Part

  1 1 |      zošmykla, a poobzeral sa, kde je východ. Potom šiel kamennou
  2 1 |           numero domu!” Poviem. To je nie dosť. „Kto je vaším
  3 1 |       Poviem. To je nie dosť. „Kto je vaším susedom?” Poviem aj
  4 1 |      zlatých nemôžu požičať.~Teraz je už všetkému koniec, myslel
  5 1 |         niektorej krčme… Ale darmo je. Nedá sa. Peňazí niet. Zborgovať
  6 1 |            ho, preboha… Ale Fojták je lakomec, tvrdý, bez srdca
  7 1 |      dlaňou po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený — nič, nič.
  8 1 |            nič, nič. Celkom zdravý je… Len čo ho strhalo a strachu
  9 1 |            jednako nezoskočím… Vec je na uváženie… Zostanem ležať,
 10 1 |        podbradníkom mu oznámil, že je jeho dlžoba už žalovaná,
 11 2 |        kolená, mláky. Pozri, teraz je ako dlaň… A tieto buky.
 12 2 |             Filozofia alebo poézia je, čo vravíš.”~„Čoby. Zdravoveda…
 13 2 |          aj zverolekára Papsta. To je tiež taký nervózny pán.
 14 2 |         najväčšom začudovaní: „Veď je to náš notárko!”~Dohrmel
 15 2 |        notárko!”~Dohrmel koč.~„Veď je to doktor Edut,” skríkol
 16 2 |    Jakubovi dosť nahlas do očí, že je mamľas, zišiel dolu vŕškom
 17 3 |           to dobre vie, a preto mu je kamarátom. Vždy mu odmeria,
 18 3 |             Bojí sa jeho slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva.
 19 3 |   gazdovaní s petrolejom. Päť lámp je v našom mestečku, a nikdy
 20 3 |       koľko ráz sa svietilo? Kdeže je ten petrolej? Ha? A keď
 21 3 |             Hm? Nuž ale richtár mu je tiež vždy dobrý. Čo jeden
 22 3 |          ťahal s ním za prsty? Keď je druhým dobrý, jemu je ešte
 23 3 |          Keď je druhým dobrý, jemu je ešte lepší. Ale je pravda,
 24 3 |            jemu je ešte lepší. Ale je pravda, že keby pán majster
 25 3 |          ani polgárky. Pravda, kto je múdry, nebude nikdy proti
 26 3 |           naučíme po „uhorsky”. To je prvé. A keď toto nastane,
 27 3 |            mesta ľudí a peňazí. To je druhé. Blata v meste hrôza,
 28 3 |            má síce — ale len bitky je dosť. A potom, potom… Nuž
 29 3 |          potom… Nuž ale hlavná vec je reč… Nedávno chceli páni
 30 3 |        vyložiť kameňmi, aby aj keď je blato, bolo sucho. Toto
 31 3 |            majstrovi nepáčilo. Keď je sucho, netreba trotoár,
 32 3 |             netreba trotoár, a keď je blato, pľušť, nečas, aj
 33 3 |            okuliare, vysvetlil, že je dlažba potrebná ako kus
 34 3 |         aby sme sa nepotopili, keď je blato, a aby sme sa nevydusili,
 35 3 |         aby sme sa nevydusili, keď je prach, a keď na to aj pán
 36 3 |          takto áno, to sa rozumie, je vec potrebná. Mnohí zakričali
 37 3 |          zakričali aj „íljen”! Ale je pravda, že keby bol pán
 38 3 |            teraz. Či nie on jediný je smelý vo verejných záležitostiach!
 39 3 |          Narezal som burgyne…? Tak je. Narezal. Dal som sviniam
 40 3 |           sviniam žrať? Dal… Dobre je… Pil som, či nie…? Nepil…
 41 3 |           som, či nie…? Nepil… Tak je všetko v poriadku… Nemôže
 42 3 |            nič proti mne.~Ale žena je preto ženou, aby niečo vymyslela.~„
 43 3 |         myslel si pán majster, veď je tak. Nenarúbal som, ale
 44 3 |        Osvetlenie? myslel, si, veď je. Päť lámp horí, vlastne
 45 3 |             Posiaľ nehorievali, to je pravda… Ale práve preto
 46 3 |          aj takto bola tma, ale tu je Steinova krčma. Odtiaľ ide
 47 3 |           Odtiaľ ide svetlo, a tak je aj za kostolom svetla dosť.
 48 3 |        kostolom svetla dosť. Rínok je teda celý osvietený. Keď
 49 3 |         pridáme aj večnú lampu, čo je na kríži, ani Pešť nie je
 50 3 |          je na kríži, ani Pešť nie je lepšie osvetlená… Len uvážiť
 51 3 |           Ďalej. V jarmočnej ulici je druhá lampa. Osvieti z dolného
 52 3 |            práve pol ulice, ale tu je zas rínková lampa, tá osvieti
 53 3 |           Teda celá jarmočná ulica je osvietená. A to sú len dve
 54 3 |        lampy. Zvyšujú ešte tri. To je na ostatok mesta celkom
 55 3 |          netreba.”~„Čoby bolo! Kto je poctivý, zavidna ide domov.
