Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
tmolilo 3
tmolím 2
tmy 2
to 763
toaleta 3
toaletách 1
toalete 2
Frequency    [«  »]
1303 na
838 som
787 si
763 to
752 je
707 v
675 že
Janko Jesenký
Malomestské rozprávky

IntraText - Concordances

to

1-500 | 501-763

    Part
501 21| vravíte. Ja viem, že je to nie pravda.”~Bystro zahovorila 502 21| Elena myslela na neho. Jemu to patrí. Ten iný, to je on.~ 503 21| Jemu to patrí. Ten iný, to je on.~Vstal. Podišiel ku 504 21| každý jej pohyb. Spomínal to všetko s láskou, s boľavým, 505 21| pod oknami…~„Strašný boj to bol,” povedal si Čurín, 506 21| vrátila.” Slovo, myslel ďalej. To chýbalo. Čurín potreboval 507 21| ulice mu prišlo na um, že sa to nedá.~Akože pôjdem? Zbadajú 508 21| tušenie ho zachvátilo, že to iste bude Elena. To musí 509 21| že to iste bude Elena. To musí byť Elena. Vstal a 510 21| mašlička. Stále ešte mašlička. To sa ma ona, Elenka, dievčatko, 511 21| nehýbal, akoby čakal, či je to nie vízia a kedy sa stratí 512 21| milovať. Vy, Čurín, ste toPočkajte…! Počkajte. Nemôžem 513 21| pri ich bráne. Tam bolo to slovíčko, v jeho zraku obrátenom 514 22| som si uvedomiť, aký je to zápach. Taký bol nepríjemný, 515 22| zobujem kapce a len potom ho o to požiadam. Keď som si zobul 516 22| som mohol zabudnúť. keď to bude, poprosím ho s odpustením.~ 517 22| a obrátil sa mi chrbtom.~To ma prekvapilo. Po prekvapení 518 22| človeka, myslel som si, aký je to spôsob…? Ale veď je to komisný 519 22| je to spôsob…? Ale veď je to komisný spôsob! Nevšímavosť. 520 22| ja a vytiahol ju.~„Aká je to impertinencia?” kričal a 521 22| jeho, vyhrnúc záclonu.~„To sa vás ja môžem spýtať, 522 22| pliev.~„Žobrák!”~„Čo ste to povedali?”~„Že ste žobrák.”~„ 523 22| koberci v pančuchách. Ale to trvalo len krátky čas. Zbadal, 524 22| čas zdvihol tienidlo.~Tak to trvalo aspoň pol hodiny, 525 22| zasa nadávky. Zabávalo ma to a prestal som sa hnevať. 526 22| tienidlo na lampe, a ma to prekvapilo, tak ma teraz 527 22| topánky vyhodím. Neurobil to z ľaku. Díval som sa ako 528 23| zaujal som miesto. Bola to búda s dvoma izbičkami a 529 23| padať. Pohol sa vietor a to všade hučalo. Hory šumeli, 530 23| Niekedy je aj tanec, ale to len obyčajne v nedeľu. Skrátka, 531 23| tlieskať.~„I šunku.”~O čom to ona sníva? Jaterničky, klobásky, 532 23| Jaterničky, klobásky, šunka. A to sa viac nebudeme hrať 533 23| dve biele prasiatka. Je to celkom pekné zvieratko — 534 23| chvostík, celé bielučké. Ako to behá sem a ta, ani slepé. 535 23| Nepovedal som nič, ale ma to znepokojilo. Čo to žena 536 23| ale ma to znepokojilo. Čo to žena ešte nazháňa? Nebudeme 537 23| stužke zvonček.~„Čia je to koza?” spytujem sa ženy.~„ 538 23| mliečka. Kravička je drahá.”~„To si ty kúpila?”~„Ja.”~Skočil 539 23| hnev, odišiel som do hory. To je veľa. Celá menažéria. 540 23| teraz tu sedím. Neurobil som to. Ej, škoda. Ale nazdal som 541 23| nadobudnime si mačičku.”