Part
1 3 | účty ohľadom osvetlenia? Kedy a koľko ráz sa svietilo?
2 3 | mohli brániť. Preto vieme, kedy treba chodiť v črieviciach
3 3 | treba chodiť v črieviciach a kedy v čižmách. Čižmy, a nie
4 3 | k mestskému domu. Hodil kedy—tedy hlavou, akoby ho golier
5 3 | kabátik a mrdal plecami. Kedy—tedy zdvihol ukazovák ku
6 8 | sa mu, lebo sa usmieval. Kedy—tedy zdvihol hlavu, odfúkol
7 11| toho povedala, že sa nemá kedy ani učesať. Dnes poobede
8 11| treba zvolať do kaviarne, na kedy?~O tom sa dopočula pani
9 11| Čo sa na ne hnevá…? Len kedy vyjde už Oľa…~Nečakal dlho.
10 11| spýtala sa ešte raz.~„Áno.”~„A kedy nie!”~Pán podsudca pritiahol
11 12| ulici prestala premávka, len kedy—tedy prebehol koč. Zdola
12 13| maškarný ples.”~„Maškarný ples? Kedy?”~„Koncom fašiangov.”~„Zvedavý
13 13| ozýval každých päť minút. Kedy—tedy bolo počuť vržďanie
14 13| cigánskej hudby. Pretŕhal ich kedy—tedy krik nejakého zúrivého
15 14| neujde a neoklame ma. Príde, kedy chcem, odstránim ju od seba,
16 17| V svetle lampy zablyskli kedy—tedy a pozdávali sa mi vážne,
17 18| napravo ani naľavo. Len kedy—tedy očistom pozrie spod
18 18| stromov boli osvetlené a kedy—tedy sa zaknísali vo večernom
19 20| skúmal gazdinú bedlivo, kedy zbledne, kedy ju začne krčiť,
20 20| gazdinú bedlivo, kedy zbledne, kedy ju začne krčiť, kedy vykríkne,
21 20| zbledne, kedy ju začne krčiť, kedy vykríkne, alebo odbehne,
22 21| čvirikanie zatíchlo, len kedy—tedy ohlásil sa jeden—druhý
23 21| jej tenké prsty, ktorými kedy—tedy vzala akord.~„A čo
24 21| čakal, či je to nie vízia a kedy sa stratí pohľadu.~„Vy ste
25 22| nehybne sedel predo mnou. Kedy—tedy zakašľal, nahlas zasmrkol
26 23| slabšie, v koľajniciach kedy—tedy prasklo. Stromy zapadnuté
27 24| nadchodí, alebo hlas svedomia. Kedy—tedy prázdne slovko.~Zostal
28 24| ju videl posledný raz.~„Kedy vyjdete, Elenka?”~„Ak nebude
29 25| hlavu na lakeť; oči sa mu kedy—tedy privreli, zdalo sa,
30 28| kedyže tam bude dvanásť osôb! Kedy? V tých jej dvoch kotercoch
|