 56 3 |            tiekla cez rínok.~„Tých je nie škoda.”~„Tak je. Nech
 57 3 |           Tých je nie škoda.”~„Tak je. Nech sa potopia.”~Pripojil
 58 3 |      Nebojíte sa pána boha? Načože je noc? Aby ľudia spali. Zákon
 59 3 |    narušovať. Keď má byť tma, nech je tma. Deň je na svetlo…”~
 60 3 |          byť tma, nech je tma. Deň je na svetlo…”~Takto zmýšľali
 61 3 |        vydrží? Načo sú lampáše… To je lacnejšie… Dvesto percent…
 62 3 |         zachytila kostolníkova, čo je to? To je niečo strašné…
 63 3 |         kostolníkova, čo je to? To je niečo strašné… Búrka. Tam
 64 3 |         keď ho Trupák ovalí, amen, je po ňom… Všetci majú palice
 65 3 |            dneskajšieho zasadnutia je veľavýznamný. Pojednávať
 66 3 |           a veľmi lacno… Vieme, že je v Nedašovciach papiereň,
 67 3 |          Svetlo, uraim, páni moji, je vec potrebná, lebo ako bez
 68 3 |            nášho mestečka a svetlo je vývin. Svetlo…”~Dosť dlho
 69 3 |          výborníka, ale vidiac, že je to žena, užasol a tak pritlačil
 70 3 |       strhol rukávom kalamár.~„Kde je môj Dynko?” vykríkla pani
 71 3 |           ako kováčske mechy. „Kde je môj muž…? Ježo, kde si?
 72 3 |             Svetlo, páni moji, nám je potrebné…”~
 73 4 |       mlynár, obyvateľ tunajší, mi je titulom pôžičky dlžen desaťtisíc
 74 4 |    menovala Želmíra Silnická. Táto je dcérou direktora banky.
 75 4 |         Mám desať včelínov. Chýrny je takzvaný škereňovský med.
 76 4 |       drane. Raz demikát, raz káva je napred o konskú hlavu… Do
 77 4 |        konskú hlavu… Do zúfania mi je. Na obed demikát, na večeru
 78 4 |         večeru.”~„Tak vravel. A to je aj pravda.”~Advokát sa usmial.
 79 4 |           Klient sa zamračil.~„Nie je to do smiechu. Do plaču,
 80 4 |         práce po nej nevidíte. Raz je na povale, raz v pivnici,
 81 4 |       probujte pozrieť za ňou. Nič je nie v poriadku. Celé dni
 82 4 |          Hybaj do mesta po cverny. Je aj ihla, sú aj cverny, ale
 83 4 |      cverny, ale gombíka niet. Tak je s gombíkom. A ako je s gombíkom,
 84 4 |           Tak je s gombíkom. A ako je s gombíkom, tak je so všetkým.
 85 4 |           A ako je s gombíkom, tak je so všetkým. So všetkým,
 86 4 |         Prídeme aj na to, prečo mi je to až teraz neznesiteľné…
 87 4 |       ukázať, lebo by nevedeli, že je čas jesť. V stolovej, rozumie
 88 4 |       konečne do kuchyne, reku, čo je s obedom? Stavajú vodu…
 89 4 |            Navykol som sa a dobre… Je to kríž. Ale veď aj Kristus
 90 4 |      Vysvetlím vám to. Každý pytač je zvedavý, ako to vyzerá doma,
 91 4 |          pupou. I húsenica, i pupa je nepekná… Ktože by takému
 92 4 |    kuchárku dostane. Takáto večera je u mňa nemožná. Nemožná!”~
 93 4 |           vedia spraviť večeru… Tu je to nešťastie… Pred rokom
 94 4 |           zavčasu,‘ čuduje sa.~,To je obyčaj,' vravím a myslím
 95 4 |           Treba ho ponúknuť. Možno je hladný… Myslíte, možno?
 96 4 |     Malvínka: ,Maminka príde hneď. Je v kuchyni. Chystá večeru.
 97 4 |            okrem toho, že stôl nie je prikrytý a v peci sa nekúri
 98 4 |            nekúri napriek tomu, že je sibírska zima… Malvínka
 99 4 |       nakláňa a papier, do ktorého je ovinutá, vzbĺka… Utešené
100 4 |             Malvínka vajíčka, lebo je to krajšie. Zuzka zháňa
101 4 |          takom fajnovom dome… Hosť je trpezlivý… Aký by to bol
102 4 |          by si mal mať systém. Kde je tma, lampu zapáliť, kde
103 4 |            tma, lampu zapáliť, kde je zima, zakúriť, keď si osem
104 4 |           ja prechádzam v reči, že je terajšia drahota umelá… ,
105 4 |          vzdychom do vrecka.~„Toto je môj kríž,” doložil po chvíli
106 4 |           To bolo v pondelok. Dnes je streda… Od pondelka nemôžem
107 4 |          na chvíľku zamyslel.~„Vec je jasná,” povedal, „najmite
108 4 |        večere, rozsobášim sa. Žena je povinná ctiť si muža. Ctí
109 4 |            Varí demikát a kávu. To je znevažovanie. Povinná je
110 4 |           je znevažovanie. Povinná je muža napomáhať v domácnosti.
111 4 |            žaloba. Päťdesiat korún je vašich. Môžem deponovať,
112 5 |         výkladu, nevedno, ale fakt je, že ľudia nielenže postávali
113 5 |          svojmu osudu odpustiť, že je len jednoduchý hodinár.
114 5 |          hodinár. Má panské zvyky. Je veru dosť múdry, a predsa
115 5 |     radosti neschádzal mu z tváre.~Je po zábave. Celé mesto sa
116 5 |             spýtala sa slečna. „To je ľahšie.”~„Áno, sexšrit,”
117 5 |           a s každou poplietol.~Čo je to, že mi nejde tanec? Veď
118 5 |          Konečne, každý doktor nie je hneď aj výtečným tanečníkom,
119 5 |      výtečným tanečníkom, ale toto je čosi dešperátne. Ako sa
120 5 |            za doktor? Ale ten? Veď je to hodinár,” povedal ktosi. „
121 5 |     škriekal kvôli škreku.~„Čo, čo je to?” jachtal pán doktor,
122 6 |         Nevyberám ako ostatní. Mne je jedno, od kraja, čo vidím.
