Part

501 19|            Mám síce ťapšu, myslela si neraz Mída, ale si požičiam.
502 19|         myslela si neraz Mída, ale si požičiam. Zuzanka sa poteší,
503 19|            myslievala Zuzanka, ale si požičiam od Mídy, už som
504 19|           požičiam od Mídy, už som si týždeň nič nepožičala od
505 19|            nepožičala od nej, ešte si pomyslí, že sa hnevám… Iné
506 19|    rozdriapal navštívenku a odpľul si.~Keď sa falošné vinše nevydarili,
507 19|          veľkou rýchlosťou. Myslel si, že sa musí zobudiť a že
508 19|          Ruka sa mu triasla. Hlavu si nemohol hore udržať. Klesla
509 19|          mu nabok.~Mŕtvica, myslel si. Ale hneď mu prišlo na um,
510 19|       vedľa seba na dlážku a oprúc si bradu lakťami o kolená,
511 19|         šeptal sám sebe, utierajúc si spotené čelo krajíčkom nočnej
512 19|            Taký slabý sa cítil, že si netrúfal vstať z fotela.
513 19|      spadne. To ho naľakalo. Sadol si zasa a chytiac fľašu, začal
514 19|             začala Mída, prisadnúc si spolovičky na stoličku blízko
515 19|            práve ako u mňa, myslel si farár.~„Vara a zima,” pokračovala
516 19|              a slabosť. Len ľahnúť si… Nemohol sa na nohách udržať…
517 19|       potom po doktora.”~Napravila si šatku na hlave, stiahnuc
518 19|            taký slabý sa cítil, že si myslel, že spytovať sa na
519 19|       dozvedieť pán farár: od čoho si rechtor pokazil žalúdok,
520 19|           vrátil sa k nemu. Podali si ruky a málo chýbalo, že
521 19|           po hradskej, rozprávajúc si o priebehu choroby.~„Huncútske
522 19|      bývala raz taká ťažká…”~Farár si zavzdychol: „A raz taká
523 19|           raz taká dlhá… Takto sme si ju podelili… No, neplačte.”~
524 20|           zemiakovej polievky, ani si ústa neutrel. Utekal do
525 20|           veľkým bruchom, zastanúc si do dverí, volala do pitvora
526 20|           bude ešte horšie, myslel si, môže to byť jed… Krava
527 20|     Rozmýšľal za chvíľu oddychujúc si ešte, spotený a ustarostený.
528 20|           a ustarostený. Za chvíľu si bodol prstom do čela. Znak,
529 20|           prstom do čela. Znak, že si pomohol.~Nacedil z tekutiny
530 20|             Trochu pálenky. Ja som si už vypil.”~Žena vydúchla.
531 20|           Zvraštila tvár a odpľula si.~„Dobré?”~„Horkasté akési,”
532 20|              pokračovala, šúchajúc si stehno sukňou, aby sa poškrabala, „
533 20|           aby sa poškrabala, „a ty si si ešte nevydýchol…”~Bartuš
534 20|            sa poškrabala, „a ty si si ešte nevydýchol…”~Bartuš
535 21|         Čurín, prechádzajúc sa. Ja si hvízdam. A zahvízdal tenkým
536 21|           rozčuľovala, iste by som si nehvídzal. Hodil by sa na
537 21|           zásuvky chladne,” mrmlal si. Aj tak stála bez zmyslu
538 21|            nevinnými. Hej, uštipla si ma, jašterička, zmijka radostná
539 21|            nahnevať nemôže, myslel si. Hodil fotografiu do zásuvky
540 21|     konečnou smrťou!”~A popiskujúc si valčík, spravil zo tri túry
541 21|        Vtedy som bol mladý, myslel si, sadnúc na diván. A taký
542 21|           hlúpy, bláznivý.~A oprúc si hlavu o mäkké podušky vysokého
543 21|         urážlivým slovom, ktoré by si zapamätala, čo by jej vždy
544 21|              Násilenstva niet. Mal si vidieť.” A pred očami zablesol
