Part

 1 3 |     takom hojnom počte.~„Lebo,” hovoril, „uraim, páni moji, punkt
 2 4 |       tituloval ,pán profesor‘. Hovoril: ,Adut, pán profesor. Teraz
 3 5 |     jednu, raz na druhú stranu. Hovoril po maďarsky, ale tak, že
 4 6 |          i o týždeň…~„Áno, vy,” hovoril som, „vy máte v rukách moje
 5 10|           Veru, slečna Anička,” hovoril, „život je večný. Neprestane
 6 10|      držať na nohách.~Pri obede hovoril jeho šéf so smiechom: „Nikdy
 7 11|       rukávy. Obzrite!”~To isté hovoril i o nohaviciach a znosil
 8 14|        sadol si. Vlastne len on hovoril, ja som ho počúval. Prišiel
 9 14|        To si ty musel povedať,” hovoril priateľ priateľovi, „že
10 15|    sedíš a sedíš. Čo ten Štipák hovoril, je len komédia. Frázy.
11 15|     musia byť aj bohaté. I brat hovoril. Napokon, keď aj nie — sú
12 16|         len ísť na skúšku, čo?” hovoril v jedno júnové popoludnie
13 16|         platil koňak, toľko ráz hovoril, že je nie viazaný na štúdium,
14 17|    druhí. Sedával som pri nej a hovoril ako s dámou súcou na vydaj.
15 17|       majúc metlu pod pazuchou, hovoril si s kolegom pri bielej
16 17|         niečo zvedieť.~„Vitaj,” hovoril, keď som k nemu prišiel, „
17 18|       sa poznať, zostane u nás, hovoril. Budeme sa častejšie vídať.
18 18|          začal hneď starý pán a hovoril veľmi živo a rýchlo.~Kde
19 19|     choroby.~„Huncútske hríby,” hovoril farár. „Zobrali ma fatálne…”~
20 21|    maľovať.~„Vy sympatizujete,” hovoril, „povedzme so Šuvikom. Poznáte
21 24|     Najmä dnes by som rád s ňou hovoril.~Slečna, čo rozdávala mená,
22 25| pohliadol na Rakytu. Ten pohľad hovoril: „Čo ty, chudák, chceš s
23 25|       hľadiac ponad naše hlavy, hovoril ešte hlasnejšie.~„Smiešni
24 27|         svoju hlavu na poklonu. Hovoril som s ňou a ona zrovna nedávala
25 27|         Áno, len málinko citu,” hovoril som. „Ja by som vás rád
26 28|         naozaj aristokratický a hovoril výlučne po francúzsky a
27 28|   zacigánila, „aj môjmu starému hovoril a starý mne… Čo tí ľudia