Part

 1 4 |          na obed. Vychodím z mojej izby do stolovej. Musím sa ukázať,
 2 4 |            zelenými kvetmi. V kúte izby krátky čierny klavír, na
 3 4 |      večeru. To by bol systém.‘ Do izby vchodí Malvínka. Prichádza
 4 5 |            hneď a vbehol do bočnej izby, kde si pred zrkadlom napravil
 5 10|         začalo byť zima. Prešli do izby. Kaplán sa ani tu dlho nezdržal.
 6 11|            Hudba znela zo susednej izby. Ech, všetko uletí ako ten
 7 12|      novela)~Elena vošla do svojej izby. Tam bola tma, len čo sa
 8 12|        šiel do bočnej neosvetlenej izby.~„Nemožno, slečna, vidia.”~„
 9 12|      vstala od neho a rovno šla do izby.~Čudrák nešiel hneď.~Nemožno,
10 14|            Ani čo by bol vletel do izby elektrický prúd a naplnil
11 14|       vymaľovať. Krásne vymaľovali izby. Všetko sa jagalo. — Neprišiel
12 15|        potrebuje nejaké koberce do izby. Kúpil koberce, potom záclony.
13 18|       behom pustila cez koridor do izby, akoby jej bol ten mladý
14 18|           otvára dvere a vchodí do izby. V izbe si vydýchla. Zhodila
15 18|          nie Vlada, bola by šla do izby a probovala. Len ukázať,
16 18|         nebudem. A vošla do tmavej izby a sadla si na pohovku. Ach,
17 18|     večernom svetle. Okno susednej izby bolo tiež otvorené. V izbe
18 19| neukazovala. Až o siedmej vošla do izby a vidiac farára na foteli
19 21|            Čurín zastal naprostred izby a zasmial sa. Dunajčík,
20 21|         svetlo padajúce z ulice do izby na koberce.~Koniec. Koniec.
21 23|             Vošiel som do nizučkej izby, zapálil lampu a počúval.
22 23|          som chcel radšej niečo do izby: pekný kalamár, koberce.
23 23|         kto chce. Vrátil som sa do izby. Pozerám, kde sú moje raňajky,
24 24|          pritiahol fotel. Z tretej izby sa ozýval spev a smiech.~
25 24|    spúšťala do dvora, do okien, do izby. Vo veľkých črepových kachliach
26 24|     nevidel… Iste odišla do druhej izby. Chce, aby šiel za ňou…
27 25|           V tejto chvíli vrazil do izby neznámy mladý človek, akoby
28 25|           a odpratali ho do druhej izby. Tam si ľahol na diván.
29 26|           staré strašidlo.~Vyšla z izby pripraviť raňajky.~Kurence
30 28|          len pokojne šla do druhej izby a doniesla šaty. Hľa, celkom
31 28|       dvier a až sa pán vytratil z izby, priblížil sa ku slečne,
32 28|          pomaly, graciózne vyšla z izby.~Čo to bolo? myslel si Brveník
33 28|            nami.”~Prešli do druhej izby, veľkej, s parketami. Stôl
34 28|         Najradšej by bol vybehol z izby a stratil sa, alebo ešte
35 28|       zaznel Malinovej hlas z kúta izby.~Podišla k nemu.~„To ste
36 28|       domov. Pozrela do Miluškinej izby. Tu bola tma. Zatajila dych,
37 28|          už po tretí raz prekutala izby. Zobudila slúžky, či nevideli „