~„Ach, to radšej psíka,” hovorím 542 23| hovorím celkom dobrodušne.~„To je také milé zvieratko.”~„ 543 23| bol najmizernejšie zviera. To ma nahnevalo.~„No, vieš, 544 23| vytiahla šatku a začala fňukať. To ma ešte väčšmi podráždilo. 545 23| opadaného lístia z agátovA to bude znamenité, ak si takto 546 23| objala, takže som nevedel, či to ešte drobný dážď a či sama 547 23| kúta.~Teda vzdor. Kto by to bol u nej hľadal? Ale dobre. 548 23| raňajky, i znepokojil som sa. To musím sám ísť podojiť kozu, 549 23| mlieko, kozie mlieko. Prečo to? Či len preto, že som ja 550 23| mne pomstia? Nemohol som to pochopiť. Proboval som jedenásty 551 23| pritiahol k sebe, a nič, nič. To bude moja žena triumfovať 552 23| moja!”~Naraz počujem hvizd. To je ranný osobný. Skočím 553 24| Ach, vy úbohý! Kam ste to prišli?” privítala ma.~„ 554 24| Elenou alebo krútil sa. To vás mrzelo a povedali ste 555 24| mrzelo a povedali ste mi to. Mysleli ste si, že sa s 556 24| InteresantnéTie obrvyVidíte, to všetko by som rád povedať, 557 24| som rád povedať, ale sa mi to protiví povedať tak, ako 558 24| prikývla hlavou, akoby jej to bolo veľmi kvôli.~Ešte vždy 559 24| nádeje. Zle je dívať sa na to. Musím jej konečne povedať, 560 24| sľuboch, a teraz odrazu jej to poviem. Najlepšie by bolo 561 24| Elenavšade Elena. Že ich to toľko zaujíma. Musím sa 562 24| treba otvoriť očiA veď to musí cítiť, len myšlienku 563 24| mohla poštípať. Myslí si: to nemôže byť, som taká ako 564 24| jej prsiach. Teraz mi je to skoro smiešne. Toľká naivnosť, 565 24| zakričal niekto.~Jej hlas to bol, a bežne, nedbalo pozrel 566 24| Zahasiť ho a neihrať sa s ním. To je naozaj zle.”~„I to by 567 24| ním. To je naozaj zle.”~„I to by som vám vysvetlil, ale 568 24| také drevené spôsoby. Na to poviete, že sa to dáme nesvedčí. 569 24| spôsoby. Na to poviete, že sa to dáme nesvedčí. Hľa, staré, 570 24| jej vidieťAle prečo som to dnes zbadal a predtým nikdy? 571 24| zakričala Elena za mnou. „To sa práve vás týka a mňa.”~ 572 24| vždy nazdáva, že ju rád. To je to trápne, že ju musím 573 24| nazdáva, že ju rád. To je to trápne, že ju musím prebrať 574 24| aspoň patrí. A prečo sa to od istého času tak zvrtlo? 575 24| všetko muselo vysypať. Ale to sa nestalo odrazu. Pomaly 576 24| a kvôli sebe. Musím jej to ukázaťmusím. Teraz ma 577 24| do svetla, že ju popáli. To ma vábilo. Pozrieť do duše 578 24| len som rád. Čudné chvíľky to boli. Hľa, a pri bráne znova 579 24| Napokon povedala: „Viete, to ani nemožno. Videli by ju 580 24| Vy mi ju nechcete dať, to je všetko.”~„Čožeby. Ale 581 24| No, tak ju donesiem, ale to sa jednako nesvedčí ísť 582 24| mrhával čas, a nikdy mi to na um neprišlo. Bolo treba 583 24| psík… Dymí sa z komína. To je ich komín. Kúria. Možno 584 24| máš rada, v každej vete ti to znie, a ty utekáš, hoci 585 24| Vtedy mi neprišlo na um, že to tak musí byť. Chcelo sa 586 24| predo mnou utekať? Je to len smiešneTam je slečna 587 24| Ale prečo nie? Veď je to príjemne.”