123 6 |            nepošle špatu do sveta. Je pôvab v každom človeku,
124 6 |    zvierati a predmete. Môj záujem je vyhovieť pri takýchto zábavách
125 6 |            Notár chválil jej krok, je vraj, ako keď vietor duje
126 6 |          roky v Paríži! A hľa, ona je nie ani pyšná.~Ani som nezaprosil,
127 6 |     opätoval som si v mysli. Každá je voči mne taká príjemná,
128 6 |         som to povedať i ja. Krása je krása. Dojíma. Človek rád
129 6 |          otvára ich. Ako prekrásne je podvečer na majálese!~Ja
130 6 |        ostatnom tanci.~„Viete, kto je najmocnejší tvor na svete?”
131 6 |             čo myslíte, ktorá dáma je najmocnejšia predo mnou?”~„
132 6 |           nevinnými detskými očami je pre mňa najvzácnejšia. Že
133 6 |        jedna dáma s druhou — a tam je miesto. Pošiel som proti
134 6 |         Odrazu som sa zarazil. Veď je to domáca slečna a tá staršia
135 6 |           a tá staršia pri nej, to je matka! Domáca pani… Aká
136 6 |           iste spomínajú. Redaktor je ešte vždy očarený — mnou.
137 6 |       mihalnice.~„Nech sa páči, tu je káva,” začul som nad hlavou.~
138 6 |            Milosťpani povedali, že je to dosť.”~„Ale prečo len
139 6 |              Milosťpani myslia, že je to dosť.”~„To je nie dosť,
140 6 |        myslia, že je to dosť.”~„To je nie dosť, Zuzka moja. Zajtra
141 6 |         som si. Zdalo sa mi, že mi je nízko pod hlavou. Pozriem.
142 6 |          nie, ale pani…”~„Čuš! Kde je lampa?”~„Ja…”~„Kde je vankúšik?”~„
143 6 |          Kde je lampa?”~„Ja…”~„Kde je vankúšik?”~„Pani…”~„Čo si
144 6 |            to nijako vysvetliť. To je nie preto, že by napríklad
145 7 |           rapavý pisár.~„Sto korún je vádium. Nech položí,” vysvetlil
146 7 |       smelo môže licitovať.~„Dufek je majetný,” riekol istým,
147 7 |        hotovým,” potvrdil rapavý.~„Je to zákon?” spýtal sa nedôverčivo
148 7 |             sťaby tomu neveril, že je taký zákon, ktorý káže platiť
149 7 |            prišiel až k stolu.~„Tu je sto korún,” povedal hlasno.~
150 7 |          stál a neskladal.~„No, čo je? Zložte,” súril.~„Tam sú
151 7 |         Aká krava?”~„Vádium… Hodna je štyristo korún.”~Exekútor
152 7 |      nepochybovali… Dvesto zlatých je hodna… Nie, richtárko?”~
153 7 |             aby sa presvedčili, čo je asi tá švajčiarka hodna.
154 7 |    exekútor, „zložte vádium.”~„Tam je krava,” duplikoval Dufek.~„
155 7 |           duplikoval Dufek.~„Krava je nie peniaz,” strmo ho zahriakol
156 7 |      smiešno nad tým, že krava nie je peniaz, dupol nohou ako
157 7 |           ctení páni… Vieme my, čo je zákon… Veď za tú kravu kedykoľvek
158 7 |            Ide predsa len o to, či je Dufek dobrý na sto korún.
159 7 |          my všetci dobre vieme, že je Dufek dobrý aj na štyritisíc
160 7 |          licituje ten Dufek. Krava je dobrá, môžete uveriť. Vyznám
161 7 |      odvetil mu ktorýsi.~„Štajrant je nie maštaľ,” volal.~„Sú
162 7 |            sluhovia.”~„Diabla, veď je to pre dievky.”~„Fero podojí,”
163 7 |       kravu, dievku a slamu…”~„Veď je tak,” ozval sa richtár, „
164 7 |           Dufek nelicitoval. Darmo je.~Keď sa Lovásik vrátil do
165 8 |           veľmi dobre pristal.~„Čo je, Kata?” privítal ju muž,
166 8 |           by bola moderná žena, to je pravda,” pokračoval posmešne, „
167 8 |          nebol. Preskúmal i to, či je to kalendár z tohto roku,
168 8 |            z tohto roku, lebo, aká je žena, môže mu doniesť aj
169 8 |            na druhú firmu. Povinný je chrániť záujmy firmy. V
170 8 |           odchýliac dvere.~„Tu. Čo je?”~Podala mu akési písmo
171 8 |    Nevynechala ani meno tlačiara.~„Je tam voľačo?”~„Nič nenachádzam,”
172 8 |           Už to mám… Chápem… Dobre je…”~„Nie je dobre,” preriekol
173 8 |            Chápem… Dobre je…”~„Nie je dobre,” preriekol sudca. „
174 9 |        čože by sa vydávala! Lepšie je dievčaťu ako neveste.” Ale
175 9 |      jablka. Na kieho helementa im je to? Berú do náručia drevo
176 9 |           v hostinci U mesiaca, čo je na rínku.~Nie preto píšem,
177 9 |        Bírešovie som sa nazdal, že je výnimka. Ovdovela a zostala
178 9 |         meste. Nechcem uraziť, ale je pravda, že tak v nedeľu,
179 9 |  nedostihneš, tak lieta. Sukňa jej je ešte v kuchyni a hlava v
180 9 |          na brucho, aby videla, čo je pod posteľou, a nepotrebné
181 9 |         poriadok.~Pani kníhkupcová je aj spokojná s ňou. Len jedno
182 9 |            narádza oženiť sa. Teda je to nie taká nemožnosť.~„
183 9 |           Len roľa Koncom na Pažiť je dvanásť meríc. A detí…?
