Part

  1 1 |     chudobnejším nepožičajú… Takí sú to páni… Áno, pre chudobu…
  2 1 |         pokračoval v myšlienkach. Aj to vezmú akúsi knihu, pozerá
  3 1 |           máte numero domu!” Poviem. To je nie dosť. „Kto je vaším
  4 1 |            vaším susedom?” Poviem aj to. Zasa len pozerajú v tej
  5 1 |           Neobzriem sa o nič… Keď na to príde, nech si predajú.
  6 1 |           fruštik. Trápilo ho už len to, že musí ísť rovno domov —
  7 1 |             za ňou všetky deti. Bude to rumádzgania.~A ako pred
  8 1 |         teraz odrazu zasa prišiel na to, že to nemôže byť a že sa
  9 1 |        odrazu zasa prišiel na to, že to nemôže byť a že sa musí
 10 1 |            smutno. Premýšľal, ako by to bolo, keby mu predali kone,
 11 1 |        strhalo a strachu mu nahnali… To by bolo dobre, hútal, ale
 12 1 |           môžu mať také kone, tak sú to páni, keď sú páni, nech
 13 1 |              tie divé zvery… Bolo mi to treba… Bežte po doktora…
 14 1 |            nemôžem vystrieť…”~„Ktorú to?”~„Túto,” ukázal nosom a
 15 2 |          sebe aj zverolekára Papsta. To je tiež taký nervózny pán.
 16 2 |           Ale ktože sa bude dívať na to, keď sa chlapi kúpu? A potom,
 17 2 |             na chrbty prevaľovali, a to všetko podľa doktorovho
 18 2 |         spúšťali k lýtkam. Plieskalo to, ani čo by piestom prali.~
 19 2 |       nerozumel. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí traja blázni,
 20 2 |              Jakub sa zadušil.~„Idem to oznámiť predstavenstvu,”
 21 2 |        smiech bol tichý, tlmený, aby to tí traja nejako nepočuli
 22 2 |          Zástup šiel za ním.~„Kto sú to?” spýtal sa zasa, práve
 23 2 |       boženíkom,” opätoval richtár.~„To nepatrí boženíkovi… Veru…
 24 2 |              a zaraz obliekli, že im to rozkazuje richtár… No, čo
 25 2 |     roztvorenými dlaňami proti sebe. To bol ich müllerovský pozdrav.
 26 2 |        najväčšom začudovaní: „Veď je to náš notárko!”~Dohrmel koč.~„
 27 2 |       notárko!”~Dohrmel koč.~„Veď je to doktor Edut,” skríkol Jakub.~
 28 3 |          slovo proti tomu. Hostinský to dobre vie, a preto mu je
 29 3 |       neprileje. Bojí sa jeho slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva.
 30 3 |            Bojí sa jeho slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva.
 31 3 |               len jedno slovko by ho to stálo, a richtár by bol
 32 3 |             sa naučíme po „uhorsky”. To je prvé. A keď toto nastane,
 33 3 |              do mesta ľudí a peňazí. To je druhé. Blata v meste
 34 3 |             hrdlo a lacno. Nie sú na to čižmy, aby sa nenosili.
 35 3 |          čižmy, aby sa nenosili. Ako to slnce, dážď, hrmavica, chumeľ,
 36 3 |            čižmy sú od pána boha. Na to dal pán boh rozum, aby sme
 37 3 |               keď je prach, a keď na to aj pán richtár prikývol,
 38 3 |            majster, že už takto áno, to sa rozumie, je vec potrebná.
 39 3 |          pestoval svoje remeslo. Len to mu nedovolilo. Ináčej mu
 40 3 |             mu nedovolilo. Ináčej mu to ani netreba. Ako výborník
 41 3 |            sa nedal a vždy povedal: „To sa mi páči. To nie!” Kto
 42 3 |             povedal: „To sa mi páči. To nie!” Kto ho videl pri verejnom
 43 3 |          horieť. Posiaľ nehorievali, to je pravda… Ale práve preto
 44 3 |       jarmočná ulica je osvietená. A to sú len dve lampy. Zvyšujú
 45 3 |             lampy. Zvyšujú ešte tri. To je na ostatok mesta celkom
 46 3 |             celkom dosť. Múdri ľudia to boli, čo tie lampy porozostavovali…~
 47 3 |             spolu na zasadnutie.~„Čo to zasa chcú?” spýtal sa Jančíka.~„
 48 3 |                Čo ja viem?”~„Ale veď to netreba.”~„Čoby bolo! Kto
 49 3 |           bez lampáša.”~„Nuž pravda. To bude iste len na to, aby
 50 3 |          pravda. To bude iste len na to, aby pisári a všelijakí
 51 3 |           zasadnutie,” povedal.~„Pre to svetlo?” spýtal sa Ježo.~„
 52 3 |             prirážky… Zasa prirážky… To sa rozumie… Kto to vydrží?
 53 3 |         prirážky… To sa rozumie… Kto to vydrží? Načo sú lampáše…
 54 3 |             vydrží? Načo sú lampáše… To je lacnejšie… Dvesto percent…
 55 3 |             žena a zastavila sa.~„Čo to bude?” spýtala sa Ježu,
 56 3 |        zachytila kostolníkova, čo je to? To je niečo strašné… Búrka.
 57 3 |              kostolníkova, čo je to? To je niečo strašné… Búrka.
