Part

 1 1 |       mu veľmi posedieť si na chvíľu a vypiť píšťalu—dve v niektorej
 2 1 |     Chudák.”~Takto šepkali za chvíľu. Ďuro medzitým zasa začal
 3 1 |    častejšie. Vzdychanie sa o chvíľu premenilo na fňukanie. Konečne,
 4 2 |       odbehol.~Naháči ešte za chvíľu otvárali a zatvárali ústa,
 5 4 | doktor, so všetkým!”~Mlčal za chvíľu, škrabúc sa za uchom.~„Za
 6 8 |      v nich ešte pokochal. Na chvíľu rozmýšľal o tom, prečo sa
 7 8 |     nemu neuteká, ale letí. O chvíľu donáša pivo.~Povstal z miesta
 8 9 | vykrúcal a prekladal si každú chvíľu nohy. Raz pravú na ľavú,
 9 10|       Nemyslel ani na čas. Na chvíľu sa mu zdalo, že z pravej
10 11|        To osladí najhorkejšiu chvíľu, to vráti stratenú vôľu
11 11|        aranžér a načúval ešte chvíľu.~„Alarma!” opätoval a pustiac
12 12|      svetle, nad ústami sa na chvíľu zastavovali a tiekli ďalej.~„
13 12|       Pre rodičov? Tí by boli chvíľu nešťastní. Hromžili by na
14 13|     do sály. Chcel som ísť na chvíľu do bočnej kaviarne. Ledva
15 13|      pomocou sladkého moku. O chvíľu sa zjavila krásna bukréta.
16 13|       koču. Pred kočom sme na chvíľu zastali.~„Teda? Môžete ma
17 14| salutuje, hovorí, prisadne na chvíľu, vstáva a ide k druhému.
18 14| plecia, a vrtel sa so mnou.~O chvíľu boli už traja na stolíku,
19 15|         Kočiš kývol hlavou. O chvíľu zastali pred veľkou bránou.
20 19|   Potrite mi trošku,” volal o chvíľu.~Gazdiná ho potrela.~„Čvrká?”
21 19|    chýbalo, že sa neobjali. O chvíľu šli spolu po hradskej, rozprávajúc
22 20|   akom čertovi…?~Rozmýšľal za chvíľu oddychujúc si ešte, spotený
23 20|     spotený a ustarostený. Za chvíľu si bodol prstom do čela.
24 21|     zvinutý dáždnik a muf.~Za chvíľu stála pri dverách, potom
25 22|        Nechal som tienidlo na chvíľu tak.~„Ráčte sa obuť,” povedal
26 22|    prudké fujavice vniesli za chvíľu do oddielu hromadu snehu.
27 24|      stalo. Slečna zastala na chvíľu predo mnou a bez rozmyslenia
28 24| zhovárali sa potichu. Tam som chvíľu postál a nebadane zašiel
29 25|       zdalo sa, že spí, ale o chvíľu ich naširoko otváral a hľadel
30 25|       a Cigáni hrali piano. O chvíľu si sadol k malému stolíku,
31 25|   Tuctová dáma,” riešil som o chvíľu. „Páči sa ti?”~„Mne sa páči…
32 26|     akoby pokrovec prášili.~O chvíľu vyletel veľký žltý vlniak.
33 28|     že si nevedel pripáliť.~O chvíľu znova potriasol škatuľkou
34 28|      A dr. Jaroslav Brveník o chvíľu sedel na koči.~„K sudcovi!”
35 28|      do pitvora. Tu postál na chvíľu a poobzeral sa. Videl pred
36 28|    nevedel, čo robiť. Stál za chvíľu neďaleko dvier a až sa pán
37 28|       polesná.~Rafiková sa na chvíľu zamiatla, no prišlo jej
38 28|     stál Brveník… Rafiková na chvíľu postála. Poznávala pieseň,