184 9 |           nevravela zle. Akokoľvek je to s roľami, ale dievčatá
185 9 |     hocijaké dievča. Hotový peniaz je dupľovaná hodnota… Hneď
186 9 |    hocijaký,” dodala Marina.~„A čo je kto, ja sa nevydám.”~„Štyri
187 9 |         Zuzka ani nespytovala, kto je to.~„Becko?” zhíkla Zuzka
188 9 |        vždy druhému slúžiť? Lepšie je byť paňou samej sebe,” vysvetľovala
189 9 |       všetkom.”~„No už tá Krídlatá je krásny kúštik,” opätoval
190 9 |       predsa len vydala, akokoľvek je vydaj smrťou.~Ako sa to
191 10|           priťahuje. Možno. Pravda je, že sa pán kaplán najradšej
192 10|            smerom k Búrnemu. Aj to je pravda, že sa tieto prechádzky
193 10|           Anička,” hovoril, „život je večný. Neprestane pri tom,
194 10|       prešla na mátohy.~„U nás ich je hrôza,” podotkla.~„Ako všade,”
195 10|              vravela. „Najistejšia je tá, čo sa ukazuje pri Skalke.”~„
196 10|            Skalke? Ale pri tej, čo je neďaleko nás?”~„Tam.”~„O
197 10|              O tej som nepočul. Čo je to?”~„Ukazuje sa o polnoci
198 10|           za ním plazí a kvíli. To je to decko. Ešte nevedelo
199 10|       chcel pozrieť na hodinky, či je ešte ďaleko do polnoci a
200 10|           dlho nezdržal. Videl, že je na hodinách už štvrť na
201 10|           sa sám pred sebou, že mu je nepríjemne a že bokom do
202 10|         ukazoval. Myslel si. Život je síce večný… Pokračuje v
203 10|            okamih uspel zbadať, že je to guľaté a že sa hýbe.
204 10|            Nikdy takého bojka, ako je Veselý!”~„Nuž?”~„Naľakal
205 11|          teraz rovno ta mieri. Tam je aj advokát Ježný a diškurujú
206 11|           v Taliansku…”~„Taliansko je nič. Čo Taliansko,” pokračoval
207 11|            Bosna! Bosna, viete, to je kraj! Samé skaly, bralá!
208 11|           potvrdila advokátka. „To je netaktné od mladých ľudí.
209 11|            niekto: no, tento kabát je znamenite šitý, tak ako
210 11|       podsudcom a on už zbadal, že je nová.~„Akú to tabatierku
211 11|          tu nedostať dobré a dobré je aj zriedkavosť. My sme píjali
212 11|            atď., no láska nestojí. Je ako lavína. Z hrudky povstane,
213 11|            všetko dýcha láskou, že je všetko jemu naklonené. Cit
214 11|         ako protivne gagocú, a veď je to celkom nie protivné.
215 11|          pánu podsudcovi zdalo, že je od nej ďaleko. Vytiahol
216 11|           svojím plecom jeho. Taká je láska, keď ju cítime, necítime
217 11|           lásky a oddanosti. Koľko je moci v tvojej sladkosti.
218 11|            čo sláva a sila! Všetko je malicherné, slabé, nezaujímavé
219 11| nezaujímavé pri tebe. Tvoja minúta je jedine sladká, drahá, skvostná,
220 11|            srdca plného lásky, ako je srdce pána podsudcu a Olinky!~
221 11|     usmiali, srdiečko zatrepotalo. Je to radosť počúvať takého
222 11|            Podá vám ruku civil, to je také hrubé, také neelegantné.
223 11|           približuje. Ach, oficier je oficier. A tá myšlienka
224 11|          nás bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, nebezpečenstvám,
225 11|       zažiada. Ach, oficier? Civil je nič, ale oficier, oficier,
226 11|       včaššie do úradu. V úrade ti je fádne, pero sa ti nechce
227 11|         nechce chytiť do ruky. Veď je dnes bál. O jedenástej ideš
228 11|       jedenástej ideš na pivo, veď je dnes bál. Prečo by si nezašiel?
229 11|            Treba sa obliekať — veď je bál. Akože si ukrátiť čas?
230 11|            sedieť v úrade, ale veď je dnes bál.~Ale čo len deň!
231 11|           včaššie ako iný raz, veď je bál. Titul. I upiť si môžu
232 11|           nespýta, koľko pili, veď je bál. I prehrať viacej, i
233 11|         neskoršie odísť domov, veď je bál. Ak sa ťa spýtajú doma,
234 11|            na bále. Á, na bále, to je iná vec. Prečo by si si
235 11|       napravo, či rovno?”~„Ako vám je najpríjemnejšie.”~„Rada
236 11|            No teda nech prídu, ale je to nepríjemné počúvať vždy
237 11|            Mladí ľudia nevedia, čo je dobrý tón!” A potom takto.
238 11|          aby Olinka nesedela. Taký je už cit lásky: volá, volá,
239 11|       šuchať nohami.~„Tak sa vidí, je animo.”~„O áno. A vy sa
240 11|       necítil.~„Teraz nevieme, kto je šelma,” začal pán podsudca
241 11|      pohárikmi a pofajčiť si. Taký je už u nás zvyk.~Medzitým
242 11|           i tu sa hneď ukázalo, čo je oficier. Teplo ti je a chceš
243 11|            čo je oficier. Teplo ti je a chceš sa ochladiť vejárom,
244 11|           Prechádzaš sa s nimi. Im je studno bokom ísť popri tebe.
245 11|       banky.~„Čížik?” zavolal.~„Čo je?”~„Tancovať!”~„Tancujte
246 12|       zdalo akési neuveriteľné, že je na tom prste ozajstná obrúčka.
