Part

 1 1 |         príde, nech si predajú. Aspoň sa všetkého strasiem. Nebudem
 2 2 |     Jakubovi sa odrazu zachcelo aspoň nohy si omočiť.~Hodil kosu
 3 3 |      lepšie míňať, keď nie iné, aspoň čižmy. Peňazí má síce —
 4 4 |    Dobrou večerou. Nech vie, že aspoň kuchárku dostane. Takáto
 5 6 | prižmúrila oči, tak romanticky.~Aspoň mne sa tak videlo. Srdce
 6 6 |     predsa musím niečo povedať. Aspoň pred sebou sa ospravedlniť.
 7 9 |        tri razy a v robotný deň aspoň dva, len aby padli do oka.
 8 9 |        tŕňového prúta. Tvár jej aspoň tak kvitla a driek sa jej
 9 14|    ministeriálny úradník, alebo aspoň z okresného súdu nejaký
10 14|      sme zabudli,” mysleli si. „Aspoň si vypijeme.”~Štvrtého našli
11 14|       jagalo. — Neprišiel nik.~„Aspoň mládež zvábim, keď nie tých
12 15|      Keby nie, nepridala by mi, aspoň by nepovedala. Ale treba
13 17|       predsa ju rád, najradšej. Aspoň posiaľ nikto ma tak nezaujímal.
14 19|    hovorí, pánubohu za chrbtom.~Aspoň tak to bolo medzi pánom
15 21|       zahynutom, mŕtvom. Tak sa aspoň nazdával, že to všetko už
16 21|     zasa len prešiel, aby videl aspoň osvetlené tablice, nepozorovaný
17 22|        železničnú stanicu vozmo aspoň dve hodiny. Bola treskúca
18 22|       bola okrútila okolo hrdla aspoň na dvadsatoro, takže som
19 22|       obkrútenú retiazku. Spal. Aspoň tak sa zdalo podľa rovnomerného
20 22|         tienidlo.~Tak to trvalo aspoň pol hodiny, až sa začali
21 23|        Teraz sú síce drahé, ale aspoň jedno. Na zimu budeme mať
22 23|        práce. Pri večeri, musím aspoň teraz uznať, žena mi trochu
23 24|      prebrať zo snov. Tak sa mi aspoň patrí. A prečo sa to od
24 24|       trošičku.”~„Vyjdem.”~„No, aspoň dvadsať krokov teraz.”~„
25 27|          ako rád by som ju mal! Aspoň keby pozrela. Inokedy pozrie,
26 27|      nudy, aby vám prešiel čas. Aspoň tak si myslím. Knihy neviem,
27 28|          Musel mať štyri mená a aspoň päťkonárikovú korunku. Alebo
28 28|      drkoce ako mlynské koleso… Aspoň vraví, a mne nič nepríde