Part

 1 6 |         mnou, ale ja nedokončím. Láska ťa bude moriť. Obledneš —
 2 6 |      sprava. Cvrčky. Krása, cit, láska. Znamenitý majáles to bol…~
 3 11|      páči, ako sa máte” atď., no láska nestojí. Je ako lavína.
 4 11|       cítiac a mlčiac, nezastala láska. Pán podsudca zatúžil za
 5 11|      svojím plecom jeho. Taká je láska, keď ju cítime, necítime
 6 11|         Prečo som nešla za neho? Láska bola… Ach, keby sa tá mladosť
 7 15|        ženská duševná krása, jej láska, jej oddanosť, jej vernosť
 8 15|        miluje svojho muža? Je to láska? Miluje ho naoko, pre svet,
 9 17| myšlienkach všetko umiera. Najmä láska. Pre pozor ľudský nie je
10 17|         I Aničku som tak nechal. Láska je ako smäd, nezahasíš ho,
11 17|          sú už teraz nežné city, láska… koniec.~„Teda vám gratulujem.”~
12 19|        takýchto krajností prešla láska a zhoda medzi pánom Červeňom
13 19|       odoberie, práve tak ako aj láska. Nie dosť na tom, že sa
14 19|       toľko povedal:~„Kresťanská láska…? Áno… Ale rechtor je pohan.”~
15 21|         Prišlo mu na um, že jeho láska teraz tak sa zalomila ako
16 21|      neprezradil, či by sa u nej láska zmohla, pozrela na mňa tak,
17 21|         a pozrela na neho.~„Živá láska je krajšia,” povedal Čurín
18 21|          pokračoval:~„Nie. Pravá láska je nikdy nie z potreby,
19 21|      prečo miluje, tak nemiluje. Láska má byť vlastnosťou, lipnúť
20 21|       vzdychov a slov nezmôže sa láska až po nešťastie. Vy ste
21 21|          díval na nich posmešne.~Láska! prelietlo mu mysľou. Hady.
22 21|      nikoho. Neverím nikomu. Ich láska nie je láska. Nikdy.~Obliekol
23 21|         nikomu. Ich láska nie je láska. Nikdy.~Obliekol kabát a
24 21|        niekedy… Dávno. Pamätáte. Láska má byť vlastnosťou. Lipnúť
25 21|  poznamenala:~„Prečo neodpúšťať? Láska odpúšťa všetko. Odpusťte!”~
26 21|          eliminuje ženskú hrdosť láska. Neprestala ma mať rada…
27 24|         ako sa majú radi. Aká je láska, prezradí ťa. Hlupáci, keby
28 24|        rukách.~„Červený túz bude láska,” vravela a pozrela pritom
29 24|           so mnou?”~„Pravda.”~„A láska?”~„Ozaj?”~„Ozaj, láska!
30 24|         A láska?”~„Ozaj?”~„Ozaj, láska! Ó, láska, ty cit vznešený!
31 24|          Ozaj?”~„Ozaj, láska! Ó, láska, ty cit vznešený! Poď!”
32 28|    nosili a inakšie sa vyznávala láska. Ľudia boli solídnejší a
33 28|       starinách! Toľko vieme, že láska musela byť vtedy tuhšia,
34 28|     lyžicou, už ho pani Rafiková láska: „A čo ti nechutí, že tak