247 12|            sa. Šťastie! S ním! Aký je on protivný človek. Veľká,
248 12|    nevystátia rád vidí. Vo všetkom je po vôli. I fúzy by si ostrihal
249 12|   chudobného študenta Čudráka… Aký je to celkom inakší človek,
250 12|        prečo by ste sa hnevali. To je pravda. Tak ako milión iných,
251 12|        ktorého nemáte rada. Bohatý je, dobrý, ale vy ho nemôžete
252 12|         dali plombovať, nevadí. To je iba pekné. Aha, tamtá zlatá
253 12|        takom zúbku… Tretí. Ten, čo je za mliečnym. Napravo.”~„
254 12|           a vravel, že item ďaleko je do tej starej slečny. No
255 12|          starej slečny. No predsa. Je to strašné tak nevydať sa.
256 12|          rozprávať. Zostala si. To je faktum a svet sa vysmeje.
257 12|            pre mňa neexistuje. Kde je nie ona, nemôžem zostať.
258 12|       nebudem smiešny…? A prípadne je dievča chudobné a mohol
259 12|      vydávajú alebo ženia z lásky? Je to stará téma, ale, keď
260 12|          ale, keď sme v tom, darmo je, povieme si. Sú a či bývajú
261 12|         vydať. Aby nezostali. Taký je poriadok. Tovar ako predtým,
262 12|           hovorí ďalej. Cítila, že je to všetko preto, lebo sa
263 12|           pritiahla a myslela, aký je to človek silný a spravodlivý,
264 12|          sa musí vydať? Zasnúbenie je iba dohovor na kontakt,
265 12|       Treba odniesť balíček — hneď je hotový. Spadne ručník —
266 12|             Spadne ručník — hotoví je biť sa, aby ho zodvihol.
267 12|          to nemôže povedať, ale že je to tak.~Raz vychádzala z
268 12|            príčiny vysmievajú. Nie je pravda, že by otročila.
269 12|         Máte sa na čo dívať.”~„Nie je pravda. Ja vás…” Zasekla
270 12| zastavovali a tiekli ďalej.~„Čo ti je, dievča?”~„Čo je, Elenka?”~„
271 12|             Čo ti je, dievča?”~„Čo je, Elenka?”~„Dajte mi pokoj.
272 12|    Hlúposti,” zahundral otec, „aká je to romantika zasa. Choď
273 12|            Nemožno, myslel si, aká je Elena, urobí naozaj niečo,
274 12|          Pre ten hlúpy prsteň? Nie je toľký hriech zrušiť sľub
275 12|            ja chcem? A čo ona? Veď je práve taká biedna ako ja.
276 12|           nahlas. „Vyčítam jej, že je otrokyňa, a sám som otrok.
277 12|      rodičovskom dome…? Ech, život je mrzký, poriadok zlý a čo
278 12|       vykorbáčujú zo sveta…~Pravda je, že sa Elena vydala. Neviem,
279 12|             Neviem, ale vravia, že je aj šťastná a že sa obidvaja
280 13|         mať maškarné plesy. Zaiste je to len chýr.”~Nebol to chýr,
281 13|          Kto nosí riadne rukavice, je márnotratník a márnomyseľník.
282 13|         podala mi ruku, „tvoj brat je veľmi zdvorilý.”~„I toho
283 13|            a ruky ešte jemnejšie a je ešte strojnejšia. Kým sme
284 13|       našiel i brata.~„Nevieš, kto je to?” spýtal sa ma.~„Myslím,
285 13|   Čertovské dievča! Aj to vie! Nie je pani obuvníková? Ale veď
286 13|            tá ma päťdesiat rokov a je tučná. Má dvoch synov a
287 13|     introdukcie som mu povedal, že je nízky charakter.~„Prečo?”~„
288 13|          ty prídeš. Moja zvedavosť je zrovna napnutá. Čo myslíš,
289 13|    základom každej choromyseľnosti je zvedavosť.”~„Bumst!”~„Počúvaj,
290 13|          vo svojej noblese.~„Koľko je hodín?” spýtala sa zrazu.~„
291 14|           neprestajne pije, a vždy je triezvy a veselý… Kde si
292 14|          si sa podel, Javor? Kdeže je výtečné javorovské pivo,
293 14|        pivo, víno a gulášteky? Kde je tvoja biela, čistá krčma?
294 14|            čistá krčma? Na zúfanie je život, ako si odišiel. Pijeme
295 14|            ste na príčine. Nie vám je ľúto…? Už ten vchod do lokálu.
296 14|      retiazka na nej. Nie, nie. To je už taká obsluha. Stopuje
297 14|            Tam sú odnárodnení. Tam je stoličná aristokracia zo
298 14|   slúžnovskej a berného úradu. Tam je inteligencia i menej inteligentní.
299 14|       Nemožno sa udržať… A vždy ti je príjemne, sladko okolo srdca
300 14|       svetlo. Javor negazduje, keď je reč o citoch hostí. Druhí
301 14|      asesor. V noci, v noci! Vtedy je tam priestranne a vzdušne.
302 14|     vytratia sa po jednom. Každému je ľúto, keď odchádza, ale
303 14|          radšej zostane. Lepšie ti je u Javora ako doma.~Zostáva
304 14|           znamenitá krčma.~A Javor je veselý. Akoby nebol! Nik
305 14|       poškodiť. Neraz sa zdalo, že je už zle. Nešťastné voľby!~„
306 14|     nehovor! Javor?”~„Javor.”~„Veď je to posmech.”~„Posmech!”~„
307 14|             Bojí sa o krčmu…”~„Ale je to predsa len škandál! Ktože
308 14|         nemu, ak nie my? Nikto. To je škandál! Nemali by sme k
309 14|          by sme k nemu chodiť. Veď je to zrada!”~„Ale, rozumie
310 14|             Ech, čo, Javor! Aj tak je jeho víno nie pravé. Čert
311 14|          len tak namysleli. Žbrnda je to všetko. A takto nás zradiť.
