Part
1 1 | pánov.~O chvíľku mu počal hlas slabnúť a zažmúril oči.
2 1 | žena… Zavezte ma domov.”~Hlas mu znel trasľavo a plačlivo.~„
3 4 | Od vzrušenia sa mi trasie hlas, ale hovorím s mladým pánom.
4 9 | bolo počuť v kuchyni Zuzkin hlas: „Nech odčíta!”~Riekla to
5 10| tento nepríjemný, desiaci hlas. ~Anička sa striasla a spýtala
6 11| sa vlastne zlostí? Boží hlas. Drozd vie iba pískať, nuž
7 11| potriasol tablice okien jej hlas a niesol sa sálou do každého
8 12| slečna Elena…” Tu sa mu hlas zatriasol. „Nepatrí sa mi
9 12| necítenej. Oči sa mu privreli. Hlas slabol. Celá sila vrhla
10 14| počúval,” vravel a povýšil hlas. „‚A čo si nepozapínaš vestu,
11 17| premieňam. Spôsoby, reč, hlas akoby jemneli, stávali sa
12 17| ruku, inakšie sa mi trasie hlas, ako keď som s inými. A
13 17| som cítil, že sa mi mení hlas. Prisilil som sa a zmenil
14 17| opätovne akosi zatriasol hlas. Horkosť prúdila mi v srdci
15 17| úprimne, celkom úprimne.”~Jej hlas znel ticho, žiaľne. Zraky
16 18| Prečo?” spýtala sa ho.~Hlas jej samej tak čudne zaznel,
17 21| zasa jej rameno a počuť jej hlas, vidieť ju celkom zblízka
18 24| ľútosť ma nadchodí, alebo hlas svedomia. Kedy—tedy prázdne
19 24| všetci, aký má nepríjemný hlas. Začudujú sa, ako ju ja
20 24| Ruku mi stisla… Nepríjemný hlas…~Sloha odznela. Tí, čo sa
21 24| Elena!” zakričal niekto.~Jej hlas to bol, a bežne, nedbalo
22 24| pozriem do očí a počujem jej hlas.~Kamene pred ich domom som
23 24| ste?” vytrhol ma Elenin hlas.~Ona prichádza… Mám jej
24 24| ruky, dlane, prsty. I jej hlas je zdĺhavý a plačlivý. Belasá
25 26| skapalo?” spýtal sa, povýšiac hlas a strmo hľadiac žene do
26 27| tvár a oči sú vždy jednaké, hlas znie rovnako, oči jednako
27 27| Všimol som si vlastný hlas, tak čudne znel, tichý bol,
28 28| Pani podsudcová znížila hlas, otrčila pery, chcejúc napodobniť
29 28| oči videla.‘” Zasa zvýšila hlas. „Ale to nemohla byť ona.”
30 28| Doma,” zaznel Malinovej hlas z kúta izby.~Podišla k nemu.~„
|