545 21|       priateľa ku dverám.~„Nejdem! Si rozčúlený!”~Čurín zastal
546 21|          sa každému a všetkému.~To si umienil Čurín. Neodpovedal
547 21|        ešte spolu sedávali, myslel si pritom. Tie prvé týždne
548 21|           má čistučkú tvár, myslel si. Profilík. Ružový nádych
549 21|             čistá.” Naozaj, myslel si pritom, ja jej nemôžem povedať,
550 21|       kanceláriu, teda ako? Vezmem si ženu a zaľúbim sa. Lámka
551 21|            Teda zaľúbim sa. Vezmem si ku sebe ženu. Alebo len
552 21|            vás mám. Sľúbil som, že si ju vezmem. Potom oduševnenie
553 21|         necítim voči tej dáme. Ale si ju vezmem za ženu, lebo
554 21|         tak diktuje. Nie preto, že si pekná, že máš utešené ústa
555 21|          Proti všetkému rozumu. Ty si ma pohanil, nenávidíš ma,
556 21|       ohňom a presviedčavo a Elena si myslela, že sa to vzťahuje
557 21|        väčšmi až po krk a presadla si na kanapu pod palmou, kde
558 21|          Rada ma počúvaš, pomyslel si vtedy a rozveselil sa. Keby
559 21|           povedať, že ťa rád. Keby si ty mňa rada mala. Plamienoček
560 21|            Nemáš rada. Naľakala by si sa milujúceho slova. Ušla
561 21|          milujúceho slova. Ušla by si.~„Naozaj rada?” spýtal sa.~„
562 21|         povedať, že ju rád, myslel si pritom.~Elena zaprotestovala.~„
563 21|             Podišiel ku nej, sadol si k nej a lichotivo vzal ju
564 21|       strašnom incidente. Spomínal si všetko, každú vetu, každý
565 21|        znovuzrodenie,” pohundrával si a čakal.~Počkal a keď sa
566 21|       Strašný boj to bol,” povedal si Čurín, vstávajúc z divána,
567 21|            vstávajúc z divána, kam si po tanci sadol. Zavzdychol
568 21|           k druhému, pridržiavajúc si klobúky. Dívali sa jeden
569 21|          povedal, že ťa rád, ty by si sa tak netúlila… A prečo
570 21|          mu slzy padali. Prikladal si ruky k ušiam. A pod jej
571 21|       tmavá. Iste večerajú, myslel si. A Zeim je tam. Díva sa
572 21|          spustil záclony. Spomenul si na apelátu.~Zajtra posledný
573 21|         Treba ju skončiť, pomyslel si a prisadol ku písaciemu
574 21|        najbližšiemu fotelu a sadla si.~„Dovolíte? Chcem si vydýchnuť.”
575 21|         sadla si.~„Dovolíte? Chcem si vydýchnuť.” Čurín neodpovedal.
576 21|            šatku z vrecka a zotrel si pot z čela a z hrdla. Sprvu
577 21|            Nemôžem hovoriť, myslel si. Ešte nie. Ani teraz ešte
578 21|           teraz ešte nie, pomyslel si po chvíli. Ako by ona mohla!
579 21|           všetkému rozumu… Potupil si ma. Nenávidíš ma… Ale ja
580 21|            Nemôžem ďalej…”~Zhlboka si vydýchla, ale hneď nepokračovala.
581 21|             Ak ho nepoviem, myslel si Čurín, vydá sa, hoci mňa
582 21|          predtým?”~„Áno.”~A stisli si ruky…~
583 22|            vreciek kabáta, koberec si vytiahol až ku brade a len
584 22|           nahlas zasmrkol a odpľul si.~Pri drobnom trape vyťahaných,
585 22|           nad baranicou, ktorú som si stiahol až po plecia, aby
586 22|          bokom pohybovať, hľadajúc si miesto v niektorom oddiele.
587 22|       samom konci vozňa našiel som si miesto. Spal v ňom iba jeden
588 22|     šťastie s ním. Ale nemohol som si uvedomiť, aký je to zápach.
