu?” pokračovala
291 12|          Nešikovne, hrubo priložil si svoju tvár k jej horiacim
292 13|    podpätky povykrivované. Dal som si spraviť nové. Rád mám aj
293 13|        zostal na univerzite. Treba si ho bude vypožičať u krajčíra.
294 13|           sa budem baviť? A už som si predstavil v duši smutné
295 13|       červené pásy cez prsia videl si všade. Šeptali k maskovaným,
296 13|            tak chytro poznala.~„Ty si Jonatan. Vidím tvoju špicatú
297 13|      bufetu a mysli.”~Odbehla.~Kto si, tanulo mi mysľou, tisne
298 13|          Uklonila sa.~„Povedz, kto si?”~Pokývala hlavou, že nepovie.~„
299 13|      Pokývala hlavou, že nepovie.~„Si cudzia? U nás niet takých
300 13|         dušu niekam do výšin.~„Aká si krásna,” šeptal som a tisol
301 13|          som ťa už?”~„Ľúbil.”~„Tak si Viera.”~Ó, valčík! Ako rád
302 13|       krajčíra?”~„Rozumie sa.”~„Čo si si požičal?”~Ona vie, že
303 13|    krajčíra?”~„Rozumie sa.”~„Čo si si požičal?”~Ona vie, že som
304 13|          požičal?”~Ona vie, že som si frak vypožičal! Nebude to
305 13|         Odkiaľ môže vedieť, že som si požičal frak?~Medzitým sa
306 13|          Ani nie inak. Vie, že som si požičal frak, vie, že mám
307 13|          vie, že máš nový klak, že si od Luxa kupoval včera košeľu.
308 13|              zvolal som, tľapkajúc si po vrecku na veste, „doma
309 13|           ty lužeš.”~„Ako?”~„Včera si ich založil!”~To bola strašná
310 13|            teraz sa mi ukážeš, kto si.”~„A keď nie?”~„Zdrapím
311 14|            tajíte. I vypili by ste si, i podiškurovali. Tak znamenite
312 14|           je triezvy a veselý… Kde si sa podel, Javor? Kdeže je
313 14|           Na zúfanie je život, ako si odišiel. Pijeme žbrndy…
314 14|         Celkom ťa pomýlia. Pozrieš si i na vestu, či ti nevisí
315 14|           Stopuje ti na tvári, kam si chceš sadnúť, a zaiste ti
316 14|   Rozkážete, blahorodý pane?”~A ty si si už namyslel, že si pán,
317 14|           blahorodý pane?”~A ty si si už namyslel, že si pán,
318 14|           ty si si už namyslel, že si pán, a dvíhaš nos. Chladne,
319 14|         Chladne, dôstojne rozkážeš si pohár piva. Zasa poklona.
320 14|      prstom na stolík, a ani čo by si nejakú tajnú gombičku pritlačil:
321 14|    nepokazí apetít. Vojdeš a zaješ si. Slovom, musíš vojsť. Nemožno
322 14|        srdca a žalúdka.~Ale v noci si priam vo vytržení. Tri veľké
323 14|            Ty môžeš sliepňať, lebo si nie asesor. V noci, v noci!
324 14|            majú krv a túžby. Akoby si namiesto srdca mal hudobný
325 14|           riedke a nečisté. To sme si len tak namysleli. Žbrnda
326 14|           že sme zabudli,” mysleli si. „Aspoň si vypijeme.”~Štvrtého
327 14|       zabudli,” mysleli si. „Aspoň si vypijeme.”~Štvrtého našli
328 14|            nie proti princípu, keď si ho dám doniesť domov. To
329 14|          iná vec,” poznamenal.~„To si aj ja dám.”~„Aj ja.”~„Ale
330 14|             povedali niektorí. „To si poďme vypiť.”~„Ale pravda.”~„
331 14|           a Javor. Bolo Pavla. Tam si našiel všetkých u Javora.
