Part

 1 1 |       suchu, oprel sa o lakeť a zas o druhý, akoby chcel vstať,
 2 1 |      chcel vstať, ale nemohol a zas sa len zvalil a bezvládne
 3 3 |  klobúka na znak pozdravu a bol zas hrdý a sebavedomý.~„Dobrý
 4 3 |      práve pol ulice, ale tu je zas rínková lampa, tá osvieti
 5 8 |    nepozorných.~Ten ho zbadal a zas len zakričal: „Áno, hneď.”~
 6 8 |       sa posadil a čakal. Čakal zas asi desať minút, ale sklepník
 7 8 |        súdu.”~„Od súdu?”~„Čo si zas neplatil?”~Redaktor vzal
 8 9 |         odmietneš,” pohrozil sa zas otec a vstal z lavice, aby
 9 9 |   Stovka jej prelietla mysľou a zas sa jej len do hlavy vrátila.
10 10|     búchalo ako kladivo. Mesiac zas svietil. Bol vyššie a menší.
11 13|  dokážem ti to.”~Boli by sme sa zas pohádali, ako obyčajne doma,
12 14|     Poklona. Dopiješ. Prichádza zas a pokloní sa, či ešte poháriček.
13 14|       kontru — bez prímu, potom zas len klarinet, potom sám
14 14|     roztancoval na ulici.~Fraňo zas rečnil o hviezdach.~„Padajú
15 17|      blízko, dumal som. Vojde a zas celý večer budem o nej myslieť.
16 17|        Podajte mi rameno, tu je zas klzko,” riekla a podala
17 17|       potom plesnutie dvermi. A zas ticho. Potichu vyšiel som
18 17|        ja.~„Takej ešte nebolo,” zas on.~„Nebolo.”~A zas mlčíme.~„
19 17|    nebolo,” zas on.~„Nebolo.”~A zas mlčíme.~„Čo, chystáte sa
20 17| Dozvedieť sa niečo nedajbože…~A zas mi prišlo na um, keby ma
21 17|      mne sa rozprúdila nežnosť. Zas by bol rád chytil jej kolembajúcu
22 18|         to človek? Záriečsky sa zas pýši, ako vždy utečie pred
23 19|         má pán rechtor, rechtor zas o tom, ako sa má pán farár.
24 20|        aj druhou dierkou nosa a zas ju zaštopľoval a potriasol
25 20|         a potriasol tekutinou a zas ju skúmal proti svetlu… —
26 24|       chcelo sa mi povedať, ale zas len prsty som jej stisol. „
27 25|      zakrucuje ho okolo prsta a zas odkrucuje, šúpa malými nohami
28 25|      myšlienkach na ňu. Bol som zas pri jednoduchej reťazi a
29 27|        obrázku a neodpovedala.~„Zas nedávate odpoveď.”~„A čo
30 27|  nepokoj… Čaká niečo. Je tichá. Zas pozrela. Čaká. Čože jej
31 28|       sa to isté. Keď čiapočku, zas len to.~Rozumie sa teda
32 28|         sa môže stať. Nie sú to zas také prázdne reči. Bolo
33 28|         pred seba.~Nová ťažoba. Zas sa začal zadúšať. Nevedel,
34 28|    odtiaľto do Veľkého hotela a zas na železničnú trať. Takto