 58 3 |             Zhíkla a odbehla povedať to Ježovej.~Medzitým sa otvorilo
 59 3 |              sa jej perlil pot. Bola to pani majstrová Zuzana Ježo,
 60 3 |         výborníka, ale vidiac, že je to žena, užasol a tak pritlačil
 61 4 |         Musím vám celú vec rozložiť. To vyžaduje čas. História tridsať
 62 4 |             na večeru demikát. Ráčte to uvážiť. Ktorýsi priateľ
 63 4 |              večeru.”~„Tak vravel. A to je aj pravda.”~Advokát sa
 64 4 |          Klient sa zamračil.~„Nie je to do smiechu. Do plaču, pán
 65 4 |         plaču. Ľudia by povedali, že to zo skúposti. Nie. Len preto,
 66 4 |              na konci. Prídeme aj na to, prečo mi je to až teraz
 67 4 |        Prídeme aj na to, prečo mi je to až teraz neznesiteľné… Dovoľte
 68 4 |         chystáte? Demikát.~No, reku, to som sa ani spytovať nemusel
 69 4 |           akordy beriem a čakám… Tak to ide od tridsiatich rokov.
 70 4 |           Navykol som sa a dobre… Je to kríž. Ale veď aj Kristus
 71 4 |              a o jej vydaj. A šlo by to. Keby nie keby. Keby žena
 72 4 |          mladý človek. Vysvetlím vám to. Každý pytač je zvedavý,
 73 4 |          Každý pytač je zvedavý, ako to vyzerá doma, čo sa na ulici,
 74 4 |          vedia spraviť večeru… Tu je to nešťastie… Pred rokom bol
 75 4 |            Tak zavčasu,‘ čuduje sa.~,To je obyčaj,' vravím a myslím
 76 4 |        pitvore počujem: ,Nekváč ma.‘ To hovorí Malvínka. ,A kde
 77 4 |      koliečka. Vždy ich stratíš…‘ Tu to máte. Dcéra o pol štvrtej
 78 4 |            Malvínka vajíčka, lebo je to krajšie. Zuzka zháňa šunku…
 79 4 |            Hosť je trpezlivý… Aký by to bol výtečný zať, myslím
 80 4 |              podráždiť. Ani baran by to donekonečna nevydržal.~,
 81 4 |           hodín nejedol, dať večeru. To by bol systém.‘ Do izby
 82 4 |        terajšia drahota umelá… ,Aha! To ty preto nedávaš večeru,‘
 83 4 |          zavolal. Ani neviem, ako sa to stalo. Kibicoval mi pri
 84 4 |           prehrával a hneval sa. Nám to robilo radosť. Okrem toho
 85 4 |         žalúdočný katar…‘ Napadlo mi to v akomsi rozjarení, nadchnutí…
 86 4 |             Ale povedal som, koniec… To bolo v pondelok. Dnes je
 87 4 |       Rozsobáš by ona pýtala. Veď by to bol škandál pred hosťom.”~„
 88 4 |         večeru doniesť z hostinca.”~„To by bola hanba. Práve v tomto
 89 4 |          Uráža. Varí demikát a kávu. To je znevažovanie. Povinná
 90 4 |              Každého pytača vyženie… To sú príčiny na rozvod. Musia
 91 4 |            na siedmu večer. Ráčte si to poznačiť…”~„Napíšem. Honorár
 92 5 |            zabŕdol do slovenčiny. Aj to len vtedy, keď ho nejaký
 93 5 |            rovní zdali sa mu, ako sa to u nás hovorí, chrapúňmi.
 94 5 |            povedala: „Netancujem.” A to preto, že nemám pred menom
 95 5 |          reči, alebo osvietená pani. To hneď vidieť na človeku,
 96 5 |              hodiť sa do fotela, ako to robievajú mladí páni. Zdvihol
 97 5 |          celé čiapočky.~Pán Sásik na to všetko nedbal. Pripravoval
 98 5 |         doktor?” spýtala sa slečna. „To je ľahšie.”~„Áno, sexšrit,”
 99 5 |              každou poplietol.~Čo je to, že mi nejde tanec? Veď
100 5 |              učil vo Viedni. Ale tak to bude, že tu inakšie tancujú,
101 5 |            mravov nesvedčí. Povedali to aj mládencom. „Aký doktor?
102 5 |              doktor? Ale ten? Veď je to hodinár,” povedal ktosi. „
103 5 |              veľkopanskými náhľadmi.~To mi už ide, myslel si pán
104 5 |          fotela vedľa Viery, tak ako to doma proboval. Hľadal krídla
105 5 |         spočiatku šatku na ústa, ale to nepomohlo. Smiech srdečný,
106 5 |             kvôli škreku.~„Čo, čo je to?” jachtal pán doktor, vrtiac
107 5 |              samého.~Slečna Viera mu to od smiechu nevedela vysvetliť.~
108 6 |            MOJA DOMÁCA PANI~Stalo sa to so mnou pred rokom. Prišiel
109 6 |              kraja, čo vidím. Všetko to malo dlhé vlasy, pekné líca
110 6 |       povedala: „Ó, áno!” Muselo jej to pôsobiť radosť. Ináč by
111 6 |            človek chce potiahnuť, už to cítite a idete…”~„Ale nevravte,”
112 6 |              mi podarilo, dumal som.~To ma tak rozveselilo, že cez
113 6 |     tancovala dokonca — čardáš! Keby to druhý tanec. Potrvá minútu—
114 6 |              povedala.~„Viem, že vám to už mnohí povedali. Musel
115 6 |            mnohí povedali. Musel som to povedať i ja. Krása je krása.
116 6 |       vypovie svoj dojem. Ja som vám to povedal ako druhí…”~„Dojíma,”
117 6 |           najmocnejšia predo mnou?”~„To ja neviem. Čo ja môžem vedieť?”~„
118 6 |              dávno rád.”~Skutočne, v to okamženie som i pocítil
119 6 |        Odrazu som sa zarazil. Veď je to domáca slečna a tá staršia
120 6 |         slečna a tá staršia pri nej, to je matka! Domáca pani… Aká
121 6 |              všeobecný záujem. Musím to nabudúce napraviť. Prvú
122 6 |             láska. Znamenitý majáles to bol…~Ľahol som si na diván
123 6 |           Milosťpani povedali, že je to dosť.”~„Ale prečo len jeden
124 6 |             Milosťpani myslia, že je to dosť.”~„To je nie dosť,
125 6 |             myslia, že je to dosť.”~„To je nie dosť, Zuzka moja.