589 22|        Taký bol nepríjemný, že som si musel prstami zapchať nos.~
590 22|           som zložil bundu a začal si odkrúcať šál, pripevniac
591 22|         zapáchali nohy.~Myslel som si, že až si odkrútim šál,
592 22|         nohy.~Myslel som si, že až si odkrútim šál, poklepem ho
593 22|     požiadam, aby sa obul. Keď som si odkrútil šál, prišlo mi
594 22|           šál, prišlo mi na um, že si najprv vyzlečiem zimník,
595 22|          ho o to požiadam. Keď som si zobul aj kapce, prišlo mi
596 22|      jednou rukou, lebo druhou som si pridržiaval nos.~Ledva som
597 22|       stiahol tienidlo. Hneď potom si ľahol a obrátil sa mi chrbtom.~
598 22| inteligentného človeka, myslel som si, aký je to spôsob…? Ale
599 22|           som tienidlo.~Obzrel som si ho od hlavy po päty. Bol
600 22|            svietiť, — pomyslel som si ja. Ja nebudem spať, ale
601 22|        musí byť pološero, — myslel si akiste on. Obidvoje odrazu
602 22|    rozkazujúcim tónom.~„Rozkazujte si vašim fafrnkom,” znela jeho
603 22|            sa neobuješ, myslel som si, kým sa budeš obúvať, i
604 22|        topánku mal už obutú. Musel si ju teda obuť už predtým,
605 22|            najlepšej akosti. Ráčte si obzrieť. Lacnejšie ako iní…”~
606 23|        vysoké snehové čiapky a kam si len pozrel, všade sneh.
607 23|           ak sa neožením.~Vzal som si učiteľskú dcéru z dediny
608 23|          položila k nohám a utiera si šatkou oči. Z Jána neprišli
609 23|          za ruku, rozkolembali sme si ich a spievali spolu Cez
610 23|     pamätám sa, večerom, sadli sme si na lavičku, chytali si ruky
611 23|         sme si na lavičku, chytali si ruky a tlieskali si po nich.
612 23|        chytali si ruky a tlieskali si po nich. Zakaždým zvýskla,
613 23|  Jaterničky a klobásky, myslel som si, lenže potom už nebudeme
614 23|        králiky hľadať, ani na ruky si tlieskať.~„I šunku.”~O čom
615 23|            Kravička je drahá.”~„To si ty kúpila?”~„Ja.”~Skočil
616 23|       šepce: „Počujže, nadobudnime si mačičku.”~„Ach, to už radšej
617 23|          bral som sa k dverám.~„Ty si protivný!”~„Ba ty s tvojou
618 23|          jej niečo príkre, aby som si uľahčil, ale zazrel som
619 23|            A to bude znamenité, ak si takto každý deň vymyslí
620 23|            Tak smutno ti je, že by si ušiel niekam ďaleko, kde
621 23|           chýbala, ale navaril som si večeru sám. Tri vajíčka
622 23|           bola zasmiala.~Sadol som si na stolec, zavrzol šechtár
623 23|           červenú sukňu. Potom som si uviazal jej belasú šatku
624 24|            z jej strany. Nemal som si sadať. Čo, tuším ešte nejakú
625 24|       tenučká belasá žilka. Ta som si mal sadať.~S Elenou nedajbože.
626 24|      pritom začervenala a podržala si mňa. Trápne mi bolo. Tuším,
627 24|            sa začervenal aj ja. Čo si tí teraz pomyslia? bleslo
628 24|    konfúzii spýtal sa slečny:~„Akú si rozkážete?”~„Ach, čo! Zaspievajme
629 24|         prostriedku krútili, niečo si pošeptali. Tušenie ma nesklamalo.
630 24|           Nič lichotivé, nemyslite si. Keby nás len nerozdvojili.”
631 24|    povedali ste mi to. Mysleli ste si, že sa s vami necítim tak
632 24|     stáleho gavaliera, hoci by ste si ho zaslúžili. Gavaliera,
633 24|           tým lepšie. Mohli by ste si vyberať. Nezávideli ste
634 24|            niekam nabok. Znova som si všimol vlnky vo vlasoch
635 24|          spýtala: „A potom?”~Pekná si, chcelo sa mi povedať, ale
636 24|             teda odpustíte, že som si dovolil troška rovnosti.
637 24|         Doniesli pokrievku. Hostia si znova posadali a jedna dáma
638 24|           by mohla poštípať. Myslí si: to nemôže byť, som taká
639 24|       zamyslený pane!”~Stiahol som si prsteň ako záloh.~„Ale vy
640 24|              Čakám na radu, neviem si poradiť.”~„Ja vám neporadím.
