Part

 1 2 |           nervy kurovali. Zahrajú nám aj tu veselé frašky, keď
 2 3 |        začal: „Svetlo, páni moji, nám je potrebné…”~
 3 4 |         sa udrel do pŕs.~„A stačí nám na všetko… A predsa, pán
 4 4 |      preto vravím o športoch, aby nám nebola zima. V izbe sa totižto
 5 4 |         radu. V sobotu má prísť k nám kontrolór z berného úradu
 6 4 |            prehrával a hneval sa. Nám to robilo radosť. Okrem
 7 5 |        kadejakými titulmi a robíš nám hanbu, akoby sme si my remeselníka
 8 9 |           takého gazdovstva sa aj nám ujde.”~Nič nepomáhalo.~„
 9 9 |        uštipla Anna.~„No, už sa k nám neukazuj, ak to odmietneš,”
10 11|          by si to bol pomyslel? K nám prídu! Richtár nemá kde
11 11|           žena, žena! Ty vzala si nám raj pre jedno jablko. Život
12 13|           konšternovalo.~„Ukáž sa nám.”~Strhla masku.~Zraky sa
13 13|            Strhla masku.~Zraky sa nám skrížili.~„Mama!” skríkli
14 14|     zaspievali sme i my.~Radosťou nám duše plesali. Ľudia citom
15 17|            Mrzlo a ľad i hrudy sa nám mrvili pod nohami. Ona kráčala
16 18|       veľmi príjemná vec, ale keď nám každú hodinu dva razy povedia,
17 19|         pravda. Čo nenávidíme, to nám je ustavične na jazyku.
18 19|        jedom plní. Takýto hnev je nám milý, lebo každým slovíčkom
19 19|           väčší košík hríbov.~„To nám bude veľa,” povedala Mída
20 20|          Hybaj po doktora… Veď sa nám Citrónia pukne… Taká je
21 22|      dvíhala hmla snehu a pichala nám tváre ako ihličkami. Nablízku
22 24|           tomu hovoríme, s kým sa nám hovoriť žiada. Vy ste narážali
23 24|       Žela, do toho kútika. Možno nám bude príjemne.”~„Vám — so
24 24|            Za kartami ideme, lebo nám napnú nervy, zaujmú myseľ
25 24|          Obhrýzame koštiaľ, ktorý nám nechali minnesängri a trubadúri,
26 25|       zábave a slečnách. Domov sa nám nechcelo. Spanie po vydarenom
27 25|          vydarenom plese zdalo sa nám najnudnejšou vecou. Hudba
28 25|       krásavice—tanečnice ešte sa nám mihali pred očami, ich nežné,
29 25|      horúce rozpomienky kĺzali sa nám mozgami, myšlienky priadli
30 25|        blázinca. Namyslíme si, že nám je more po kolená a hlava
31 25|         more po kolená a hlava že nám siaha po guľu na katolíckej
32 25|           nás vedie za nosom, kým nám ho smrť nenatiahne a my
33 25|          ruky?” zasmial sa oproti nám apatekársky pomocník, „mne
34 26| očakávajúc jej rozkaz.~„Pozri, či nám niečo neskapalo. Popozeraj
35 26|         vrátila.~„Osem strakavých nám skapalo,” žalovala skoro
36 26|    zemetrasenie?”~„Všetky kurence nám skapali,” zvolala polesná
37 28|         skaderuka—skadenoha. Môže nám aj to zísť na um, že je
38 28|       úradníkovi. Ba všetci čerti nám môžu pošepnúť, že ju budeme
39 28|      považovať za židovku. Aby sa nám to nešťastie nestalo, povieme