Part

 1 1 |           a dvoje kolies prešlo mu čosi vyše kolien. Zostal ležať
 2 3 |        Pochopil, o čo ide. Povedal čosi slúžnemu. Ten sa zarehotal
 3 5 |          óras. Pri vchode vystrčil čosi také ako hodiny a do miestnych
 4 5 |          džentry valčík?”~Tanečník čosi zakoktal. Tanec nešiel ani
 5 5 |            tanečníkom, ale toto je čosi dešperátne. Ako sa ho zbaviť,
 6 8 |           krajčírom, ale i ten len čosi zamrmlal, čo sa ani zďaleka
 7 9 |         hriateho. Nahol sa k Uli a čosi pošuškal. Uľa prikývla.~
 8 10|            kde trafí, ochromie úd. Čosi biele sa za ním plazí a
 9 10|        Skalku obísť…~Ďaleko v hore čosi zahúkalo a hneď nato prelietlo
10 10|          balvane. Najprv videl len čosi tmavé ako strom, ale za
11 11|       naklonil k sudcovej a šeptal čosi.~Pani sudcová sa zasmiala.~
12 12|        Stratili sa rodičom. Odrazu čosi povedal, čo bola pravda
13 12|    zostanem starou slečnou. Úžasné čosi: stará slečna! Všetok posmech
14 14|           ďaleko v poli potichučky čosi dunelo.~„Čo to duní?” spýtal
15 17|       neodvracala. Začalo sa v nej čosi zobúdzať.~„Prečo ty tú Aničku
16 17|         spoza púdlí. Druhý ukladal čosi do malej bielej škatuľky.
17 18|       podišla od dvier. Nedalo jej čosi pokoj. Chcelo sa jej niečo
18 19| rozhnevaných pomeriť, keď sa stalo čosi neobyčajné.~Bolo veľmi suché
19 19|            A z brucha začalo sa mu čosi hrnúť k hrtanu, do úst a
20 20|           ženu, ktorá Lenčíkovi na čosi prikyvovala. S Citróniou
21 21|            do klavíra. Chcela ešte čosi povedať, ale Čurín ju pretrhol:~„
22 21|        celkom k jej ústam a šeptal čosi nezmyselné, láskou preplnené,
23 21|            dievčatko, vždy stavalo čosi na tie slová. No moje sú
24 24|            ani ruku podať nemohol. Čosi ma odstŕkalo. Stála predo
25 26|             myslela si polesná.~„A čosi tam aj pišťalo, ako naše.”~
26 27|        dookola a veľké čierne oči. Čosi zlé bolo v jej lícach. Nie