Part
1 2 | hradskú, skoro behom sa pustil dolu ňou, aby vec oznámil slávnemu
2 2 | krátky Jakub, majúc klobúk dolu z hlavy od teploty. Obďaleč
3 2 | vyšiel na vŕšok a pozrel dolu. Zástup šiel za ním.~„Kto
4 2 | očí, že je mamľas, zišiel dolu vŕškom ku rieke. ~Pozdravil
5 6 | hore. Fúknete zhora, letí dolu. Fúknete zboku, letí protivným
6 10| pätami, kotúľali sa z vŕšku dolu. To pukanie, šušťanie a
7 10| pustil hore vŕškom a potom dolu. Nepočul už ani pukanie,
8 11| letí, letí ohromná guľa dolu a znova rozdrobí sa na kúsky.
9 12| nehybne stáli obďaleč. Ďalej dolu v priečnej ulici neprestajne
10 12| mihalnice do kútikov a tiekli dolu lícami, trasúc sa na svetle,
11 13| sa opovažuje… Zišli sme dolu ku koču. Pred kočom sme
12 14| celou izbou na stoličke.~„Dolu kabáty! Verbúnok…!” ozvalo
13 15| domov? Lepšie bude zísť dolu. Nájde sa možno nejaká krčmička —
14 15| čudovať.~„Prejdime celkom dolu!” zakričal kočišovi.~„Nie
15 15| Kulínov?”~„Najprv celkom dolu, ale pohnite!”~Slečnám urobil
16 15| utešené. Musím ísť, dumal. Dolu sa zvrtneme a vrátime. Nevedel
17 18| šutrujú — na galériu, a nie dolu, medzi tancujúcich. „O dva
18 18| O dva roky budeš chodiť dolu,” vraví otec. Nuž a prečo
19 20| celý zapotený lietal hore—dolu, hrešil všetkých svätých,
20 20| hore bežal za gazdom, raz dolu. Konečne sa mu to zunovalo
21 21| akoby sa skĺzalo z kanapy dolu na zelený, hrubý koberec.
22 21| vetvami a fučal hlasno kdesi dolu v bráne a vše zapišťal v
23 21| Umriem pre ňu.~Pustil sa dolu ulicou k domu. Cestou šeptal
24 21| Dívali ste sa a ja som bola dolu, pri bráne. — Odpusťte mi!”~
25 22| zaokrúhľovali. Čierne fúzy mu viseli dolu s čiernou bradou, obstrihanou
26 22| tienidlo raz bolo hore, raz dolu, raz bolo vo vozni pološero,
27 24| Ani uhlíka po nich… Kráča dolu ulicou. Okrúhly klobúčik
28 24| pol siedmej pôjdem i ja dolu. Vtedy je už tma. Odovzdáte.
29 25| hlavu a odrazu trhal nimi dolu. To znamenalo fortissimo.
30 26| obloku na minútu a skočila dolu, zúfalo vykrikujúc: „Oj,
|