126 6 |           tenučká sviečka. Trochu ma to mrzelo, ale i tak sa mi
127 6 |              doniesla šuvix a kefu.~„To si ty len v kuchyni urob,
128 6 |         jeden vankúš.~Nevedel som si to nijako vysvetliť. To je
129 6 |              si to nijako vysvetliť. To je nie preto, že by napríklad
130 6 |          budem čušať. Počkám, ako sa to skončí. Veď všetko nemôže
131 6 |       neprestanete, vyobšívam vás! A to si ony práve pod môj oblok…”~„
132 6 |      rapkajte!” začul som z kuchyne.~To zasa domáca pani nastrojila.
133 6 |          prosím ťa, povedz mi, čo sa to tu robí?”~„Pani sa hnevajú.”~„
134 6 |              hnevajú.”~„Ale prečo?”~„To nepoviem.”~„Povedz, prosím
135 7 |         šepol.~„Kde by ich vzal?” na to richtár tiež šeptom.~Dufek
136 7 |        zodpovednosť mu môžete zveriť to vádium… Zaplatí vám to,
137 7 |        zveriť to vádium… Zaplatí vám to, donesie.”~„Vaša milosť,
138 7 |             licitujúci.~„Ale, veď ti to pán exekútor zverí,” upokojil
139 7 |       hotovým,” potvrdil rapavý.~„Je to zákon?” spýtal sa nedôverčivo
140 7 |             chválili. ~Ale exekútora to nedojalo. Hodil rukou, že
141 7 |         nedojalo. Hodil rukou, že sú to všetko daromnice, a so stiahnutým
142 7 |            totižto… Ide predsa len o to, či je Dufek dobrý na sto
143 7 |           sluhovia.”~„Diabla, veď je to pre dievky.”~„Fero podojí,”
144 7 |              seno i slamu, i dievku… To všetko v štajrante deponovať…
145 8 |              zakikiríkalo a druhé na to odpovedalo: „Turek.” Po
146 8 |           ktoré sa smialo na Maďara, to nabili.~Redaktor bol s číslom
147 8 |           celkom nerozumne kikiríka. To nemá zmysel. Potom odložil
148 8 |           teba by bola moderná žena, to je pravda,” pokračoval posmešne, „
149 8 |            nijaký nebol. Preskúmal i to, či je to kalendár z tohto
150 8 |         nebol. Preskúmal i to, či je to kalendár z tohto roku, lebo,
151 8 |          ženu a vážne predniesol, že to bude iste štrajk. Musí sa
152 8 |           presvedčiť, ako a prečo sa to stalo. Zvedieť príčiny a
153 8 |        nezaďakovali za jeho pozdrav. To ho troška zarazilo. Prešiel
154 8 |             mohlo byť napísané… Ešte to by mi bolo treba…”~Zadýchal
155 8 |          maďarskej reči. Ktosi mu za to z klobúka po maďarsky ďakoval.
156 8 |         kartovaním a pitím. A všetko to stálo len tri koruny.”~Štilec
157 8 |             ich vzal… Teraz už viem… To preto bola taká obsluha…
158 8 |          Iste má nejakého hasiča… Už to mám… Chápem… Dobre je…”~„
159 9 |             Na kieho helementa im je to? Berú do náručia drevo a
160 9 |             smrti. Krásna smrť. Nie, to mi nikto na nos nezavesí.~
161 9 |          vdovec s piatimi deťmi. Bol to Becko, gazda z Rubinovej,
162 9 |           narádza oženiť sa. Teda je to nie taká nemožnosť.~„Čo,
163 9 |          nevravela zle. Akokoľvek je to s roľami, ale dievčatá sa
164 9 |          päťsto zlatých v hotovosti, to aj vdovu povýši nad hocijaké
165 9 |              ani nespytovala, kto je to.~„Becko?” zhíkla Zuzka a
166 9 |        slúžka.”~„Rodine pomôžeš,” na to Marina, „z takého gazdovstva
167 9 |           Uľa zasa Beckovi húdla, že to inak nepôjde, iba ak by
168 9 |        majetku prídeš a nič nedáš za to,” pokračovala Uľa. „Akoby
169 9 |             už sa k nám neukazuj, ak to odmietneš,” pohrozil sa
170 9 |              je vydaj smrťou.~Ako sa to len mohlo stať?~Nuž prišla
171 9 |          hlas: „Nech odčíta!”~Riekla to ticho, azda len sama sebe,
172 10|       prechádza smerom k Búrnemu. Aj to je pravda, že sa tieto prechádzky
173 10|             O tej som nepočul. Čo je to?”~„Ukazuje sa o polnoci
174 10|             sa za ním plazí a kvíli. To je to decko. Ešte nevedelo
175 10|             ním plazí a kvíli. To je to decko. Ešte nevedelo chodiť,
176 10|             aj nariekanie. Notár vám to isté povie.”~„Ale, slečna!”
177 10|            kotúľali sa z vŕšku dolu. To pukanie, šušťanie a kotúľanie
178 10|           okamih uspel zbadať, že je to guľaté a že sa hýbe. Blíži
179 11|             prišli vojaci. Kto by si to bol pomyslel? K nám prídu!
180 11|               v čižmách a na koni. A to ešte v sobotu. V nedeľu
181 11|         diškurujú o vojne:~„… viete, to nebolo nič. Keď sme my tiahli
182 11|         tiahli Bosnou…”~Pán sudca na to: „Eh, čo Bosna, ale keď
183 11|             ale Bosna! Bosna, viete, to je kraj! Samé skaly, bralá!
