Part

 1 2 |       komanda, ktorého bolo poznať iba po hustých bokombradách
 2 3 |          postavil. Odľahčilo sa mu iba vtedy, keď šiel na mestské
 3 4 |         Nestačí s časom. Jej stačí iba na demikát, na bielu kávu,
 4 4 |           uchom.~„Za tridsať rokov iba teraz badáte,” podotkol
 5 4 |        bolo v krčme. Bolo by treba iba povedať: ,Kúsok klobásky!‘
 6 5 |       klobúk pred nimi.~Trápilo ho iba jedno. Nemohol nijako svojmu
 7 9 |           a len pre cudzieho. Bude iba macochou a horšou slúžkou
 8 9 |         húdla, že to inak nepôjde, iba ak by dal na ňu prepísať
 9 11|       zlostí? Boží hlas. Drozd vie iba pískať, nuž píska. Alebo
10 12|           plombovať, nevadí. To je iba pekné. Aha, tamtá zlatá
11 12|          slečna mohla vydať? Možno iba čakala na lásku svojho srdca.
12 12|          musí vydať? Zasnúbenie je iba dohovor na kontakt, ako
13 12|       začiatku do konca… Neplačte… Iba vás.”~Srdce mu zamieralo
14 12|             ani nepočula. Jej bolo iba smutno. Smutno, že má obrúčku,
15 13|     jurista. Nič ma nerozčuľovalo, iba škriepky s bratom, ktorý,
16 13|          nemá. Ako to môže vedieť? Iba ak brat. No, pravda, ten
17 15|          vždy dosť času. Čert vie, iba človek nevie držať mieru.
18 18|          primrazená k lavici. Kuká iba na pána farára a do spevníka.
19 18|     pieskom. Záhrada stála v tôni, iba vrcholce stromov boli osvetlené
20 19|      klobúka a pán farár odpovedal iba dvoma, mohol byť istý, že
21 19|        rechtor na reči svojej ženy iba vykríkol: „Zuzana!”~Keď
22 19|         prišlo, že vydával zo seba iba bolestné stony.~Tak tresce
23 19|        nesmeli nič jesť, neskoršie iba čistú polievočku, mliečko,
24 21|       čiernych veľkých očí zostáva iba tenučký, svetlý, ligotavý
25 21|          chýbalo. Čurín potreboval iba povedať, že odpúšťa, že
26 21|         chytil jej podávanú dlaň.~„Iba odpustenie?”~„Nie. Vašu
27 22|          Nablízku pri ceste trčali iba telegrafické stĺpy, stromy
28 22|          som si miesto. Spal v ňom iba jeden pán. Rozvalený bol
29 22|          neznámy pán zobutý. Ležal iba v čiernych vlnených pančuchách.
30 25|            V tomto ohľade sú ľudia iba blázniví. Vymysleli vznetlivosť,
31 26|          nedá, nik sa nezavďačí, — iba ak si sama vezme. I u susedy
32 26|          na dvore, na ráno zostalo iba päť. Múry dookola, všetko
33 27| nepritúlili, ani neodsácali.~I mňa iba tieto oči zlákali. Pre ne
34 28|          aj vzala plyšový diván?”~„Iba ak na puf.”~„Vari tej by
35 28|  študentských čias a tá cesta bola iba náhoda, že má rád i makaróny,