Part
1 4 | trblietať ako motýle. Každú chcelo by sa vám chytiť, také sú
2 6 | Pozrel som na svoju susedku. Chcelo sa mi hovoriť. Odrazu som
3 6 | mrzelo, ale i tak sa mi chcelo spať. Ľahol som si. Zdalo
4 6 | minút. Nikto neprišiel. Chcelo sa mi lámať a drúzgať, ale
5 9 | naozaj nevydá. By sa jej zasa chcelo lopotiť sa od svitu do noci…
6 11| kaviarni. Bol tam i podsudca a chcelo sa ti zaimponovať.~„Fľašu
7 11| sa nezastavila. Jemu sa chcelo tie drobné, tenké pršteky
8 12| nevedela ešte, čo urobí. Chcelo sa jej byť len osamote s
9 12| poriadok zlý a čo by dobrým chcelo byť, vykorbáčujú zo sveta…~
10 15| okuliarmi. Čupríkovi sa chcelo povedať: A čo vy, pane,
11 17| aj ja celkom hlúpo, ale chcelo sa mi udrieť ho po tvári…
12 18| váš budúci koncipient.”~Chcelo sa mu povedať, že až bude
13 18| strán nikde. A tak sa jej chcelo čítať. Tak sa vžila do Aninho
14 18| najmenšiu pozornosť. Odporník. Chcelo sa mu niekoho uraziť.~„Tam
15 18| Nedalo jej čosi pokoj. Chcelo sa jej niečo urobiť, aby
16 19| košele… Ach, keby sa mi tak chcelo odryhnúť, bože môj, ako
17 21| ťa nemohol rozmliaždiť.~Chcelo sa mu vyplaziť jazyk na
18 21| Obliekol kabát a šiel domov. Chcelo sa mu vrátiť. Pokarhať Elenu
19 21| omámený nejakým tuhým nápojom. Chcelo sa mu utekať za nimi, sňať
20 23| Trápila ma túžba a skoro sa mi chcelo zaplakať. Nikdy nezabudnem
21 23| dverami, vyšiel som von.~Chcelo sa mi vrátiť a povedať jej
22 24| spýtala: „A potom?”~Pekná si, chcelo sa mi povedať, ale zas len
23 24| um, že to tak musí byť. Chcelo sa mi potrestať jej bojazlivosť.
24 27| môže byť mäkká a teplá. Chcelo sa mi presvedčiť seba samého,
25 27| nevediac, čo sa spytujem.~Chcelo sa mi ísť preč a viac sa
26 28| hodiny. A mne by sa tak chcelo hovoriť. Aké má tučné ruky.
27 28| To je moc… Fatálna vec.”~Chcelo sa mu zakliať, zmrviť v
|