~„So slečnou Elenou, 588 24| potom každého radi videli. To je nie tak.”~„V tom nehrá 589 24| nemôžeme žiť bez nej. Ale to je nič iné ako rozčúlenie. 590 24| citu v sebe, a preto vy to verejne veľmi ťažko ukazujete, 591 24| ukázať sa v opitom stave. To sa nesmie stať.”~Tak som 592 24| peci. Hľa, ona žiada, a to hlasne, aby sa jej nestránil, 593 24| nestránil, aby bol vždy pri nej. To je to, čo mi ju sprotivilo… 594 24| bol vždy pri nej. To je to, čo mi ju sprotivilo… Nie, 595 24| tvári. Neušla by, mohol by to urobiť, neušla by.~Ale ja 596 25| Spočiatku som neveril, že to patrí mne. Potom, keď som 597 25| jagavé kamenčeky v ňom. To je jej hrebenček. To je 598 25| ňom. To je jej hrebenček. To je ona, čo mi ruku stisla. 599 25| odrazu trhal nimi dolu. To znamenalo fortissimo. Cigáni 600 25| si ma neprezradilVieš, to dievča…”~„Akí mužskí 601 25| mužskí. Starí, či mladí. To je jedno. Smiešni , keď 602 25| gavalierski, lakomí, a to je všetko nie pravda, lebo 603 25| nestaneme sa hotovými bláznami, to na desiaty raz smelo nás 604 25| aj vyše hlavy zaľúbené. To sa rozumie.”~Vydýchol si 605 25| ruku stisla, potom rameno. To je istý znak lásky. Keby 606 25| zavolal som namrzený, „to sprostosti. Mara je poriadne 607 25| myslel som si, ja som tu na to, aby sa jej zaujal. Na mňa 608 25| ruky stískalaPredsa je to celkom iné ruku stisnúť 609 25| Jedľovič, pozajtre Milanovič, a to do obeda, lebo večer mi 610 26| Kvokanie ju zobudilo.~„To zasa stará bašta kvoká,” 611 26| strakavých kureniecTaké nemala. To susedine. strakavé… 612 26| nežnosťou voči tejto kvočke.~Aká to znamenitá kvočka, myslela 613 26| i keď nesedí… Keď sedí, to ani čo by bola zakliata. 614 26| máčať, aby prestala kvokať… To dnes len svoje kurčatá volala…~ 615 26| viacej nikomu nepožičia. Za to jej nikto nič nedá, nik 616 26| s rybami sa jej snívalo. To znamená starosť.~Pritisla 617 26| nepríjemné. Popri sne s rybami aj to ju nastrašilo, že videla 618 26| babu hneď za rána. Veď je to horšie, ako keby sa bola 619 26| v pivnici, ani na uliciTo ako hus v stredu.”~„Choď 620 26| škandál, škandál. Veď je to posmech, posmech, posmech. 621 26| posmech, posmech, posmech. A to stará skupaňa… Keby to 622 26| to stará skupaňa… Keby to tri, ale všetkých osem, 623 26| Nech sa raz naučí poriadok to staré strašidlo.~Vyšla z 624 26| zašeptala: „Strakavých niet.”~„To ich skryla na noc. Tam . 625 26| rozlial blažený úsmev, „to ti ďakujem, počkám na ňu. 626 26| odvetila žena sebazaprene.~„To je fatálne,” zamiešal sa 627 26| zamiešal sa Ožikovič.~„To tak nenechám,” rozhodol 628 26| rozišli.~„Teda ty myslíš, že to Darinka,” spýtal sa svojej 629 26| Sihoňa,” dodal, „ktorý ma na to splnomocnil.”