Part

 1 1 |  pošepol dokaličený, sťaby ani hovoriť nevedel od slabosti, „ale
 2 6 |    svoju susedku. Chcelo sa mi hovoriť. Odrazu som sa zarazil.
 3 11|      prechádzku, čokoľvek budú hovoriť.~Ale to všetko bolo by sa
 4 11|  Tatinko sa spytuje, čo ráčite hovoriť.”~„Ako sa máte?”~„Tatinko
 5 11|       blízko a tak dobre dá sa hovoriť a pozerať do očí a zavzdychnúť.
 6 11|        Zapili si. Usilovali sa hovoriť, ale nešlo. Hudba znela
 7 13|     chodiť na rukách, hlúposti hovoriť, a študovali kostýmy. Dámy
 8 13|      že som vtedy ešte nevedel hovoriť.)~Obzrel som sa a vidím
 9 14|     pre nízky krk nemôžu jasne hovoriť, ani smiať sa hlasne.~„Ale
10 14|        ty máš o tom mojej žene hovoriť…?”~Samé aféry medzi pánmi.
11 15|     páči. Má šik. A ako tá vie hovoriť. S tou sa nenudíš. Samá
12 17|         Človeku sa vždy nechce hovoriť.”~„No, no.”~„Každú hlúposť
13 19|   jazyku. Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní.
14 21|   žiada ju neprestajne vidieť, hovoriť s ňou, ruku jej chytiť a
15 21|        väčšmi zmiatol. Nemôžem hovoriť, myslel si. Ešte nie. Ani
16 23|       som ju. Bolo treba niečo hovoriť, a hovorím, ako mi je na
17 24|   slečnou ako ľahko by mi bolo hovoriť. Je zaujímavá. Aké má čudné
18 24|    tomu hovoríme, s kým sa nám hovoriť žiada. Vy ste narážali na
19 24|     vyzve sama. Ak sa jej chce hovoriť s mladým človekom, nech
20 24|       sa, že ona najprv začala hovoriť.~„A čože vy takto? Zunoval
21 24| skrývate, pokým možno. O láske hovoriť a ukazovať sa zaľúbený v
22 24|  spoločnosti je práve tak, ako hovoriť o špatnej veci a ukázať
23 26|        Bez dôkazov nemožno nič hovoriť… Ale ich bude mať, keď ich
24 27|      pred ňou samou. Tak nevie hovoriť, taká je tichá a pocit,
25 28|        Tá by i do rána mala čo hovoriť.”~Pani Rafiková zasa sa
26 28|         A mne by sa tak chcelo hovoriť. Aké má tučné ruky. Ostatne
27 28|       nevedel, čo so slečinkou hovoriť. Odbavovala ho nakrátko,