184 11|        poohlasovať do kostolíka. Bol to utešený rad. Srdce ti pišťalo.~
185 11|           čokoľvek budú hovoriť.~Ale to všetko bolo by sa dalo odpustiť
186 11|        vojenská, šablička, gombičky. To sa blyští. Za tým budú lipnúť
187 11|                potvrdila advokátka. „To je netaktné od mladých ľudí.
188 11|            obájim. Muž bude žiarliť.~To isté povedala a myslela
189 11|             myslela si pani sudcová. To isté všetky dievčatá. Manželky
190 11|           stôl. „Veď, prosím, ako by to bolo? Pozvánky rozposlané,
191 11|            plagáty vytlačené, ako by to bolo?”~Civilný súd s pozemnou
192 11|             tak. Nuž, pravda, ako by to bolo…~„Nemožno, nemožno,”
193 11|               k čomu mu dopomáhalo i to, že i telom i duchom svojím
194 11|         Gombice. Ach, perlmutky. Kto to slýchal? Ale čo idete k
195 11|            zdnuky, rukávy. Obzrite!”~To isté hovoril i o nohaviciach
196 11|             zbadal, že je nová.~„Akú to tabatierku máte!”~„Prečo?”~„
197 11|            píjavate?”~„Törley.”~„Ako to môžete, preboha!”~„Prečo?”~„
198 11|        povzdychnúť pri jej mene. Aká to bola krásavica! Prvá krásavica.
199 11|      dievčaťa sa musel každý, ako sa to hovorí, zaľúbiť. Tak aj
200 11|               Tak aj pán podsudca, a to tým viacej, lebo býval u
201 11|         elektrický prúd. A keď sa mu to pošťastilo, keď nechávala
202 11|            protivne gagocú, a veď je to celkom nie protivné. Musia
203 11|                teda sa museli zísť.~„To ste vy, slečna?” spýtal
204 11|           nabok.~„Ako vás ja rád. Vy to viete a spytujete sa. Slečna
205 11|             srdiečko zatrepotalo. Je to radosť počúvať takého oficiera.
206 11|         manier! Podá vám ruku civil, to je také hrubé, také neelegantné.
207 11|           inakší ako ostatné večery. To bolo vidieť i na starých
208 11|              že na bále. Á, na bále, to je iná vec. Prečo by si
209 11|              teda nech prídu, ale je to nepríjemné počúvať vždy
210 11|            mne…”~„Odpusťte, ale…”~Čo to má znamenať? Košík? Opovrhnutie?
211 11|           Treba im víno, víno, víno. To osladí najhorkejšiu chvíľu,
212 11|          osladí najhorkejšiu chvíľu, to vráti stratenú vôľu a raj.~
213 12|       pozrela si na prsty. Od týždňa to často robievala a zakaždým
214 12|             študenta Čudráka… Aký je to celkom inakší človek, ten
215 12|           cítila, ale nevyjadrila si to zreteľne.~„I vy ste otrokyňa.”~„
216 12|           všetci ľudia otroci.”~„Ako to?” spýtala sa skoro prestrašená. „
217 12|             prečo by ste sa hnevali. To je pravda. Tak ako milión
218 12|        nemôžete vystáť. Povedali ste to aj otcovi, aj matke. Pán
219 12|            Vieš, že mám nanič srdce. To musí byť.‘ A mamička sa
220 12|          pretrhla ho Elena.~„Asi tak to bolo, keď aj nie celkom.
221 12|               pomysleli ste si vy na to, a zostanem starou slečnou.
222 12|              dali plombovať, nevadí. To je iba pekné. Aha, tamtá
223 12|         starej slečny. No predsa. Je to strašné tak nevydať sa.
224 12|        smejúce sa, naivné… Krútiť sa to bude bezstarostne v tanci
225 12|            opustená a smiešna… A tak to ide ďalej na žúroch, koncertoch
226 12|         Darmo rozprávať. Zostala si. To je faktum a svet sa vysmeje.
227 12|              Elene sa zazdalo, že mu to srdce hovorí. „Rozplývam
228 12|              alebo ženia z lásky? Je to stará téma, ale, keď sme
229 12|         Horkýže. Slečny sa vydávajú, to jest slečny vydávajú, lebo
230 12|          hovorí ďalej. Cítila, že je to všetko preto, lebo sa vydáva.
231 12|          pritiahla a myslela, aký je to človek silný a spravodlivý,
232 12|          dohovor na kontakt, ako jej to Čudrák už raz povedal a
233 12|         nešťastný.”~„V láske.”~„Áno. To jest, aby vám povedal všetko,
234 12|            zatriasol. „Nepatrí sa mi to povedať. Poviem. Vás som
235 12|              toľko vie, že znelo jej to ako akási sladká hudba,
236 12|        snúbenec, ako túžievala, keby to radšej ten druhý. Ten by
237 12|        nebadá, že ho nenávidí, že mu to nemôže povedať, ale že je
238 12|            nemôže povedať, ale že je to tak.~Raz vychádzala z divadla
239 12|         Nemohla ísť do parku. Čudrák to vedel. Ani sa nešiel presvedčiť.~
240 12|              zahundral otec, „aká je to romantika zasa. Choď spať.
241 12|          spať. Vyspíš sa a uznáš, že to musí byť. Nezostaneš stará
242 12|            neho pozrela.~„Dobre. Ale to by ste vari aj tu mohli
243 12|          kvôli sľubu. Nie, nie. Robí to kvôli rodičom. Pánom nad
244 12|                Elena,” začal, „prečo to robíte? Vráťte sa.”~„Vrátim
245 13|          MAŠKARNÝ PLES (novela)~Bolo to v zime, vo februári. Prišiel
246 13|          vyvracal, nazdávajúc sa, že to súvisí s mojím juridickým
247 13|            maškarné plesy. Zaiste je to len chýr.”~Nebol to chýr,
248 13|        Zaiste je to len chýr.”~Nebol to chýr, lebo celé mesto bolo
249 13|             bál uskutočnil. Ale bolo to i v novinách. Uveril som
250 13|              netreba rukavice. Ľudia to považujú za luxus a chodia
251 13|           očí.~„Máš belasé oči.”~Kto to môže byť? myslel som pritom.