641 24|           Ja vám neporadím. Musíte si sami klbko rozmotať.”~„Vy
642 24|           keby nemusela…~Sadol som si k nej a díval sa na jej
643 24|          čo je so mnou? myslel som si v duchu, veď taká nikdy
644 24|          chodil popri nej, chcejúc si nanútiť niečo, čo sa nedá
645 24|            bojazlivejšia… A ja som si ju predstavoval, aká bola
646 24|         klebetia. Ona nikdy. Videl si len jej dobré, veľké oči,
647 24|      duševne cítiť. Predstavil som si svoj zamilovaný obrážtek.
648 24|             Nazdáva sa, myslel som si, že by sa prehrešila bohvie
649 24|            dvadsať krokov.~Raz som si pýtal fotografiu.~Sľúbila,
650 24|      Videli by ju u vás iní. Čo by si pomysleli?”~„Neuvidí ju
651 24|          cesta. Pätnásť krokov, už si tam. Nie, nešiel som rovno,
652 24|           sa ma bojí? pomyslel som si. Nechce nič prezradiť zo
653 24|         znie, a ty utekáš, hoci by si rada zostala. Vtedy mi neprišlo
654 24|           bojazlivosť. Umienil som si, že na ňu nepozriem. Čo
655 24|       holuby. Ich charakter je, že si vyhľadajú páry. Tak aj ľudia.
656 24|        koniec všetkému, myslel som si.~Zazdalo sa mi, že sa jej
657 24|          prázdny, bez radosti… Kde si, tichá, bojazlivá Elena
658 25| zakyckaných frakoch. Rozkázali sme si pivo a rozhovorili sa o
659 25|        lícach a nad očami, spieval si českú:~~„Ten půvab, jenž 
660 25|            bez fúzov, sedel, oprúc si hlavu na lakeť; oči sa mu
661 25|        pozrie do zrkadla a napráva si vlasy, a tu odrazu obráti
662 25|       Cigáni hrali piano. O chvíľu si sadol k malému stolíku,
663 25|          povedal by ti niečo, keby si ma neprezradil… Vieš, to
664 25|         zaľúbení do Mary a myslíte si, že aj ona do vás.”~Hodil
665 25|          vás.”~Hodil rukou.~„Myslí si, že je do neho,” pošepol
666 25|     zavrieť do blázinca. Namyslíme si, že nám je more po kolená
667 25|           To sa rozumie.”~Vydýchol si a akosi smutne dodal: „Čo
668 25|          my sa bláznime, namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty, i
669 25|         bláznime, namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~Ukázal
670 25|       celkom oprávnene. Nenamýšľam si, veď mi ona najprv ruku
671 25|           nestískala by… Ale prečo si práve Maru vybral! Má tisíc
672 25|         títo vykrikujú, myslel som si, ja som tu na to, aby sa
673 25|            sa so mnou stretla, sme si ruky podali, pozrela významne
674 25|   odpratali ho do druhej izby. Tam si ľahol na diván. My sme pokračovali
675 25|            držala ruku, myslel som si, a bavila sa s mojimi prstami,
676 25|         pravdivo, z lásky…~Tak som si myslel ja. Ale, ako vysvitlo,
677 25|           ako vysvitlo, aj ostatní si tak mysleli, lebo ako ináč
678 26|        zavčasu zobudila. Prehodila si pásikavú sukňu cez hlavu
679 26|       stará bašta kvoká,” hundrala si pod nos, „len čo odchovala
680 26|          znamenitá kvočka, myslela si, nedala by ju ani za dva
681 26|         nik sa nezavďačí, — iba ak si sama vezme. I u susedy bola
682 26|          Všetko podozrivé, myslela si pani Žibrienková. Ale akože
683 26|           odrazu posadil a ani oči si nepretrúc, vyvalil ich na
684 26|        budem rajtovať, či čo?”~„Ty si na príčine, že najímaš byty
685 26|    presvedč.”~Chladnokrvne zamočil si ruky do vody v umyváku,
686 26|             nahol sa nadeň a začal si drhnúť tvár, fŕkajúc vodou
687 26|       silný červený krk. Pomyslela si, že má pravdu. Musí mať
688 26|      drevárne. Prvý dôkaz, myslela si polesná.~„A čosi tam aj
689 26|            môj drahý, za prasacinu si dám aj oko vyklať.”~Zdvihol
690 26|          ukradli ho… Nebude… Ráčte si len z toho kapúna.”~Žibrienka
691 26|         urobiť?”~„Ešte neviem… Ale si istá, že Darinka?”~„Život
692 26|           sú dva šestáky. Pomasťte si hrdlo,” povedal bubeníkovi
693 26|       dvora pána inžiniera a vezme si prasa. Ale bubnovanie malo
694 26|           ku svojmu prasaťu.~Práve si chcel ľahnúť po obede na
695 27|          tabuľa z mramoru. Pozeral si do jej očí a videl si, že
696 27|      Pozeral si do jej očí a videl si, že sú čierne, veľké. Nie
697 27|      schválne nepozrie, myslel som si. Kto ozaj z nás prvý prerečie?
