Part
1 1 | chrániac jej oheň, čakal, kým sa rozhorí. Potom si pripálil,
2 1 | ležať na bruchu v úžase, kým pochopil, čo sa s ním robí.
3 1 | Blato stekalo mu z tváre, kým si ju rukávom nepoutieral.
4 2 | a tak stáť za chvíľku, kým sa osmelil ísť ďalej.~Zdôveril
5 3 | strechu. Nech každý čaká, kým sa vyjasní. A ten, kto musí,
6 3 | drevo rúbať. ~Rúbal, rúbal, kým mu žena nepovedala: „Ešte
7 3 | Sedeli vážne, v očakávaní, kým si výborníci posadajú na
8 3 | od smiechu.~Dlho trvalo, kým pánu Hubertovi prestali
9 3 | Hubertovi prestali slzy cupkať a kým sa pán richtár od smiechu
10 3 | od smiechu prestal krčiť, kým pán veľkomožný Čillagoši
11 3 | smiechu búchať o stolík… a kým si notár zastrúhal ceruzku.
12 4 | nestačí, aby sama sa učesala. Kým mi prišije gombík, trvá
13 9 | tvár a odklonená čakala, kým nepočula, ako Becko odčituje
14 10| Bolo by treba počkať tu, kým prejde dvanásta. Ale ak
15 11| Prešlo niekoľko minút, kým sa ich srdcia utíšili. Neďaleko
16 13| jemnejšie a je ešte strojnejšia. Kým sme prešli sálou, hodila
17 14| Álp môžete spadnúť a aj kým spadnete, trápite sa. Kôň
18 14| podiškurujeme všetci… A žena, že za kým sa to zháňam vraj v tej
19 15| Iste potrvá pol hodiny, kým to spravia, myslel si. Koňak
20 15| Donesteže čaju, posluha!” A kým ho donesie, čo by si zapálil
21 17| Ako graciózne jej to ide… Kým vám ide dorovna, čo ako
22 17| ako smäd, nezahasíš ho, kým si nevypiješ, neumoríš ju,
23 17| nevypiješ, neumoríš ju, kým ju neukojíš…~Zima prechádzala
24 19| pán farár musel vyčkať, kým rechtor dokončil, ale mimo
25 19| ale to bývalo len dovtedy, kým neprišla reč na farára.
26 19| slivovica. Tu náhle zoslabol, a kým mu chrbtom prebehla zimnica,
27 20| papľuh!” zahučal na neho, kým sa zviechal a revúc hľadel
28 20| retiazkou a fučal ako bujak, kým sa nerozbehli.~„Bodaj by
29 21| nezmyselné, láskou preplnené, kým neotvorila oči a neodpovedala: „
30 22| neobuješ, myslel som si, kým sa budeš obúvať, i lampa
31 24| radi takto čarovať…”~„S kým?”~„Aký svätý!”~„No, povedzte.
32 24| Konečne, tomu hovoríme, s kým sa nám hovoriť žiada. Vy
33 24| stratiť sa niekam a mlčať tam, kým nezabudnú všetci. Teraz
34 24| Pomaly odďaloval som sa, kým ona vykladala, kladúc karty
35 25| čo nás vedie za nosom, kým nám ho smrť nenatiahne a
|