252 13|            si frak vypožičal! Nebude to krajčírova dcéra? Trochu
253 13|             i brata.~„Nevieš, kto je to?” spýtal sa ma.~„Myslím,
254 13|            tá sedela na galérii. Kto to môže byť? Vrátil som sa
255 13|           podpútky. Za osem zlatých. To sú od Janika.”~Čertovské
256 13|        Janika.”~Čertovské dievča! Aj to vie! Nie je pani obuvníková?
257 13|              synov a dcéru nemá. Ako to môže vedieť? Iba ak brat.
258 13|        Nevyplatené,” riekla a pošla.~To ma celkom utvrdilo, že ide
259 13|            všetko. Nechápem sám, ako to môže vedieť. Aj to vie,
260 13|               ako to môže vedieť. Aj to vie, že máš nový klak, že
261 13|         Bumst!”~„Počúvaj, dokážem ti to.”~Boli by sme sa zas pohádali,
262 13|               Včera si ich založil!”~To bola strašná pravda. Skočil
263 13|           nie?”~„Zdrapím ti masku.”~„To o tebe neverím.”~„Tak povedz!”~„
264 13|             ma obidvaja odprevadiť.”~To nás konšternovalo.~„Ukáž
265 14|               Úcta hlboká! Poklona!”~To posluha. Mimovoľne pozrieš,
266 14|           retiazka na nej. Nie, nie. To je už taká obsluha. Stopuje
267 14|            musí. Domáci poriadok tak to donáša. Ej, veru zostane,
268 14|             Javor?”~„Javor.”~„Veď je to posmech.”~„Posmech!”~„Bojí
269 14|            Bojí sa o krčmu…”~„Ale je to predsa len škandál! Ktože
270 14|              nemu, ak nie my? Nikto. To je škandál! Nemali by sme
271 14|            sme k nemu chodiť. Veď je to zrada!”~„Ale, rozumie sa,
272 14|              akési riedke a nečisté. To sme si len tak namysleli.
273 14|             tak namysleli. Žbrnda je to všetko. A takto nás zradiť.
274 14|             takto nás zradiť. Veď je to posmech. My vlastne nevieme,
275 14|             Javorovi.~„Celkom som na to v náhlivosti zabudol,” povedal,
276 14|          našli doma pri pive.~„Akéže to piješ?” spýtali sa ho.~„
277 14|        Javorské.”~„Ale veď…”~„Veď je to nie proti princípu, keď
278 14|             si ho dám doniesť domov. To je celkom iná vec,” poznamenal.~„
279 14|        celkom iná vec,” poznamenal.~„To si aj ja dám.”~„Aj ja.”~„
280 14|                Ale prečo nie? Veď je to taká maličkosť.”~Vysvitlo,
281 14|      maličkosť,” povedali niektorí. „To si poďme vypiť.”~„Ale pravda.”~„
282 14|         prehovoril. „Nepoznávaš, čo? To je dobré; nože sa pozri!”~
283 14|              vestu, ty medveď?‘ Tebe to môžem povedať, ako kamarátovi,”
284 14|             urážajúci. Myslím, že je to nedostatok salónov. Potratíte
285 14|        znášajú nepravdy. Vkusná žena to nerobí.‘ Ech…! Ale si dnes
286 14|          potichučky čosi dunelo.~„Čo to duní?” spýtal sa Táravý.~
287 14|          zablyšťali okuliare. Veď je to advokát Fraňo.~„Hohó! Kamže,
288 14|              svoju netajím. Preto sa to starým babám nepáči. Poviem
289 14|       chytrejšie, páni, ak dovolíte… To basa duní… Akurát taký je
290 14|           Fraňo a zavrtel paličkou.~„To sú naši,” doložil a búšil
291 14|            dobrí! Mozog, hop! Nielen to víno leješ do seba, ale
292 14|        vozvýšení, povznesení, ako je to pekne. Ako tečú slová vo
293 14|            srdce a vznešeného ducha. To sú tí praví dobrí ľudia…~
294 14|        prestanem chodiť,” povedal na to advokát Šturec. „Všetko
295 14|             pol štvrtej… Neviem, kto to udáva… Zajtra ma prekvapí,
296 14|             štyri poháre piva.”~„Ale to je zvláštne!” ohlásil sa
297 14|            sestra vedela povedať, že to bolo tu, že tu sedel Fraňo,
298 14|         všetci… A žena, že za kým sa to zháňam vraj v tej odpornej
299 14|              tej odpornej krčme, aká to bola chyžná…? Žiarlila.”~„
300 14|             chyžná…? Žiarlila.”~„Ale to je znamenité!”~„Kto to roznáša?”~„
301 14|           Ale to je znamenité!”~„Kto to roznáša?”~„Iste posluha.”~„
302 14|            Ešte pár dní.”~„Zaiste je to nie príjemné, keď žena alebo
303 14|            mladý podsudca.~„Ale musí to vedieť každý? To je nie
304 14|            Ale musí to vedieť každý? To je nie poriadna krčma, z
305 14|               ženička, ja nevystal?” To sa stane. Lenže, aby sa
306 14|            sa konzekventne zrádzali, to je vylúčené. To nie je možné.~„
307 14|            zrádzali, to je vylúčené. To nie je možné.~„Však sa vynájde,”
308 14|             zrádzanie neprestávalo.~„To si ty musel povedať,” hovoril
309 14|            chcel si sa zalichotiť…”~„To je predsa mnoho! A to si
310 14|                To je predsa mnoho! A to si vyprosím…”~„Druhý nemohol
311 14|             tancovali. Alebo, akí sú to lumpi, tí mladí ľudia! Otvorili
312 14|             Skla na dlážke hromada…~„To je mnoho! To je hrozné!