332 14|            niekto proces, u Javora si ho našiel veseliť sa; ak
333 14|     veseliť sa; ak ho prehral, tam si smútok odháňal. A keď už
334 14|   univerzity.~Zhodil kabát a sadol si. Vlastne len on hovoril,
335 14|       grófkou bola narodila.~„Keby si ju len počúval,” vravel
336 14|      vravel a povýšil hlas. „‚A čo si nepozapínaš vestu, ty medveď?‘
337 14|            mne sa obrátiac. ,“A čo si nepozapínaš vestu? Nekaľavník.
338 14|           Nekaľavník. A tento fľak si kde zobral? Doma sedí a
339 14|     zabrýzga sa. Ty, ty medveď. Už si zasa drichmal. Napuchnuté
340 14|             drevení, suroví. Prečo si neoblečieš dlhý kabát do
341 14|          Vystriem sa prípadne, aby si údy priviedol na pravé miesto,
342 14|            tak neslušnosť. Hvízdam si, už som neslušný. ,A čo
343 14|             už som neslušný. ,A čo si ty drozd? Vidieť, že si
344 14|            si ty drozd? Vidieť, že si do salónov nechodil.‘ Položím
345 14|         žena to nerobí.‘ Ech…! Ale si dnes zapijeme, čo? Pozajtre
346 14|            braček, poďme. Zapijeme si. Krátka je moja sloboda.
347 14|  Povečeriame ešte niečo a vypijeme si buteľku, dve, tri.”~Vybrali
348 14|          som.~Fraňo zastal.~„Ktože si?” zavolal.~„Pijúci.”~„No
349 14|         pravidelný človek, a preto si aj vypijem.”~Bolo na ňom
350 14|            a pomaly.~„Vypijem. Rád si vypijem. Víno je moja jediná
351 14|            sa dodrúzgať, pre karty si vedomie zatratíme, ale víno,
352 14|        nemu buteľku a volal: „Vypi si! Vyletíš!” Červený blondín
353 14|            bučky, poza peň…”~Stali si jeden proti druhému, narovnali
354 14|             narovnali sa, založili si ruky do pása a začali oproti
355 14|           kabát zo seba a založiac si jednu ruku za hlavu, zavýskol
356 14|           zatým Elena, Elena, rada si ma mala! Fraňova nôta.~Nízky
357 14|          prestali v tanci a fúkali si jeden druhému do tváre.
358 14|           vždy počúval basu…~„… že si ma nechala!”~potiahol starý
359 14|        mládenec bez kabáta. Rapavý si sadol, položil hlavu do
360 14|           Nech ťa pánboh skára,~že si ma nechala!”~Fraňo sa díval
361 14|         čelo.~Táravý za krátky čas si tykal so všetkými. S každým
362 14|        tykal so všetkými. S každým si zatancoval, s každým sa
363 14|         vravel o láske. Pokyvkával si hlavou a vrtel rukami.~Advokát
364 14|        viery, nádeje. Neľúbiš? Tak si nepil. Vypiješ si, ľúbiš,
365 14|     Neľúbiš? Tak si nepil. Vypiješ si, ľúbiš, veríš a máš nádej.