698 27|        nemôže vystáť? pomyslel som si. Som jej natoľko odporný,
699 27|            zamĺkol a zaumienil som si zasa, že budem čušať. Odtiahol
700 27|           nej stoličku a začal som si krútiť cigaretu. Veď len
701 27|        operadlo stoličky, založila si nakríž ruky a dívala sa
702 27|         vám prešiel čas. Aspoň tak si myslím. Knihy neviem, či
703 27|    povedala mi chladne a podoprela si rukou hlavu.~Videl som len
704 27|    belasými žilkami.~Pritiahol som si k nej stoličku.~„Vy teraz
705 27|           rád a veril…”~Všimol som si vlastný hlas, tak čudne
706 27|            úzko okolo srdca. Prečo si neodťahuje ruku? namanula
707 27|        Iste chce odísť, myslel som si. Ale čo si ruku necháva
708 27|       odísť, myslel som si. Ale čo si ruku necháva v mojej? Čudné.~
709 27|         prvý, ani posledný. Necení si svoje ústa a líca. Pred
710 27|          ústa a líca. Pred mnohými si necenila, ani predo mnou
711 27|           necenila, ani predo mnou si necení. Dala sa bozkať ako
712 28|            ešte celkom nič. Môžeme si napríklad pomyslieť, že
713 28|       Podsudca rád má sladkú, hodí si tri cukríky do šálky a hľa,
714 28|         sudcovej sa to máli: „Nože si ešte zo päť,” hovorí, „alebo
715 28|           vidíš, tak treba, ale by si mal hlasnejšie.”~Keď pán
716 28|           zďaleka sa spytuje: „Kde si kľaknúť, Serafínka?”~No
717 28|       všetky knihy o láske. Bál by si sa jej dotknúť, že ju polámeš;
718 28|           Nič to nešanuje. Neutrie si stoličku. Pri obede ti musím
719 28|           plachtu okolo hrdla, aby si sa nezakvickala. Neviem,
720 28|          nezakvickala. Neviem, kde si sa ty len vzala, Mila? Ja
721 28|       rodičia niečo kúpili, to som si tak chránila, v štyroch
722 28|        chytíš a vláčiš. Nemohla by si doma tie perkálové popečkovať?
723 28|            chýba. Najlepšie, dones si zemiaky, škrab. Vieš, že
724 28|        Načo ich potom držím ja? Ty si vyšívaj, alebo preber jednu
725 28|        reči o prostých ľuďoch. Ona si musí osvojiť ich reči, ich
726 28|         zasa pred zrkadlom. Najprv si ho postavila, ako prišlo,
727 28|     šmarila čiapku na posteľ.~„Len si predstav!” začala rozkladať
728 28|            šaty.”~A Rafiková znova si pripäla čiapku.~„Nože mi
729 28|         tak. Bola zima. Troška som si zakúrila.”~„Bukovým kúrite?”~„
730 28|           siahy dreva.” Podsudcová si napravila účes a sadla. „
731 28|     Malinovej?” spýtala sa, pričom si poslinila prsty a odstránila
732 28|            mnoho, to je mnoho. Len si povážte, zasa si dala ušiť
733 28|        mnoho. Len si povážte, zasa si dala ušiť hodvábne šaty.
734 28|         jej to? Taká fiflena! Nech si to radšej zaje, veď je žlté
735 28|         šaty? Povedzte. Sukňu nech si obšije!”~„Ba zásterku nech
736 28|         obšije!”~„Ba zásterku nech si kúpi!” doplnila Vrabcová.~„
737 28|          Treba jej servis, myslela si pritom. Musím to povedať
738 28|   Cimfrlínou, či ako ju volajú… Že si ju berie akýsi statkár,
739 28|         nechoďte ešte, ale poseďte si.‘ Teraz musím čakať do zajtrajška.