313 14|        dlážke hromada…~„To je mnoho! To je hrozné! Posmech a škandál!
314 14|               Posmech a škandál! Kto to roznáša!”~Spoločnosť u Javora
315 14|               Javor sa zamyslel.~Kto to zasa intriguje?~A prechádzal
316 14|             Nikto.~„Nijaký dôchodok, to nemôže byť,” hundral hlavný
317 14|          veľmi vtipní. Každá dáma im to vedela povedať. Vystali
318 14|              na mňa hľadela.~„Kto je to?” spýtal som sa.~„Moja žena,”
319 14|        Javora!” začal som zasa. „Kto to len vyzrádzal a intrigoval?”~
320 15|          krčmy. Svätil narodeniny, a to trvalo do tretej po polnoci.
321 15|             Ale celkom iste. Načo je to? Hľa, od tých čias mohol
322 15|           líca. Teplé pery. — Ako by to bolo dobre, krásne.~A tam
323 15|              A predsa Čujný — aký je to človek. Ani forma ľudská.
324 15|             Drozdík, kolega, tiež. A to je ťuťmák. Len ja som tu
325 15|           olejovým ho zarazili.~Čert to ber! myslel si. Keď som
326 15|          Iste potrvá pol hodiny, kým to spravia, myslel si. Koňak
327 15|              nijako nevyspím. Aká je to hlúposť, že sa tu mocem.
328 15|               že sa tu mocem. Zviera to neurobí, aby menilo deň
329 15|              s bielym širokým perom. To bola prvá, čo sa mu páčila.
330 15|           záclony. Dve postele… Bude to utešená ženička. Lenže rozhodne
331 15|            nepovedala. Ale treba jej to povedať, že ju rád. Ináč
332 15|          kukala. Pozerám, na koho, a to na mňa. Má také krásne oči.
333 15|            či miluje svojho muža? Je to láska? Miluje ho naoko,
334 15|             naoko, pre svet, lebo sa to patrí. Ale i tá klame v
335 15|             všetky svoje myšlienky — to, braček, nedosiahneš. To
336 15|             to, braček, nedosiahneš. To je u žien nemožné. A tak
337 15|                nič —”~„Prekvapilo ma to. Veď si ty človek rozumný.”~„
338 15|        neprezradím. Musím vyčkať. Je to krok predsa len vážny. Ja
339 15|               Musel by som s ňou — a to po celý život. Alebo napríklad
340 15|            mať pokojný život, aká je to radosť. Tichučko, príjemne
341 15|            dlažbe. Reprezentoval by. To je radosť. — Aký manier.
342 15|              Potom domov?”~„Domov.”~„To získa naša spoločnosť.”~„
343 15|              mladšia by mi pristala. To je radostné dievča.~A div
344 15|           peniažky. Ale nehľadiac na to, jemu sa slečna Žofka páčila.
345 15|       vešiaky. A ak je mnoho peňazí, to si kúpia automobil. Zavolajú
346 15|        Prebehne na automobile. Pekný to bude život. A ona prečo
347 15|            zastane. Budú pozerať kto to, čo to? A ja by mal vlastne
348 15|              Budú pozerať kto to, čo to? A ja by mal vlastne zastať
349 15|             sú peniaze? Možno, že sú to nejaké veľké dámy. Ale musia
350 15|           ale dovalil sa ako medveď. To je na dlani. Ako to zmierniť?~„
351 15|          medveď. To je na dlani. Ako to zmierniť?~„Radi by sme divadlo,”
352 15|         mesiac sa tu chcú pobaviť, a to je krátky čas. Čuprík nahováral
353 15|              A ak áno, potrebujem na to ženu. Jasná vec. Pozrieť
354 15|             Nešlo by hladko.~Ktorúže to radil brat? Elu mešťanostovu.
355 15|      mešťanostovu. Ta sa obrátim. Je to dievča pekné. Bude z nej
356 15|            ísť domov. Strach. Aký je to život. Teraz zasa hybaj
357 15|           vážne zájdem k Nataške… Je to dievča zdravé, pekné a gazdovité…~
358 16|            ostalo by päť hákov, a za to po polnoci neotvoria bránu.~
359 16|        šarmantný a má peniaze!~A tak to ide každý mesiac. Časy miznú
360 16|             je nevrlý, nervózny, ani to pivo mu už nechutí.~„Kamarát,
361 17|             mi vyznávate lásku.”~Ako to hovorila o priateľovi Miškovi…!
362 17|         robený, istý. Napríklad, ako to robí slečna Deverovská…
363 17|        Deverovská… Ako graciózne jej to ide… Kým vám ide dorovna,
364 17|       vykríknuť.”~„Nerozumiete sa.”~„To je vaše celé odôvodnenie.
365 17|             ho: výborný herec. Vy na to: počula som ho i videla,
366 17|              od nekonečnej lásky… Je to radosť tak odrazu sa zasmiať
367 17|             svadba. A každý je taký. To sú potom hérosi!”~„To sú
368 17|          taký. To sú potom hérosi!”~„To sú figúrky, čo sa okolo
369 17|              len váš driek. Ide im o to, aby ste im klesli do náručia,
370 17|        dotkla sa plecom o moje.~„No, to je jeden z vážnejších, študuje
371 17|        nebolo vidieť.~„Nemám zmysel? To sa mýlite. Vy nie ste stvorená
372 17|              myslel som si, teraz mi to do očí hovorí. Aká je mrzká,
373 17|          osobujete vo svoj prospech. To je špatné. Vy ste veľmi
374 17|         nikto ma tak nezaujímal. Ale to nesmie vidieť, cítiť, počuť.