366 14|           Neklamme sa!”~„Štrngnime si! Bozkajme sa!”~„Štrngnime
367 14|           Bozkajme sa!”~„Štrngnime si! Bozkajme sa!” ozývali sa
368 14|           sme tiež vstali, štrngli si a pobozkali sa všetci. Cigáni
369 14|      čierne, tratí sa. Nespomenieš si na trápne chvíle, len príjemné
370 14|      Zajtra budem ako mačka.”~„Mal si doma zostať!” zahriakol
371 14|          Cigáni oddychovali. Fraňo si vzal do ruky palicu, naklonil
372 14|             zbohom!” pomysleli sme si. „Príde druhý raz.” Ale
373 14|           Driečna, veď viete, radi si s ňou podiškurujeme všetci…
374 14|      Javorová.”~„Nemožné. Javorová si nebude škodiť,” povedal
375 14|            rovnako chodia, jednako si radi zapijú. Ktože by seba
376 14|        zrádzanie neprestávalo.~„To si ty musel povedať,” hovoril
377 14|           ti robí?!”~„No a kto? Ty si bol u mňa. A čert vie, chcel
378 14|           u mňa. A čert vie, chcel si sa zalichotiť…”~„To je predsa
379 14|           To je predsa mnoho! A to si vyprosím…”~„Druhý nemohol
380 14|            byť…”~„Osočovateľ!”~„Ty si! Čo ty máš o tom mojej žene
381 14|         bol skoro prázdny. Nevidel si tam nikoho z lepších. Sám
382 14|     cigarety. Čo sa stalo? mysleli si a čakali.~Nikto.~„Nijaký
383 14|   Najlepšie vypovedať pánovi.”~„Čo si počneš? Najlepšie, keď pôjdeme.
384 14|        nemal rád, dámy? myslel som si. Ktože by si vás neuctil?
385 14|            myslel som si. Ktože by si vás neuctil? Ako ľahko zdvihne
386 14|          Táravý.~„Ach, Táravý! Kde si ty?”~„Obyčajne doma.”~„Čo
387 14|            k Javorovi.”~„A šiel by si?”~„Teraz nie.”~„Prečo?”~„
388 15|        mnoho vína.~Hlúposť, myslel si, tri hodiny. Od zajtra rozhodne
389 15|            tu ty ešte pomáhaš, aby si čím skôr odkapal. Mať tak
390 15|      driečnu ženičku…~Čuprík znova si zažiadal mať pred sebou
391 15|      zarazili.~Čert to ber! myslel si. Keď som tu, vypijem štamperlík
392 15|     nespievate ďalej? Ale pomyslel si, čo ma do neho. Veď mi je
393 15|            bolo vari lepšie, že by si dal čaju. Lepšie hreje.
394 15|             kým to spravia, myslel si. Koňak by bol hneď tu a
395 15|           čo sa mu páčila. I vtedy si myslel: dosť bolo lumpačice
396 15|      tichom rodinnom živote. Vezme si ju, myslí si, dievča krásne,
397 15|         živote. Vezme si ju, myslí si, dievča krásne, skromné.
398 15|            Čuprík sa začudoval, že si Gabrielu dosiaľ nevšimol.
399 15|         mieste, viete, koho by som si?”~„Koho?”~„Marišku Stuhlých.
400 15|          Nie špatné dievča, myslel si Čuprík. Niektorú už musím.
401 15|       dobrá!”~Zaľúbený som, myslel si, celkom zaľúbený. Aj ona.
402 15|     znamenité decko, ale ja by som si radšej Elu mešťanostovu.
403 15|     mešťanostovu. Má peniaze. A ak si môžeš vybrať — vyber si
404 15|            si môžeš vybrať — vyber si lepšie. Na celý život kupuješ.
405 15|           povedz: ,Ja vás rád, ale si vás nevezmem za ženu. Ja
406 15|              Prekvapilo ma to. Veď si ty človek rozumný.”~„Čožeby
407 15|     rozumný.”~„Čožeby ja —”~Pritom si myslel: Ľa, predsa by šla
408 15|          sa dalo napraviť. — Takto si predsa len slobodný. Urobíš,
409 15|             Urobíš, čo sa ti páči. Si smädný — ideš do krčmy.
410 15|           Ak ti je dobre — posedíš si. A tu potom hybaj, ohlasuj.
411 15|       Alebo ťa schytí túžba zahrať si v karty — presedíš do rána.
412 15|          Elegantné dámičky, myslel si Čuprík. Tá menšia je krajšia.