312 14|            A takto nás zradiť. Veď je to posmech. My vlastne nevieme,
313 14|         Javorské.”~„Ale veď…”~„Veď je to nie proti princípu, keď
314 14|           ho dám doniesť domov. To je celkom iná vec,” poznamenal.~„
315 14|           ja.”~„Ale prečo nie? Veď je to taká maličkosť.”~Vysvitlo,
316 14|    prehovoril. „Nepoznávaš, čo? To je dobré; nože sa pozri!”~Vravel
317 14|         Bože, len keby našiel. Jej je nič nie dosť vkusné. Ani
318 14|        Priam urážajúci. Myslím, že je to nedostatok salónov. Potratíte
319 14|         poďme. Zapijeme si. Krátka je moja sloboda. Povečeriame
320 14|           zablyšťali okuliare. Veď je to advokát Fraňo.~„Hohó!
321 14|      Vypijem. Rád si vypijem. Víno je moja jediná radosť v živote.
322 14|           Javorovi? Neoklame. Vždy je belavozlaté, vždy rozčúli,
323 14|           sú ľudia zlí a mrzkí, že je život špatný, naničhodný,
324 14|   naničhodný, hlúpy. Zabudnete, že je závisť na svete a že máte
325 14|          To basa duní… Akurát taký je život, ako keď basu počuť
326 14|            filozofoval: „Bláznivým je dobre. Čo? Nie? Ba bláznivým.
327 14|          Toľkoto, a nie viac. Viac je proti reguli. Škoda. Zisk.
328 14|            ako Niagara. Aký krásny je svet. Jarček zdá sa ti Dunajom.
329 14|         vozvýšení, povznesení, ako je to pekne. Ako tečú slová
330 14|           mali byť všade. Každý ti je priateľom. Nikto nemá na
331 14|            všetkým a len tá pieseň je skvostná. Čo je na zemi
332 14|          tá pieseň je skvostná. Čo je na zemi čierne, tratí sa.
333 14|           ti plní radosťou. Radosť je byť medzi mládežou pri zábave.
334 14|        štyri poháre piva.”~„Ale to je zvláštne!” ohlásil sa apatekár
335 14|        chyžná…? Žiarlila.”~„Ale to je znamenité!”~„Kto to roznáša?”~„
336 14|             Ešte pár dní.”~„Zaiste je to nie príjemné, keď žena
337 14|            Konečne, že pijeme, nie je hriech. Piť sa žiada,” povedal
338 14|           musí to vedieť každý? To je nie poriadna krčma, z ktorej
339 14|            pošta, tak i krčma. Nie je tak?”~Každý prisvedčil a
340 14|          ja sám nevynášam! Obsluha je stará a predtým toho nebolo.
341 14|          konzekventne zrádzali, to je vylúčené. To nie je možné.~„
342 14|             to je vylúčené. To nie je možné.~„Však sa vynájde,”
343 14|       chcel si sa zalichotiť…”~„To je predsa mnoho! A to si vyprosím…”~„
344 14|        Skla na dlážke hromada…~„To je mnoho! To je hrozné! Posmech
345 14|          hromada…~„To je mnoho! To je hrozné! Posmech a škandál!
346 14|           nikoho… Ale aj miestnosť je už akási nečistá. Treba
347 14|            vlastne mních a môj byt je kláštor.”~„Nehovor.”~Išli
348 14|         očami na mňa hľadela.~„Kto je to?” spýtal som sa.~„Moja
349 15|      krčiem. Ale celkom iste. Načo je to? Hľa, od tých čias mohol
350 15|           Oči ťa štípu. I nudne ti je, a predsa sedíš a sedíš.
351 15|             Čo ten Štipák hovoril, je len komédia. Frázy. Nepočuješ
352 15|        márniť, zdravie márniť. Nie je dosť, že sa človek sám od
353 15|            hodiny, ale desať. Žena je ešte hore, číta. „Odkiaľže?”
354 15|      ženičku. A predsa Čujný — aký je to človek. Ani forma ľudská.
355 15|        Drozdík, kolega, tiež. A to je ťuťmák. Len ja som tu sám.
356 15|          si, čo ma do neho. Veď mi je cudzí. Možno, že sa podnapil
357 15|           mohol by ísť spať. Smrad je neznesiteľný. — Tri štvrte
358 15|            už nijako nevyspím. Aká je to hlúposť, že sa tu mocem.
359 15|         viac kladieš na vážky, kde je rozum — tým lepšie vidíš,
360 15|       rozum — tým lepšie vidíš, že je tá druhá prázdna. Krajšími
361 15|    špatnejší. Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné a ľudské, a
362 15|       oženiť… Tridsaťpäť rokov nie je tak veľa. Mám aj postavenie.~
363 15|          aj peniaze, kdežto Anička je vari trošku prinízka. Nebol
364 15|           hotových pätnásťtisíc. A je aj temperament. Pekná a
365 15|           by sa tá lepšie pozdala. Je ohybnejšia predsa, ako sa
366 15|      predsa, ako sa vidí. A Anička je taká útla, malinká. Priam
367 15|         krásne oči. Ale najbližšie je mi vari Mariška Stuhlých.
368 15|            ty sa neblázni. Mariška je znamenité decko, ale ja
369 15| príslušnosti. Majetok, drahý brat, je hlavná vec u mňa. Povedal
370 15|         mňa. Povedal by som — žena je príslušnosť. Myslíš, že
371 15|    oddanosť, jej vernosť postavená je na špatnom egoizme. A i
372 15|             či miluje svojho muža? Je to láska? Miluje ho naoko,
373 15|            braček, nedosiahneš. To je u žien nemožné. A tak hľaď
374 15|     druhého. I žena. Nie, nie, ona je celkom dobré dievča. Poobede
375 15|         neprezradím. Musím vyčkať. Je to krok predsa len vážny.
