Part

 1 1 |         Potom si pripálil, chytro jedno za druhým pocmukal, prichlopil
 2 2 | polremeselník a polgazda, kosil v jedno popoludnie ďatelinu na svojej
 3 3 |    druhých bolí hlava… Alebo, len jedno slovko by ho to stálo, a
 4 3 |          Jediná minúta, okamih.~V jedno hmlisté jesenné popoludnie
 5 5 |         pred nimi.~Trápilo ho iba jedno. Nemohol nijako svojmu osudu
 6 5 |          zodvihol, ale našiel len jedno. Spočiatku len hmatal, hmatal,
 7 6 |     Nevyberám ako ostatní. Mne je jedno, od kraja, čo vidím. Všetko
 8 6 |         Jedle a krovia sa spájali jedno s druhým. Chodník sa tratil
 9 8 |        vymysleli akúsi čudnú hru. Jedno zakikiríkalo a druhé na
10 9 |         je aj spokojná s ňou. Len jedno ju trápi. ~Neraz povedala
11 9 |    privolil.~Zuzka dostala zasa v jedno nedeľné popoludnie návštevu.~
12 11|       sladko potichučky štebotali jedno s druhým, že si nepočul
13 11|           deviatej sa už dva razy jedno za druhým bozkali. Pán podsudca
14 11|           Ty vzala si nám raj pre jedno jablko. Život zhorkol, tvár
15 14|          acetylénové svetlá hasli jedno po druhom. Zjavili sa olejové
16 15| nebezpečné. Nemilujú jedného, ale jedno za druhým každého, kto má
17 16|         na skúšku, čo?” hovoril v jedno júnové popoludnie plnolícemu
18 18|   žiadosti jeho sa splnia.~Hľa, v jedno nedeľné predpoludnie práve
19 19|          farár obyčajne prižmúril jedno oko, pán rechtor obidve.
20 19|       obidvaja sa zotavovali. Len jedno sa nemohol dozvedieť pán
21 21|        očiach, vyjavenie v hlase. Jedno zradenie sa. Povedal by
22 23|          sú síce drahé, ale aspoň jedno. Na zimu budeme mať jaterničky
23 23|     koberce i na pekný kalamár.~V jedno daždivé popoludnie práve
24 25|            Starí, či mladí. To je jedno. Smiešni sú, keď je reč
25 27|        odídem. Ale, veď jej je to jedno. Len troška záujmu keby
26 28|      kúpim ti — chvalabohu, máš z jedno dvanástoro šiat —, ale ty
27 28|           zrkadle. Priniesla ešte jedno. Pozrela. Výborne pristane.~
28 28|          vy,” tu tri razy chlipla jedno za druhým. „Spytujem sa,
29 28|           ako ľahko sa vmestíte v jedno stisnutie rúk, v jeden bozk.~