Part

 1 1 |           Stačil kuknúť aj na dva krásne rovnaké šimle a hneď ich
 2 2 |        nebolo rozoznať.~Leto bolo krásne, horúce, bez vetrov, a tak
 3 2 |           trom za mnou sa pustiť. Krásne by bol vyzeral… Stretol
 4 4 |         by sa vám chytiť, také sú krásne. Ale pytač, tvor múdry,
 5 6 |             Prečo?”~„Tak ľahučko, krásne tancujete. Ani páper, keď
 6 6 |       lásku ja? Vyznal som. A ako krásne. Predchytil som mu ju v
 7 11|        čiernožltú toaletu a svoje krásne žlté vlasy? myslela si.~„
 8 13|         ho kúpila, a kúpila i dve krásne košele, pre mňa a pre brata.
 9 13|           mi ruku a šepce… Aké má krásne vlasy a oči belasé.~O pol
10 13| tancujúcich.~Cez dierky masky tak krásne svietili jej belasé oči!
11 14|     Plzenčina prišla. Vytrčili sa krásne ceduľky do okien, ale veru
12 14|    nečistá. Treba bude vymaľovať. Krásne vymaľovali izby. Všetko
13 15|             Ako by to bolo dobre, krásne.~A tam ešte bude zima. Neporiadok.
14 15|           si ju, myslí si, dievča krásne, skromné. Dobrá bude z nej
15 15|            vyzná lásku… Kúpil dve krásne skrine, sedem stoličiek,
16 15|        koho, a to na mňa. Má také krásne oči. Ale najbližšie je mi
17 16|          veľkú radosť, keď videli krásne svedectvo o zloženej skúške.
18 17|   Kvetinárka mala vo výklade také krásne klince. Nemôžem, nemôžem,
19 18|       nedovolil. A bola by ju tak krásne a s citom zahrala. Všetci
20 18|    mesiačiku.~Ach, ako by to bolo krásne, tak náruživo ľúbiť, zatúžila
21 18|          ako to píšu básnici. Aké krásne, aké veľkolepé! — Elenka
22 23|   triumfovať žena moja!”~A dojím, krásne dojím, a Líza sa nepohne.~„
23 24|       ešte v tom zmysle vznešené, krásne, duševné. Vy ste ma videli
24 25|   štvorylky som na ňu myslel. Ako krásne na mňa pozerala. Pri jednoduchej
25 25|        ešte pozrela za mnou a tak krásne, tak krásne, i usmiala sa
26 25|         za mnou a tak krásne, tak krásne, i usmiala sa mi, akoby
27 25|         sa jej zaujal. Na mňa tak krásne pozrela. Pri jednoduchej