413 15|           jej pružná postava. A už si predstavil, ako si najmú
414 15|            A už si predstavil, ako si najmú byt a budú žiť celkom
415 15|             Ordinačnú sieň zariadi si elegantne. Zadováži všetky
416 15|           A ak je mnoho peňazí, to si kúpia automobil. Zavolajú
417 15|           u Kulínov bývajú, myslel si. Tak vravela Anička. Ozaj,
418 15|     zvrtneme a vrátime. Nevedel by si vybrať medzi nimi. Tá vyššia
419 15|             odkiaľ fúka. Mladý pán si prišiel dámy obzrieť. Čuprík
420 15|       Dámam bozkal ruky. So starým si srdečne stisol ruku.~„Domov!”
421 15|          hodil na otoman a nadával si. Som ja hlupák, hlupák,
422 15|           ženu. Jasná vec. Pozrieť si dievča nie je hanba. Mariška
423 15|            A kým ho donesie, čo by si zapálil ešte cigaru. Dobre
424 15|        cigaru. Dobre bude, hundral si, vyťahujúc si cigaru. Ale
425 15|        bude, hundral si, vyťahujúc si cigaru. Ale radšej po čaji.
426 15|    povediem pekný život. Rozmyslím si. Konečne treba sa mi oženiť.
427 15|       pekné a gazdovité…~A zapálil si cigaru.~
428 16|           trvá tri dni, pätnásteho si dá do záložne čistiť zlatú
429 16|            napísanú vetu: „Ale aby si sa učil!” Na poukážke a
430 16|            čo má založené a u koho si dal nohavice šiť, milý Julko
431 16|       profesorom—študentom. Hvízda si, veselo mu je, ani čo by
432 17|       pôjde na koncert? myslel som si. Tri týždne som z ich domu
433 17|            dlhým krokom, podlapiac si jednou rukou sukňu, druhou
434 17|            na mňa nepozrúc. Pritom si pritlačila muf k tvári.~„
435 17|        svete ako mužský… Bože, keď si pomyslím na tých, ktorých
436 17|         asi desať krokov. Vytiahla si rameno spod môjho a zastavili
437 17|       rozčúlenie vtedy, myslel som si, teraz mi to do očí hovorí.
438 17|            No, no.”~„Každú hlúposť si osobujete vo svoj prospech.
439 17|        šepot: „Prijímam a podmaním si vás.”~„Nepodmaníte,” šepol
440 17|            som ustavične… Podmaním si vás, podmaním… zunelo mi
441 17|           bol stránil, ale dal som si pozor. Sprevádzal som ju
442 17|             nuž takto. A pozor som si dával. Pretvaroval som sa
443 17|            smäd, nezahasíš ho, kým si nevypiješ, neumoríš ju,
444 17|        metlu pod pazuchou, hovoril si s kolegom pri bielej škatuľke.
445 17|         som k nemu prišiel, „sadni si.” A utekal po stoličku,
446 17|     zvrtnúc sa na podpätku, pričom si priložil ruku na srdce.
447 17|           veži odbilo sedem… Treba si ešte zavečerať a odieť sa
448 17|            ale pomaly.”~Podali sme si ruky a šli. Dlho bolo ticho
449 17|        Koniec všetkému, myslel som si, načo sú už teraz nežné
450 18|     povedia, že sme mladí, napokon si to i vyprosíme. Tak je to
451 18|        skutočne vždy do plaču, keď si pomyslí na to všetko. Ako
452 18|          pohodil plecami a potrhol si krídlo na kabáte.~„Vlastne
453 18|         samej tak čudne zaznel, že si ho nepoznávala. Hneď i odvrátila
454 18|          dievčatku do duše, myslel si. Nevie ešte zakrývať city.
455 18|           a vchodí do izby. V izbe si vydýchla. Zhodila pláštik
456 18|         červená, myslela, chytajúc si líca. On ma rozhodne bude
457 18|            ten román. Hej, požičia si ho od Žofky. Elenka zavrela
458 18|          najlepšie, dumala, sadnúc si na lavičku. Musím si požičať
459 18|        sadnúc si na lavičku. Musím si požičať knižku. Nevynechám
460 18|       slovko. A aký vzduch! Elenka si zhlboka vydýchla. Bože,
461 18|           ťažké, že túži. Pritisla si srdce rukami, aby ho utíšila.
