Part

 1 5 |        nám hanbu, akoby sme si my remeselníka neuctili.” Pošuškali
 2 7 |   neprijali, ctení páni… Vieme my, čo je zákon… Veď za tú
 3 7 |      dobrý na sto korún. Nuž a my všetci dobre vieme, že je
 4 11|         to nebolo nič. Keď sme my tiahli Bosnou…”~Pán sudca
 5 11|      Eh, čo Bosna, ale keď sme my ležali v Taliansku…”~„Taliansko
 6 11|        Keď pán podsudca tak, i my tak. Nuž, pravda, ako by
 7 11|       dobré je aj zriedkavosť. My sme píjali doma znamenité.
 8 11|   uletí ako ten tón, všetko, a my sa trápime, že uletí. Bojíme
 9 14|         Ktože ho vlastne drží? My. Kto by chodil k nemu, ak
10 14|       by chodil k nemu, ak nie my? Nikto. To je škandál! Nemali
11 14|     zradiť. Veď je to posmech. My vlastne nevieme, aká sme
12 14|       vlastne nevieme, aká sme my sila. Nemuseli by sme byť
13 14|   starí nedržia, čoby sme mali my držať,” osvedčili sa mladí. „
14 14|    rodiny…”~A zaspievali sme i my.~Radosťou nám duše plesali.
15 14|   odísť. Cigáni zahrali marš a my, pomaly sa poberajúc, obliekali
16 14| hviezdach.~„Padajú hviezdy, aj my padneme,~a diamant v hrude
17 14|      skvostný, jasavý obraz. A my sa v ňom kocháme. Váš dych
18 14|       kvety mrazu na tablách a my odrazu vidíme ruže v oknách,
19 18|        mňa bojíte, slečna! Veď my oddnes každodenne sa budeme
20 19|          Ak on oberá, nebudeme my.”~„Prečo?”~„Ale, Zuzana!
21 19|          Brali.”~„Tak nebudeme my,” povedal už bez úsmevu.~„
22 24|      páry. Tak aj ľudia. Lenže my holdujeme predsudkom, akýmsi
23 25|       nám ho smrť nenatiahne a my nezahryzneme do zeme… Marka
24 25|      nášho bláznivého punktu a my sa bláznime, namýšľame si.
25 25|         Tam si ľahol na diván. My sme pokračovali v detailoch.~
26 28| predtým,” povedal. „Veď sme sa my už bozkávali…”~„Viem.”~„