~„Tóno, choď!” 630 26| vybubnujem, psohlavec. Kto ti to kázal…? Ty starý brav… Čo 631 26| volala slečna, „kde je to ohreblo, že ťa zabijem, 632 26| šla k drevárni iste po to ohreblo. Odchýlila dvere 633 26| otvorenú bránu na ulicu.~„To je ono,” zvolal Žibrienka.~„ 634 26| a nie ty žráč… Veď som to ja len pre teba, lagan nevďačný!”~ 635 27| ňu, že tu sedím a že ju to ani najmenej nezaujíma. 636 27| videla. A jej tvár! Bože, aká to bola tvár! Malá biela a 637 27| Nemohol som vystihnúť, či je to blazeovanosť, či akýsi zatvrdnutý 638 27| Presvedčený som bol, že ak to uvidím, budem ju mať veľmi 639 27| obrážtek, čo maľovala.~„Na čo to bude?” spýtal som sa, zabudnúc, 640 27| púšťať do rozhovoru? Či je to len lenivosť a či sa robí 641 27| odídem. Ale, veď jej je to jedno. Len troška záujmu 642 27| Inokedy pozrie, dnes ani to. Čože chce?~„Akú mienku 643 27| čo by som chcel vidieť, a to dušu. Povedzteže, čo vás 644 27| na nikoho, len nakoľko sa to vašej krásy týkaAká som, 645 27| zdáte,” končil som. „Je to síce obrázok všetkých krásavíc, 646 27| s takým prízvukom, akoby to nebola pravda. „A vás čo 647 27| preblesklo mi hlavou. Ale či to treba povedať? Vidí, že 648 27| líca mi chladné. Čo je to? Vždy sa mi zdalo, keby 649 27| Ale veď ona necíti. Čo to robí? Je i teraz chladná 650 27| povedať? Veď necíti, necíti, to ja vidím a cítim. A veď 651 27| Veď ma nemiluje. Ja by jej to teraz naozaj neveril. Tak 652 27| sa mi moce v hlave. Prečo to urobila? Hľadám odpoveď, 653 27| stolec ako inokedy.~„Čo to šramotilo?” spýtal som sa.~„ 654 27| Že vás rada…”~„Veď vy to sama neveríte…”~O štvrťhodinku 655 28| nepoznáte pani Rafikovú. Ach, to vám je zvláštna osoba.~Dovoľte, 656 28| odpredku, nazdávate sa, že je to ostrm ďateliny. Navrchu 657 28| ďateliny. Pozriete od boku, to isté. keď sa priblížite, 658 28| vykríknete: „Ľaľa, veď je to akási pani!”~A tu zbadáte 659 28| celkom presvedčení, že to nebola kopa sena, tým menej 660 28| skaderuka—skadenoha. Môže nám aj to zísť na um, že je to kupcová, 661 28| aj to zísť na um, že je to kupcová, alebo vdovička 662 28| považovať za židovku. Aby sa nám to nešťastie nestalo, povieme 663 28| možno vypátrať. Stalo sa to pred dvadsiatimi rokmi. 664 28| pri večeri cmukcmukcmuk. To u nich tak nebýva.~Sadnú 665 28| a hľa, pani sudcovej sa to máli: „Nože si ešte zo päť,” 666 28| mnoho chleba.~„Nevieš, že je to dar boží…? Ak nepozbieraš, 667 28| Ak nepozbieraš, pozbieram to ja, aby som mala čo robiť. 668 28| krajčíri vedia čo.~„Len či to vyjde, či to vyjde?” bedákala 669 28| čo.~„Len či to vyjde, či to vyjde?” bedákala neraz pani 670 28| rozkričala: „Jaj, tie deti! Nič to nešanuje. Neutrie si stoličku. 671 28| mi rodičia niečo kúpili, to som si tak chránila, v štyroch 672 28| v štyroch škatuliach som to držala, aby sa nezababralo. 673 28| perkálové popečkovať? Pravda, ju to deroguje. Ona musí mať ružové. 674 28| nedovolila utierať prach.