462 18|        Sladučký pocit.~„Elena, kde si?” ozvalo sa jej odrazu nad
463 18|           a ona počuje, a nič. Aby si človek hrdlo vykričal.”~
464 18|       hosťa.”~„Akého?” a pohladila si účes obidvoma rukami.~„A
465 18|       obidvoma rukami.~„A upískaná si nie? Ukáž!”~Chytil ju za
466 18|      Elenke? Musela ísť. Napravila si ešte raz rukou vlasy a šla.
467 18|          prísny, keď chcem, myslel si pritom.~„A čo mi ty vlastne
468 18|     rozkazuješ? Pusť ma!” a chcela si vymôcť ruku. „Nemáš čo rozkazovať!”~
469 18|           čo rozkazovať!”~Ale ruku si nemohla vytrhnúť. Bolo jej
470 18|         ale nedočkal odpoveď.~Vzal si a pošuchol misu pomocníkovi.
471 18|        Dámy majú prednosť.”~Dievča si vzalo kúsok pečienky a dva
472 18|        prvá hotová s jedlom. Teraz si na to dala pozor, lebo sa
473 18|     búchala vidličkou a prikladala si ju k uchu, ako cvendží.
474 18|         Ježík po večeri, utierajúc si ústa, a už sa i zdvihol,
475 18|       vošla do tmavej izby a sadla si na pohovku. Ach, dumať,
476 18|        poriadku?”~„Všetko.”~„Lampu si pripravila?”~„Áno.”~„Zápalky?”~„
477 18|          samotní. Ale nie, tam ten si nechá, to je taký krásny
478 18|      Napokon otvorila okná a sadla si do jedného. Tak dobre padlo
479 18|        spraviť a zišli sa pofajčiť si trochu. Hľadela na nich
480 18|          on, náš koncipient. Rukou si podoprel hlavu. Nič nevidieť,
481 18|            kúsok jeho nosa. Pôjdem si papier pýtať — ale nie,
482 18|          stála pri dverách. Vezmem si sviecu a tak vojdem. Nemusím
483 18|       krásnu piesenku. Zabudla, že si chcela od neho pýtať papier.
484 18|        hádže, ruže hádže,” šeptala si Elenka a bolo jej veselo
485 19|          dvoma, mohol byť istý, že si to pán rechtor zapamätá
486 19|          pán rechtor obidve. Farár si myslel: Nechcem ťa vidieť.
487 19|         Nechcem ťa vidieť. Rechtor si pomyslel: Už ťa nevidím.
488 19|       sekol ňou do povetria. Farár si pomyslel: Dobre by ťa bolo
489 19|          ťa bolo vymlátiť. Rechtor si myslel: Keby si len bol
490 19|            Rechtor si myslel: Keby si len bol bližšie.~A obidvaja
491 19|     spoločné. Odprisahal by, že by si bol pán Bielik aj fúzy aj
492 19|          hneď zafňukala, utierajúc si oči: „Vy by ste aj na moriaka
493 19|    pošuchol tanier k mise a nabral si šošovice. Ale nezabudol
494 19|       obede stiahol obrvy, založil si nakríž ruky, rozkročil sa
495 19|          ku gazdinej: „Zapamätajte si na druhý raz… Tento pokrm,”
496 19|           sú také hrubé, pomyslela si, nebol by ich zjedol desať.~
497 19|          na farára. V tomto ohľade si nedal rozkázať. Zuzanka
498 19|      pochytil, keď sa dozvedel, že si z toho istého vína objednal,
499 19|           aby sa vyponosovali. Iné si pomáhajú cukrom, kávou,
500 19|            keď to potrebujú, tieto si vypomáhali takýmito maličkosťami