375 17|           inom ľudskom živote. A keď to nevymrie samo sebou, treba
376 17|              samo sebou, treba vôle. To je najväčší pán, keď existuje.
377 17|             so strižným tovarom… Som to len vykonal! Aký hlúpy som
378 17|        prichytili pri láske. Naozaj, to bol nerozum odo mňa, chcieť
379 17|             nevieme, čo vravieť.~„Je to von zima,” vraví.~„Zima,”
380 17|         Nevieš, či Matúšovci pôjdu?”~To meno mi je ťažko vypovedať.
381 17|        vypovedať. Cítim, že habkám.~„To ti ja neviem.”~„A tvoja
382 17|    rozťahovať ústa. Viac ma neuvidí, to je pravda… Vchodím k nemu
383 17|           Nešlo mi o golierik, len o to, či niečo brali do Matúšov.
384 17|           celá figúra. Oľga.~„Vy ste to?”~„Ja, vráťte sa. Poďte
385 17|          navečer príde môj snúbenec, to jest, má byť zasnúbenie.
386 17|             sa jej tvár usmieva, ale to bol smiech blažený, tichý,
387 18|             že sme mladí, napokon si to i vyprosíme. Tak je to s
388 18|            si to i vyprosíme. Tak je to s Elenkou. Ju len preto,
389 18|             Potrebuje hodvábne nite, to isté. Vždy jej je pri boku
390 18|           isté. Vždy jej je pri boku to škaredé Marisko. Ani na
391 18|              sa bála samotná. Aké je to zahanbujúce! Toľko ľudí,
392 18|            že má na šestnásty rok, a to je primálo na to, aby človek
393 18|              rok, a to je primálo na to, aby človek chodil po slobode,
394 18|     nahovoriť. Že je vraj mladá. Kto to slýchal, aby sa také dievča
395 18|             treba dať pozor. Nuž ale to sú len chvíľky, tie nepomôžu
396 18|             plaču, keď si pomyslí na to všetko. Ako je druhým dobre,
397 18|            Ježíková?” spýtal sa, ako to už býva, s príjemným úsmevom. „
398 18|      pripojil? Ja ho vôbec nepoznám. To sa vari ani nesvedčí. Jednako
399 18|     začudovane na neho pozrelo. Jeho to zaiste nezaujíma, a predsa
400 18|           zapáchlo od neho parfumom. To utvrdilo Elenku, že sa on
401 18|        Zrýchlila krok bez toho, žeby to bola zbadala.~„Ako utekáte,
402 18|       nebudem sa červenať. Nie, nie! To je hlúpe. Musíme sa poznať,
403 18|           smútku. Keby začiatok, ale to najlepšie. Kde by len mali
404 18|              listami románu.~A práve to najlepšie, dumala, sadnúc
405 18|           tváre, a hneď rozhodla, že to musí vyskúmať. Z bozku prešla
406 18|           pri mesiačiku.~Ach, ako by to bolo krásne, tak náruživo
407 18|            túžbe mrieť a ožívať, ako to píšu básnici. Aké krásne,
408 18|            je vec nemožná. Podobá sa to hviezdam, mesiacu, prírode.
409 18|          hviezdam, mesiacu, prírode. To všetko nemožno pritisnúť
410 18|             Elena—á!” začula odrazu. To on volá. Zbojníci ho prepadli.
411 18|              človek hrdlo vykričal.”~To bol Vlado, mladší brat.
412 18|            jeho strmé slová. Teda je to nie pravda, myslela. Všetko
413 18|      rozježenými vlasmi je oteckova. To je Marka. Aha! tam je tretia
414 18|         ústami a chytil ju za ruku. „To ukazuje na neporiadok.”~„
415 18|        ukázať, že je nie decko, lebo to neimponuje. Bože, ale ak
416 18|        niekoľko krivých čiar, aké je to sudcovstvo nanič. „Zrovna
417 18|             stolu veľmi tichá.~„Čože to mám?” spýtal sa Ježík, ale
418 18|         hotová s jedlom. Teraz si na to dala pozor, lebo sa nesvedčí
419 18|          pozorne a pekne, ale sa jej to veľmi nedarilo. Inokedy
420 18|          spodnou perou by nemal mať. To je nie pekné.~Mladý človek
421 18|          pohovku. Ach, dumať, dumať! To je také sladké. Tak dobre
422 18|           Všetko, slečinka.”~Ale jej to nebolo dosť. Prešla do belasej,
423 18|           Ale nie, tam ten si nechá, to je taký krásny obrázok.
424 18|               a túžiť je sladko. Sem to a sem to. Nech je izba poriadna,
425 18|              je sladko. Sem to a sem to. Nech je izba poriadna,
426 18|             urobila, čo mohla, a aby to Marke nebolo čudné, urobila
427 18|          Marke nebolo čudné, urobila to sama. Sama preniesla obraz
428 18|               Tak dobre padlo dýchať to svieže večerné povetrie
429 18|         hovor. Elenka načúvala. Boli to študenti, Vladovi kamaráti.
430 18|              ako Vlado na ňu. Akí sú to chlapi! Žiga Šaršún napríklad.
431 18|          alfa, kotangens beta. Čo je to? No a Nemila. Tomu nedávno
432 18|             prišlo od cigary. Aký je to človek? Záriečsky sa zas
433 18|             Uteká pred pedelom? Ech! To sú vôbec chlapci, deti.