~„To ti ešte chýba. Najlepšie, 675 28| zemiaky, škrab. Vieš, že sa to tebe nepatrí? To môže robiť 676 28| že sa to tebe nepatrí? To môže robiť Máľa Vrabcovie. 677 28| ich maniere. Naučiť sa to všetko z románov, keď nie 678 28| prekliaty vojvodca!”~Všetko to stávalo sa, ako hovorím, 679 28| Dostala nový klobúčik, to len musí pozrieť, ako jej 680 28| znamenite. Teraz ako v profile? To tak ľahko nevidieť v jednom 681 28| nové topánky, robilo sa to isté. Keď čiapočku, zas 682 28| isté. Keď čiapočku, zas len to.~Rozumie sa teda samosebou, 683 28| rozhodila rukami, „nie je to impertinencia! Malinová 684 28| hviezdičky. Okrúhlasté s pásikmi. To je do rozpuku. Celkom tie 685 28| ševkyni. Ja jej vyčítam! Čo mi to hneď nepovedala?”~Pobrala 686 28| Ach, čožeby príjemne. To len tak. Bola zima. Troška 687 28| ako ju hlava bolí. Musí to byť naozaj strašný bôľ.~„ 688 28| síce nič, ale čo je mnoho, to je mnoho. Len si povážte, 689 28| No, povedzte, treba jej to? Taká fiflena! Nech si to 690 28| to? Taká fiflena! Nech si to radšej zaje, veď je žlté 691 28| Zdá sa ako plyš, ale je to nie plyš. Nedávno som na 692 28| ruky. Reku, hodvábny plyš to sotva bude; možno pamukový. 693 28| sa, a toto? Bohvie, čo je to! Kdeže by aj vzala plyšový 694 28| Rafikovej uchu a šepla:~„To vari kvôli tomu novému advokátovi.”~„ 695 28| všetky myšlienky, tak ju to prekvapilo.~„A vy neviete? 696 28| zvedavosti. Teda advokát. A že to ona nevedela. Možno je rodina, 697 28| bratanec alebo ešte bližšia. To by bola škoda. Musí ju ísť 698 28| servis pre dvanásť osôb.~„To som kúpila pre Máľu,” vravela. „ 699 28| kvietočky na ňom. Čo to? Ľalie? Veľmi šumné šáločky.”~ 700 28| myslela si pritom. Musím to povedať Malinovej. sa 701 28| seba. A tie jej topánky! To akiste od muža. Veľké, 702 28| prešla na doktorovú… Ach, to je tiež taká! Taký ozembuch… 703 28| spamätala a začala sa zberať. To sa vie, že pri obliekaní 704 28| Uklonil sa.~Ako mašinálne to povedala. Celkom bez farby. 705 28| namojpravdu, nezapálim. To je moc… Fatálna vec.”~Chcelo 706 28| ruky nie také plné. Kde to mohlo byť? Keď on neraz 707 28| sa, že neviete, čo je tolegis actio per sacramentum‘,” 708 28| stávku. „Ako výborne ste mi to odrecitovali.”~Chytil podávanú 709 28| Obidvaja si mysleli, že veď oni to len so smiechom hovoria. 710 28| hovoria. Nezdá sa, že je to niečo vážne. Ostatne, ak 711 28| všetko sa môže stať. Nie to zas také prázdne reči. Bolo 712 28| Ľanového.~Čo je pravda, to je pravda. Pravda je, že 713 28| deviatej večer. Lenže sa to nielen nesvedčí, ale je 714 28| nielen nesvedčí, ale je to v Ľanovom hotový škandál.~ 715 28| zdržať Rafiková nemyslieť na to? Musela vedieť o všetkom. 716 28| vypila. No povážte!”~„Veru je to mnoho!”~„Ale, pravdaže, 717 28| Viac ako mnoho. A keby jej to pristalo. Nemá poriadny 718 28| obrus. Stôl sa kolíše. Je mi to za pani!”~A pani Rafiková 719 28| rukou.~„No, a opováži sa to ešte špintať na vás. Keby 720 28| vyskočila z divána a skríkla:~„To vám povedala?”