376 15|      smädný — ideš do krčmy. Ak ti je dobre — posedíš si. A tu
377 15|            Akože sa ukážeš? Lepšie je slobodnému človeku. Počkám
378 15|          kto ma opatrí? Moja babka je síce dobré stvorenie, ale
379 15|          dobré stvorenie, ale žena je predsa niečo bližšie… Na
380 15|             Na zregulovanie života je potrebná žena. A mať pokojný
381 15|           A mať pokojný život, aká je to radosť. Tichučko, príjemne
382 15|            k nej priblížiť… Dievča je ono pekné. Brat má úplnú
383 15|           Brat má úplnú pravdu, že je predsa len lepšie mať i
384 15|        myslel si Čuprík. Tá menšia je krajšia. Tak popod pazuchy
385 15|       dlažbe. Reprezentoval by. To je radosť. — Aký manier. Zdajú
386 15|       mnoho pekných dám.”~„Pekného je nikdy nie mnoho.”~— Tá mladšia
387 15|         mladšia by mi pristala. To je radostné dievča.~A div divúci:
388 15|            dámy. Tri vešiaky. A ak je mnoho peňazí, to si kúpia
389 15|       vybrať medzi nimi. Tá vyššia je plnšia a i v spôsoboch mäkšia.
390 15|          dovalil sa ako medveď. To je na dlani. Ako to zmierniť?~„
391 15|        ohlásila sa tá vyššia.~„Veď je dám mnoho —”~„Viete, moje
392 15|           sa tu chcú pobaviť, a to je krátky čas. Čuprík nahováral
393 15|         vec. Pozrieť si dievča nie je hanba. Mariška sa nedá prirovnať
394 15|       mešťanostovu. Ta sa obrátim. Je to dievča pekné. Bude z
395 15|       Treba ísť domov. Strach. Aký je to život. Teraz zasa hybaj
396 15|            vážne zájdem k Nataške… Je to dievča zdravé, pekné
397 16|             právnika, povedali, že je solídny, tichý mladý človek,
398 16|         dokázal svojim kolegom, že je nie balek, neplatí účty
399 16|          človek plnú tobolku a nie je pritom zlodej, veľmi dobre
400 16|            dobre sa cíti. Otvorený je pred ním celý svet. Všade
401 16|      polnoci neotvoria bránu.~Julo je zriedka v takýchto ťažkostiach,
402 16|         neobyčajne zabáva. Ľúto mu je prefúkaných peňazí, ale
403 16|           prvý vráti všetko a Julo je znova elegantný, šarmantný
404 16|            list, a celý jeho obsah je otázka, či sa učí. Posiela
405 16|          straší, temer máva vízie; je nevrlý, nervózny, ani to
406 16|   odpovedať a prepadol.~V kaviarni je veselá študentská spoločnosť.
407 16|      veselá študentská spoločnosť. Je ešte len jedenásť hodín
408 16|           prázdnymi fľašami.~Každý je veselý, len Julo s mračnou
409 16|         ani čo by sa chcel zaúdiť. Je mu do zúfania: treba ísť
410 16|        tiež nie. Bože! Bože!~A ako je veselo kamarátom, ani čo
411 16|       koňak, toľko ráz hovoril, že je nie viazaný na štúdium,
412 16|         kandidáta smrti. Jeho žiaľ je i naším žiaľom. Navrhujem,
413 16|    študentom. Hvízda si, veselo mu je, ani čo by celý svet bol
414 17|           vyštípaná od vetra.~„Nie je vám zima na ruky?” spýtal
415 17|               Nerozumiete sa.”~„To je vaše celé odôvodnenie. Vy
416 17|            že áno, rozumiem sa, čo je aj pravda — vy poviete:
417 17|            každom kroku a váš svet je veru úzky.”~„Každý mužský,
418 17|         mužský, milý pane.”~„Čo?”~„Je slabý… A viete, ja mám z
419 17|  nerozplakali od nekonečnej lásky… Je to radosť tak odrazu sa
420 17|          nerozišla svadba. A každý je taký. To sú potom hérosi!”~„
421 17|           hrdla, úst a reči… — Aká je krásna. Ako rád by chytiť
422 17|              Podajte mi rameno, tu je zas klzko,” riekla a podala
423 17|            vravíte o figúrkach. Čo je vo vašich očiach Mišo Rečník?”
424 17|          sa plecom o moje.~„No, to je jeden z vážnejších, študuje
425 17|           mi to do očí hovorí. Aká je mrzká, mrzká.~„Veď vážite
426 17|     osobujete vo svoj prospech. To je špatné. Vy ste veľmi negavalierska,
427 17|       pravdu. I ja ju rád. Bohvie, je taká mrzká duša, a predsa
428 17|        láska. Pre pozor ľudský nie je nikdy dosť jeden objekt,
429 17|         samo sebou, treba vôle. To je najväčší pán, keď existuje.
430 17|     koketériou. Ba zdalo sa mi, že je jej so mnou nepríjemne.~
431 17|       Aničku som tak nechal. Láska je ako smäd, nezahasíš ho,
432 17|           A utekal po stoličku, čo je v kúte.~„Čože, máš cigaretu?”
