Part

 1 3 |        bol aj narúbal, iste by sa spýtala, či som dvor zamietol. A
 2 3 |       zastavila sa.~„Čo to bude?” spýtala sa Ježu, ktorý stál opodiaľ
 3 4 |         praženicu…? O deviatej sa spýtala, či má byť na masle, či
 4 5 | Netancujete sexšrit, pán doktor?” spýtala sa slečna. „To je ľahšie.”~„
 5 8 |        Zasa majú židáci sviatky?” spýtala sa ho.~„Prečo?” zarazil
 6 8 |         žena v pracovni.~„Tu si?” spýtala sa potichu, odchýliac dvere.~„
 7 9 |            Čože ste mi doniesli?” spýtala sa, hŕkajúc zasa taniermi
 8 9 |      umyté taniere. Potom sa ešte spýtala Mariny, ako sa majú otec,
 9 10|       hlas. ~Anička sa striasla a spýtala sa: „Komu ozaj kuviká?”~
10 11|   podsudcom a Olinkou.~„I teraz?” spýtala sa ešte raz.~„Áno.”~„A kedy
11 12|          ľudia otroci.”~„Ako to?” spýtala sa skoro prestrašená. „Ale,
12 12|           tiež počkáte na lásku?” spýtala sa ho, „len potom…”~„Nepočkám.”~„
13 12|           sa a rýchlo, potichu sa spýtala: „Kde by vás tak videla?
14 12| netrpezlivá.~„Čo tak oneskorene?” spýtala sa a podala mu ruku. Už
15 13|          konfiet do mojej tváre a spýtala sa, ako budem tancovať po
16 13|        noblese.~„Koľko je hodín?” spýtala sa zrazu.~„Ó, aký pech!”
17 15|           hore, číta. „Odkiaľže?” spýtala by sa. „Z kasína, dušička,”
18 17|      nežnosť.~„Čie je víťazstvo?” spýtala sa ešte raz. „Ale úprimne,
19 18|    zaujímať o také veci.~„Prečo?” spýtala sa ho.~Hlas jej samej tak
20 18|         bude ten mladý pán spať?” spýtala sa jej.~„Milosťpán belasú
21 19|         Míde.~„Ale prečo, prečo?” spýtala sa plačlivo Mída.~Farár
22 20|           jej hrnček.~„Čo je to?” spýtala sa ho.~„Trochu pálenky.
23 21|             A radi máte Chopina?” spýtala sa ho odrazu. Pozrela na
24 21|           dverách, potom sa ticho spýtala: „Slobodno?”~A ani nečakajúc
25 24|         tvár ku mne a opätovne sa spýtala: „A potom?”~Pekná si, chcelo
26 24|        najlepšie zodpovie láske?” spýtala sa ma.~„Rozhodne,” potvrdil
27 24|            A čo sa bude spievať?” spýtala sa vysoká čierna dáma.~„
28 26|       skoro s plačom.~„Kureniec?” spýtala sa užasnutá Žibrienková.~„
29 27|    rozhovor, len niekedy sa niečo spýtala, čo nijako nesúviselo s
30 27|        Akú mienku máte vy o mne?” spýtala sa ma odrazu.~Otázka ma
31 27|     mraští čelo.~„Vidíte lepšie?” spýtala sa.~„Nevidím vo vašich očiach,
32 27|          vás čo privádza ku mne?” spýtala sa. „Len samoláska a tiež
33 27|     myslíte, aký je ten obrázok?” spýtala sa.~„Pekný,” povedal som.~
34 28|  Vrabcovej.~„Doma pani Vrabcová?” spýtala sa očistom Rafiková. „Dobrý
35 28|          počuli ste o Malinovej?” spýtala sa, pričom si poslinila
36 28|         Vy ste ešte bez obrúčky?” spýtala sa.~„Veru bez. Ale povedzte,
37 28|           stranu.”~„Čo?” dychtivo spýtala sa Malinová.~„Nuž,” začala
38 28|   advokátovi ste jej nehovorili?” spýtala sa Vrabcová a poškrabala