434 18|           svetlý bod na stene. Čo je to? Pozrela dovôkola. Začula
435 18|          padalo svetlo na stenu. Kto to tam môže byť? Otec o takomto
436 18|        prikradla k dverám.~Tam sedí. To je on, náš koncipient. Rukou
437 19|                HRÍBY (novela)~Ako je to, ako nie, ale je tak, že
438 19|             odjakživa neznášali. Tak to bolo aj v Dolnej Vieske,
439 19|            Inovcom, ďaleko od mesta, to jest, ako sa hovorí, pánubohu
440 19|       pánubohu za chrbtom.~Aspoň tak to bolo medzi pánom farárom
441 19|         dvoma, mohol byť istý, že si to pán rechtor zapamätá a pri
442 19|            fúzy aj bradu holil, keby to nebol robil pán Červeň tri
443 19|            nenávideli, prečo nie, na to sa len toľko dá odpovedať,
444 19|           len toľko dá odpovedať, že to bolo od pánaboha, alebo
445 19|               Zdalo by sa ti, že len to spomíname, čo máme radi.
446 19|            je pravda. Čo nenávidíme, to nám je ustavične na jazyku.
447 19|              svoju gazdinú:~„Sobota. To sa rozumie. Musí byť šošovica.
448 19|           von.~Alebo boli palacinky. To je už panskejšie jedlo a
449 19|          lásky Zuzankou menoval, ale to bývalo len dovtedy, kým
450 19|        Náhodou prišiel nato muž.~„Čo to kupuješ?” opýtal sa jej
451 19|           Zuzana,” povedal chladne, „to nesmie byť.”~Raz pána Bielika
452 19|              povie,” kričal, „že mne to isté chutí, čo jemu.”~Len—
453 19|            kávou, múkou a octom, keď to potrebujú, tieto si vypomáhali
454 19|             farárovej. Nepomohlo ani to. Farár sa uškeril a povedal
455 19|               neúprosní, tvrdí ľudia to boli.~Mída so Zuzankou rozmýšľali
456 19|              za väčší košík hríbov.~„To nám bude veľa,” povedala
457 19|           nemusí jesť smažené hríby. To je nie rechtorský pokrm.”~
458 19|             sa.~Skrúcalo mu žalúdok. To bola tá guľa, čo sa vrtela
459 19|              a zatemňovala mu mozog. To bola tá stužka, čo viala.
460 19|         potočí sa iste alebo spadne. To ho naľakalo. Sadol si zasa
461 19|          šeptal chorý.~„O polnoci sa to začalo. Kričí, len umrieť
462 19|            myslel, že spytovať sa na to presahuje jeho sily.~Mída
463 19|             pána učiteľovo.~„Ale veď to aj môj. Ustavične len, ako
464 19|         strojí teľací šniceľ.”~„Tíí, to je znamenité, aj mne by
465 19|                Aby som mu vraj aj ja to isté dala… Veľmi sa zaujíma.”~„
466 19|         oznámila pánu Červeňovi.~Tak to išlo každý deň. Farár stále
467 19|            človeka nenávidel! Veď je to chlap samá statočnosť.~„
468 20|            Bartušov zdulo kravu. Keď to mladšia dcéra Mara, šťúpla,
469 20|              raz dolu. Konečne sa mu to zunovalo a odovzdajúc medicínu
470 20|       častejšie sa potkýnal. Zbadala to Bartuška.~„Choď, Mara, ty,
471 20|             dvora čo sa robí, aký je to krik, lomoz a dupot. Pribehol
472 20|              horšie, myslel si, môže to byť jed… Krava zdochne…
473 20|          popreháňame… Dá boh, že jej to prejde. Ale tuto, toto…
474 20|         podávajúc jej hrnček.~„Čo je to?” spýtala sa ho.~„Trochu
475 20|          ozdravela. U Hlomžíka… čože to len Lenčík vravel…? Hej.
476 21|           obrázok, ale zazdalo sa mu to slabosťou. Vôbec, ona ma
477 21|            Tak sa aspoň nazdával, že to všetko už zahynulo a prestalo
478 21|             urážaš!” kričal. „Keď mi to navrhuješ.”~„Násilenstvo
479 21|            na revolver, otravu. Ešte to! To by veruže neurobil pre
480 21|           revolver, otravu. Ešte to! To by veruže neurobil pre ňu.
481 21|         smiať sa každému a všetkému.~To si umienil Čurín. Neodpovedal
482 21|           prichabí a či prišetrní na to, aby sa vlámali k bozkom
483 21|          účese. Pred pol treťa rokom to bolo a akoby to včera bolo
484 21|          treťa rokom to bolo a akoby to včera bolo bývalo. Minulo
485 21| bezstarostných myšlienok.~A vtedy, v to popoludnie, pri klavírovej
486 21|              slovo, slovíčko. Ale aj to by bolo málo. Chcel by celú
487 21|           ako studničná voda. Ako sa to opovažuje?~„A radi máte
488 21|              povedal len po chvíli. „To je taký mesačník, bez vlastnej
489 21|          izieb ženu, teda sa ožením, to jest zaľúbim. Alebo: Mám
490 21|   požiadavkám a zákonom spoločnosti, to jest napríklad: bol som
491 21|              a?” pretrhla ho Elena. „To je aj nečestné.” A obrátila
492 21|          preto, lebo ťa rád, lebo mi to srdce tak diktuje. Nie preto,
493 21|         preto ťa rád, lebo ťa rád…”~„To by bola rastlina v povetrí,”
494 21|              Elena si myslela, že sa to vzťahuje na ňu a na neho.
495 21|     začervenala.~„Ale neviem, či vás to nenudí?” spýtam sa odrazu,
496 21|        spýtam sa odrazu, tak naoko. „To je márnenie času.”~„Oj nie.
497 21|          cítim voľačo ako lásku, ale to zostane zakrpatené, nevyvinie
498 21|               Elena zaprotestovala.~„To je nie tak. Nie, nie!” A
499 21|       Šuvikom. Poznáte ho? Inžinier. To je dosť pekný človek na
500 21|              je dosť pekný človek na to, aby ste s ním, ako sa vraví,