Part

 1 1 |    Vyvrátil ľavú nohu podpätkom von a skrčil v kolene. Potom
 2 1 |     majúc nohu skrivenú opätkom von a skrčenú v kolene.~„Nohu
 3 5 |        z kúta do kúta a pozeral von oknom. Von bol príjemný
 4 5 |       kúta a pozeral von oknom. Von bol príjemný februárový
 5 6 |          Neprestali.~Vyšiel som von s palicou.~„Ak neprestanete,
 6 7 |    majúc nohy položené na kríž. Von neprestával padať sneh s
 7 7 |      exekútorov chrbát a pozrel von oknom, aby ocenil kravu.~„
 8 10|       na dvanásť. Odporúčal sa. Von porovnal čas so svojimi
 9 14|     Poďme ho hľadať.”~A už boli von.~I o týchto sa dozvedeli,
10 17|     nevieme, čo vravieť.~„Je to von zima,” vraví.~„Zima,” odpovedám
11 19|       hlavou a vyšiel narovnaný von.~Alebo boli palacinky. To
12 21|   nedokončil. V izbe bola tma a von už tiež nastúpil večer.
13 21|     stĺpe bola ho celá kôpka. A von ani človiečika, len kdesi
14 21|        pol ôsmej.~Čurín pozeral von, díval sa na štyroch pracujúcich
15 23|     tresnúc dverami, vyšiel som von.~Chcelo sa mi vrátiť a povedať
16 23|         zapálil na fajku a šiel von. Dážď neprestával. Prasce
17 24|        fŕkal hnusný zimný dážď. Von všetko skryté v tmavej,
18 25|          trepocú, akoby nemohli von z toho tkaniva.~Nemýlil
19 26| papučami na bosých nohách vyšla von.~Kvokanie ju zobudilo.~„
20 26|      ohreblo. Odchýlila dvere a von sa vyrútilo malé biele tučné
21 28|       prstom na dvere a kričí: „Von, prekliaty vojvodca!” A
22 28|     prstom na dvere a kričala: „Von, prekliaty vojvodca!”~Všetko
23 28|           Chvalabohu, že som ju von dostala. Tá by i do rána
24 28|         Bolo im veľmi príjemne. Von v širokej prírode ani jeden
25 28|     fŕkalo blato. Ako je smutno von. Tu dnu smiech a veselá
26 28|    okolo štvrtej konečne dostal von. Pri rozlúčke stačila mu