Part

 1 1 |        Stovky… Dve stovky. Práve toľko, koľko si žiadal.~Chytil
 2 2 |          sa nad ním. Čo tí vrtia toľko hlavami? Jeden z naháčov
 3 4 |              Platím za list tiež toľko, aby ste nemohli prehrať.”~„
 4 5 |        ktorý odstrihol, bolo len toľko napísané, aby si kúpil nový
 5 7 |          zároveň s potešením len toľko povedal: „Čo po nej! Dufek
 6 8 |        zavolal, ale sklepník len toľko povedal, že hneď. Zato nepodišiel
 7 9 |          oka. A tie zábavy! Doma toľko ráz nevymetú, koľko ráz
 8 9 |          prišli… A tu ani roboty toľko. Aj si zarobí, aj vyslúži,
 9 9 |       Ani ich nemala kam usadiť, toľko ich bolo. Uľa bola rečníkom.
10 9 |          neviem, čo sa ty, Zuza, toľko onačíš,” zatrepotala chytro
11 12| rozpamätať, čo povedala ona. Len toľko vie, že znelo jej to ako
12 13|         košeľa. Starostí som mal toľko, že už—už som sa zriekol
13 16|          koľko ráz platil koňak, toľko ráz hovoril, že je nie viazaný
14 18|           Aké je to zahanbujúce! Toľko ľudí, mladých ľudí na ulici,
15 18|         Veď čo je chvíľa v roku? Toľko ako kvapka v mori. A čo
16 18|      decko. Ináč by ma ani nebol toľko núkal. — Elenka stala sa
17 19|          prečo nie, na to sa len toľko dá odpovedať, že to bolo
18 19|        na Mídino dohováranie len toľko povedal:~„Kresťanská láska…?
19 20|     rozprávala o Citrónii, ktorá toľko a toľko stála… Aká lacná
20 20|          Citrónii, ktorá toľko a toľko stála… Aká lacná bola, ako
21 21|  pohľadom pozrela na neho. Nikdy toľko nehy a pokorenia nevidel
22 22|          poľa je vám nula a just toľko hôr! Vy pšócher!”~„Drevenú
23 24|           všade Elena. Že ich to toľko zaujíma. Musím sa rozhodnúť,
24 24|         smiešne. Toľká naivnosť, toľko citu a slabosti!~„Elena!”
25 28|        kto sa vyzná v starinách! Toľko vieme, že láska musela byť
26 28|  dvadsaťdva rečí, rozumel si len toľko, že ktokoľvek je ten záletník,