740 28|           dobrý odpočinok. Zaslúži si ho. Tak. A teraz pozrime,
741 28|            ju nezaujímam, pomyslel si, trápne bude sedieť až do
742 28|      nahlas, „dovolíte mi zafajčiť si?”~„Nech sa páči,” odvrkla.~
743 28|       akoby sa chcel vyhovoriť, že si nevedel pripáliť.~O chvíľu
744 28|         známosť.”~„Tak je.”~Podali si po druhý raz ruky. Obidvaja
745 28|           druhý raz ruky. Obidvaja si mysleli, že veď oni to len
746 28|        začne. Hej, o Vrabcovej, že si kúpila servis.~„No, len
747 28|            kúpila servis.~„No, len si povážte, milostivá pani,”
748 28|         hovorila okrem iného. „Len si povážte! Hahaha! Vrabcová
749 28|        dvanásti. Ona sa nazdá, keď si kúpi servis, že hneď bude
750 28|            pani ako vy… Šálku nech si kúpi, pravda, veľkú ako
751 28|  nepredstavil sa, alebo čo. Nedala si povedať.”~Pani podsudcová
752 28|        Vrabcovej vysokým.~Malinová si nerobila mnoho z týchto
753 28|       mnoho z týchto rečí. Pokojne si zasa sadla na diván.~Aha,
754 28|          to predsa pravda, myslela si podsudcová. Ani sa nevyhovára.
755 28|          že príde. I nové šaty ste si dali ušiť jemu kvôli.”~Malinová
756 28|          prosté. Na budúci koncert si ich chystá. Požiadali ju
757 28|          naozaj výborné. Odkrojila si z torty, torta nemala páru.
758 28|             bude taká smelá prosiť si ešte kúsok.~Prišiel večer.
759 28|            polesnej ruku a ovinula si ju okolo vlastného krku. „
760 28|       synagóge na súdny deň. Mohol si vedieť dvadsaťdva rečí,
761 28|           dvadsaťdva rečí, rozumel si len toľko, že ktokoľvek
762 28|            A keď sa utíšilo, počul si určitejšie: Rafiková ho
763 28|        hnevajú. Uverili všetko. Ja si ho nakloním, zavolám na
764 28|         chodil po izbe, pospevujúc si pritom.~Treba navštíviť
765 28|           izby.~Čo to bolo? myslel si Brveník a zadíval sa na
766 28|           Ale nemal čas zodpovedať si otázku, keď vošla pani Rafiková
767 28|         pani Rafiková, „celé mesto si len o vás povráva. Nech
768 28|            Miluška, Miluška, kdeže si? Ani nejdeš v ústrety hosťovi,”
769 28|         volala domáca pani.~„Kdeže si, kde?” volal domáci pán.~
770 28|            päťminútovom boji musel si pán doktor prvý nabrať polievky.
771 28|         nabrať polievky. Až po ňom si vzali ostatní.~„A pán doktor
772 28|          Teda mňa vynechal, myslím si. No počkaj!” a pani Rafiková
773 28|         slov pre doktora. Po obede si vydýchol, keď odišla prizrieť
774 28|         začal zadúšať. Nevedel, čo si počať s touto peknou sochou.~„
775 28|     Odbavovala ho nakrátko, hrýzla si pery, usmievala sa, akoby
776 28|            mohol prepadnúť, myslel si, stať sa neviditeľný, ujsť
777 28|          im len vykonala, — myslel si a tým väčšmi sa tešil, že
778 28|           rúčka, mäkučká, pomyslel si pritom. „A takto potme samotná.
779 28|           prichádzam teraz.”~Sadli si obďaleč pece. Malinová chcela
780 28|         opätoval, „povedzte. Budem si myslieť, že som študentom
781 28|          živo besedovali. Rafiková si myslela, že musí povedať
782 28|        prekvapila: „Počuli ste, že si ten Brveník berie Malinovú?”~„
783 28|       Starý, kde je Milka? Nevidel si ju?”~Strhala ho zo sna.
784 28|         Mily niet doma. Kde je? Ty si bol doma.”~„Pred polhodinkou
785 28|              povedal starý a sadol si na posteľ.~„Obliekaš sa
786 28|            Mily niet nikde… Poslal si ju niekde, či ti vravela,
787 28|       ustavične potkýnal a utieral si zapotené hrdlo šatkou. Slúžky