~Ale som ju 721 28| duchu Rafiková. Nech . To za tie šaty.~„Celkom to. 722 28| To za tie šaty.~„Celkom to. To isté vravela,” povedala 723 28| za tie šaty.~„Celkom to. To isté vravela,” povedala 724 28| povedala nahlas, „ja som to proste neverila. Hneď som 725 28| neverila. Hneď som i podotkla: To bude náhoda. Zišli sa náhodou 726 28| napodobniť Vrabcovú.~„,Nie, nie. To nebolo tak. Veď som vari 727 28| Zasa zvýšila hlas. „Ale to nemohla byť ona.” Tu zasa 728 28| sadla na diván.~Aha, teda je to predsa pravda, myslela si 729 28| k doktorovej. Poviem jej to. Ach, táto koketa. Musím 730 28| v celom meste. Ten vkus! To zostavenie. Ktože ich šil? 731 28| užšie. Tak je v žurnáli? To je inšie!”~Rafiková sa začala 732 28| poškrabala sa ihlicou nad uchom.~„To sa rozumie. Sama sa podchytila. 733 28| Hnusná koketka. Však je to len pokazený svet. Len ten 734 28| nebude mať. Ech, budeže to závisti!~Dr. Jaroslav Brveník 735 28| otvoril advokátsku kanceláriu. To je predbežne dosť. Chýbalo 736 28| dcérke Miluške (lebo ona to bola), potom chytil nežne 737 28| graciózne vyšla z izby.~Čo to bolo? myslel si Brveník 738 28| chlipla. „Pozerám, kto je to? Nevidela som ho nikdy, 739 28| Nevidela som ho nikdy, a to vy,” tu tri razy chlipla 740 28| druhým. „Spytujem sa, kto je tonik nevie. Idem k doktorke. 741 28| nejakú tajnosť. „Aké je to len čudné, že sa mužským 742 28| malej pauze.~„Bola.”~„Musí to byť pekné mesto.”~„Pekné.”~„ 743 28| francúzsky?”~„Hovorím.”~„Ach, to vám závidím. Môžete v pôvodine 744 28| ujsť ako para komínomA to ma vari schválne nechávajú 745 28| pretrhnite ich. Ako priateľka vám to vravím.”~ ani nepočúval, 746 28| študentského života, za to večne treba zostať vďačný…~ 747 28| kúta izby.~Podišla k nemu.~„To ste vy? Poďte,” a podala 748 28| vyšiel z pamäti. Ako je to?”~Pritiahol fotel k nej 749 28| študentom a vy Elenkou, to Elenôčkou malinkou, prekrásnou.”~ 750 28| ako hovoria. Poviem jej to. Musím jej to povedať. Ako 751 28| Poviem jej to. Musím jej to povedať. Ako vie ten veršík… 752 28| vystríhal… Nemal som vám to vravieť…”~Hodila rukou a 753 28| sa: „Vy ste naivný. Veď to ony všetky jedna na druhú 754 28| Líca jej boli tak blízko…~„To Rafiková písala,” povedala. „ 755 28| k etažériku a doniesla. „To isté písmo, lenže preinačené,” 756 28| povedať nejakú novinku. Jej je to ľahko vymyslieť. ~Práve 757 28| no prišlo jej na um, že to budú iste klebety.~„Kto 758 28| budú iste klebety.~„Kto to povedal,” zasmiala sa, „ 759 28| povedal,” zasmiala sa, „to klebety. Brveník sa dnes 760 28| Že Malinová a BrveníkTo nedovolím. Rozbijem ich… 761 28| nedovolím. Rozbijem ichČo sa to vydávaťDcéru nahovorí, 762 28| Posteľ prázdna.~„Kde je to dievča? Dvanásť hodín a 763 28| nechcela rušiť prírodu. To bola nočná hudba pod oknami


1-500 | 501-763

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License