433 17|            a nevieme, čo vravieť.~„Je to von zima,” vraví.~„Zima,”
434 17|       Matúšovci pôjdu?”~To meno mi je ťažko vypovedať. Cítim,
435 17|            Chcem vedieť, či pôjdu. Je na tom niečo?”~„Á, Olinka,
436 17|          ústa. Viac ma neuvidí, to je pravda… Vchodím k nemu a
437 17|            Víťazím, myslela by. Už je môj. A veď klince nedokazujú
438 17|          ako zaľúbený. Taká krásna je, nežná a útla. Oči by jej
439 17|     skončil boj,” riekol som.~„Čie je víťazstvo?” a podala mi
440 17|             Dával im nežnosť.~„Čie je víťazstvo?” spýtala sa ešte
441 17|          ruku a bozkal.~„Víťazstvo je vaše,” šepol som.~Pritúlila
442 18|         Črta)~I RUŽIČKA, I KLINČEK JE PEKNÝ KVET, ALE NAJKRAJŠÍ
443 18|          PEKNÝ KVET, ALE NAJKRAJŠÍ je predsa len pekné dievčatko.
444 18|          dievčatká, ale najkrajšia je predsa len Elenka Ježíková.
445 18|           ide nos akosi do šírky a je akýsi veľmi mäsitý, tučný,
446 18|           ani do výšky. Jej noštek je taký najlepší. Slečna Žofka
447 18|            devätnásť, ani dvadsať. Je v najkrajšom veku. Má na
448 18|             Skrátka, slečna Elenka je podarené dievča.~Ach, a
449 18|             a keby ste vedeli, aká je jednako nešťastná, iste
450 18|            jej ešte vždy hudie, že je mladá. Mladosť je síce veľmi
451 18|        hudie, že je mladá. Mladosť je síce veľmi príjemná vec,
452 18|     napokon si to i vyprosíme. Tak je to s Elenkou. Ju len preto,
453 18|          Elenkou. Ju len preto, že je mladá, nechce otec nikam
454 18|            nite, to isté. Vždy jej je pri boku to škaredé Marisko.
455 18|         akoby sa bála samotná. Aké je to zahanbujúce! Toľko ľudí,
456 18|          má na šestnásty rok, a to je primálo na to, aby človek
457 18|            nedajbože nahovoriť. Že je vraj mladá. Kto to slýchal,
458 18|    tancovať? Zabudne všetko. A veď je nie taká mladá. Pred pár
459 18|          dať pozor. Tu zabudne, že je mladá, zabudne na svoje
460 18|            rozbolenej duši. Veď čo je chvíľa v roku? Toľko ako
461 18|            ako kvapka v mori. A čo je kvapka v mori, čo zrnko
462 18|       nepokoji? Celkom nič. Elenke je skutočne vždy do plaču,
463 18|          pomyslí na to všetko. Ako je druhým dobre, a ona biedna,
464 18|           že kadetíkov a študentov je mnoho v nedeľu, a tak Elenka
465 18|           pozerá spod klobúka. Keď je v kostole, sedí, pravda,
466 18|       poznať! Dovidenia! Vidím, tu je pisáreň.”~Podal jej ruku,
467 18|          sa červenať. Nie, nie! To je hlúpe. Musíme sa poznať,
468 18|          ratolesť, dočítam ju. Ako je naozaj veselo. Len keby
469 18|         strany prehodené, alebo či je nie kniha zle zaviazaná.
470 18|            odrazu pocítila, že jej je srdce ťažké, že túži. Pritisla
471 18|           možno, no celkom vzniesť je vec nemožná. Podobá sa to
472 18|         ňou jeho strmé slová. Teda je to nie pravda, myslela.
473 18|         hlava s rozježenými vlasmi je oteckova. To je Marka. Aha!
474 18| rozježenými vlasmi je oteckova. To je Marka. Aha! tam je tretia
475 18|    oteckova. To je Marka. Aha! tam je tretia osoba. Mladá. Nakrátko
476 18|      bočila.~„Do kuchyne.”~„Večera je na stole.”~„Musím ešte.”~„
477 18|          probovala. Len ukázať, že je nie decko, lebo to neimponuje.
478 18|         niekoľko krivých čiar, aké je to sudcovstvo nanič. „Zrovna
479 18|      zaiste na označenie toho, aká je pravda, keď ju podajú na
480 18|         uvažovala, že ten pomocník je vlastne ani nie špatný.
481 18|          tvár s počernými fúzikmi. Je tenký, štíhlučký. Ozaj,
482 18|     spodnou perou by nemal mať. To je nie pekné.~Mladý človek
483 18|     pohovku. Ach, dumať, dumať! To je také sladké. Tak dobre padne.
484 18|        svojej posteli, a v posteli je tak dobre, a ona má takú
485 18|            Doista v belasej. A tam je skriňa a v nej všelijaké
486 18|       Milosťpán belasú povedali.”~„Je tam všetko v poriadku?”~„
487 18|          aby sa presvedčila. Lampa je tu, ale na holom stolíku.
488 18|           má pred posteľou. Svieca je tiež potrebná. On príde,
489 18|          nie, tam ten si nechá, to je taký krásny obrázok. Srdce
490 18|        Srdce túži pri ňom, a túžiť je sladko. Sem to a sem to.
491 18|      sladko. Sem to a sem to. Nech je izba poriadna, aby sa dobre
492 18|          Žiga Šaršún napríklad. Čo je Žiga Šaršún? Nula. Pravda,
493 18|           alfa, kotangens beta. Čo je to? No a Nemila. Tomu nedávno
494 18|          zle prišlo od cigary. Aký je to človek? Záriečsky sa
495 18|            svetlý bod na stene. Čo je to? Pozrela dovôkola. Začula
496 18|           byť? Otec o takomto čase je v meste. Treba pozrieť cez
497 18|   prikradla k dverám.~Tam sedí. To je on, náš koncipient. Rukou
498 18|      vojdem. Nemusím vedieť, že on je tam. — A podišla od dvier.
499 18|            svetlý bod na stene, či je tam. Tam bol, a hrala ďalej,
500 19|                 HRÍBY (novela)~Ako je to, ako nie, ale je tak,