Part

 1 1 |     rozkladajúc rukami. „Predám tie divé zvery… Bolo mi to treba…
 2 2 |      zapudrovaná Bety Rišáková. Tie vychádzajú len večierkom,
 3 3 |         Múdri ľudia to boli, čo tie lampy porozostavovali…~Stretol
 4 4 |         Prichádza sa spýtať, či tie vajíčka majú byť na tvrdo,
 5 4 |       ako honorár odovzdať… Len tie pečiatky prosím a čím viac
 6 9 |    umrelo, vraví príslovie. Ono tie príslovia obyčajne prestreľujú,
 7 9 |         len aby padli do oka. A tie zábavy! Doma toľko ráz nevymetú,
 8 11|      richtár? Veď ten vždy nosí tie obdrané kockované nohavice,
 9 11|        Treba sa ukázať.~Slečny, tie vyšli už o deviatej ráno…
10 11|     nezastavila. Jemu sa chcelo tie drobné, tenké pršteky stisnúť,
11 11|       sa po tretiu vchádzajúcu. Tie isté slová. Tá istá otázka
12 11|         krágliku zabudli ste na tie ľubozvučné tóny, ktoré udierali
13 12|      nervozita opanúvala všetky tie páriky smejúce a túliace
14 12|       svoje tajnosti. A nevidí. Tie široké, čo sedia, už len
15 15|        za mňa? Som diplomovaný. Tie tisíce môže dať kvôli titulu.
16 18|      Nuž ale to sú len chvíľky, tie nepomôžu boľavému srdcu,
17 18|         roka.~Nuž ale Elenka, a tie pekné nedele? Ozaj, nedeľa,
18 19|  nevyhovel, nieto ona, chudera… Tie palacinky sú ľahké ako pavučina,
19 21|     sedávali, myslel si pritom. Tie prvé týždne ich známosti.
20 21|     kolenách, sedela vo foteli.~Tie isté dlhé čierne vlasy,
21 21| dievčatko, vždy stavalo čosi na tie slová. No moje sú jej drahšie,
22 24|       Ako šikovne má prihladené tie čierne vlasy. Samé drobné
23 24|       raz čierne. Interesantné… Tie obrvy… Vidíte, to všetko
24 24|         ju počuť. Hľa a zasa má tie svoje ustavičné belasé šaty
25 24|      teraz ho rád vidím. Ach, a tie tichučké scény citu. Prichádzali
26 27|     izieb, kde bolo mnoho ľudí. Tie vaše oči, bože drahý! Sama
27 27|   kedykoľvek naň pozriete, vždy tie isté farby.”~„Tak je, tak
28 28|       Hneď sa rozkričala: „Jaj, tie deti! Nič to nešanuje. Neutrie
29 28|      vláčiš. Nemohla by si doma tie perkálové popečkovať? Pravda,
30 28|      impertinencia! Malinová má tie isté hodvábne šaty. Práve
31 28|        To je do rozpuku. Celkom tie isté šaty.”~A Rafiková znova
32 28| Rafiková, obzerajúc šáločky. „A tie kvietočky na ňom. Čo sú
33 28|      dvore. Nič nedá na seba. A tie jej topánky! To má akiste
34 28|    druhému a radovali sa, že sa tie chvíle môžu ešte vrátiť.
35 28|        Rafiková. Nech má. To za tie šaty.~„Celkom to. To isté
36 28|          Ochutnala i cukríky, a tie boli naozaj výborné. Odkrojila
37 28|       idúc domov pani Rafiková. Tie sa rozhodne na neho hnevajú.