Part

501 19|            Ako je to, ako nie, ale je tak, že sa kapusta s kyslým
502 19|           nemôžu vystáť.~Aký čudný je človek. Zdalo by sa ti,
503 19|       spomíname, čo máme radi. Nie je pravda. Čo nenávidíme, to
504 19|      pravda. Čo nenávidíme, to nám je ustavične na jazyku. Teší
505 19|            jedom plní. Takýto hnev je nám milý, lebo každým slovíčkom
506 19|           Nevedeli by sme ináč, že je zajtra nedeľa. U každého
507 19|         nedeľa. U každého rechtora je v sobotu šošovica.”~A načrúc
508 19|            na moriaka povedali, že je taký ako rechtor, aj na
509 19|       lyžicou pokrútiť hlavou, aká je tá šošovica riedka a hlúpa.~
510 19|        lebo v sobotu každý rechtor je šošovicu.”~Trhol hlavou
511 19|           Alebo boli palacinky. To je už panskejšie jedlo a tak
512 19|           láska…? Áno… Ale rechtor je pohan.”~Pán rechtor na reči
513 19|            povedal na rechtora, že je dotieravý. Rechtor rozdriapal
514 19|      nemusí jesť smažené hríby. To je nie rechtorský pokrm.”~Mída
515 19|       umrel.~„Ježišukriste! Čo vám je?” volala a chytila mu hlavu
516 19|       hlasom: „I rechtora? A čo mu je?”~„Voľačo so žalúdkom,”
517 19|          čo jedol rechtor, od čoho je chorý, ale taký slabý sa
518 19|            má rechtor?”~„Lepšie mu je,” povedala.~„No, veď sa
519 19|           teľací šniceľ.”~„Tíí, to je znamenité, aj mne by ste
520 19|            a rechtor zasa: od čoho je vlastne chorý farár. Čo
521 19|        toho človeka nenávidel! Veď je to chlap samá statočnosť.~„
522 20|           nám Citrónia pukne… Taká je ako tri sudy… Ale už ideš?
523 20|   Bartušovho dvora čo sa robí, aký je to krik, lomoz a dupot.
524 20|          podávajúc jej hrnček.~„Čo je to?” spýtala sa ho.~„Trochu
525 20|           Dievky sa umoria. Lenčík je, ani čo by ho z vody boli
526 21|      nezastrelil. Nie. Nie. Ona mu je nulou. Áno, nulou a chce
527 21|           Ako mu povedala dnes, že je nula a ako je dnes nešťastný,
528 21|    povedala dnes, že je nula a ako je dnes nešťastný, zničený,
529 21|         povedal len po chvíli. „To je taký mesačník, bez vlastnej
530 21|          zahrať?”~„Nehrajte.”~„Veď je Chopin krásny.”~Spustila
531 21|       pozrela na neho.~„Živá láska je krajšia,” povedal Čurín
532 21|             pretrhla ho Elena. „To je aj nečestné.” A obrátila
533 21|      pokračoval:~„Nie. Pravá láska je nikdy nie z potreby, nemá
534 21|            potreby, nemá príčinu a je bez záujmov a len s jedným,
535 21|          sa odrazu, tak naoko. „To je márnenie času.”~„Oj nie.
536 21|            vy počínať, ale nateraz je tak, že najprv musí zahovoriť
537 21|          Elena zaprotestovala.~„To je nie tak. Nie, nie!” A pokrútila
538 21|           Poznáte ho? Inžinier. To je dosť pekný človek na to,
539 21|         Mužský by mohol. Ale o vás je reč. Vy, Elenka…”~„Ale nie
540 21|           iným, áno. Áno. Áno. Nie je pravda, čo vravíte. Ja viem,
541 21|            čo vravíte. Ja viem, že je to nie pravda.”~Bystro zahovorila
542 21|         Jemu to patrí. Ten iný, to je on.~Vstal. Podišiel ku nej,
543 21|      Neverím nikomu. Ich láska nie je láska. Nikdy.~Obliekol kabát
544 21|        večerajú, myslel si. A Zeim je tam. Díva sa na ňu, možno
545 21|     zachytávaného hlasu súdil, aká je rozčúlená… I on by sa ešte
546 21|           nehýbal, akoby čakal, či je to nie vízia a kedy sa stratí
547 21|            prečo mlčať? Moje slovo je pre ňu krajšie a vzácnejšie,
548 22|            drží teplo a hlavná vec je, aby nohy boli v teple.~
549 22|       nemohol som si uvedomiť, aký je to zápach. Taký bol nepríjemný,
550 22|      Pozrel som nižšie a videl, že je neznámy pán zobutý. Ležal
551 22|        človeka, myslel som si, aký je to spôsob…? Ale veď je to
552 22|         aký je to spôsob…? Ale veď je to komisný spôsob! Nevšímavosť.
553 22|          aj ja a vytiahol ju.~„Aká je to impertinencia?” kričal
554 22|           chcel ma kapacitovať, že je väčším pánom ako ja.~„A
555 22|           nula.”~„Tisíc jutár poľa je vám nula a just toľko hôr!
556 22|            Drevenú figu máte!”~„Tu je,” a udrel som sa po vrecku,
557 22|         kuriálny sudca, ukáže, kto je žobrák,” pohrozil som sa.~„
558 22|    cestovať… A ešte i táto manžeta je možno od neho…”~Vravel som
559 23|         blázinci. Vy neveríte, ale je tak. Ja sám neverím, a predsa
560 23|      predumám v hodine svoj život. Je mi smutno i smiešne.~Pred
561 23|         hovoriť, a hovorím, ako mi je na stanici smutno. Ona hovorí,
562 23|         smutno. Ona hovorí, že jej je doma veselo. Večer pradú,
563 23|            na „sekretára”. Niekedy je aj tanec, ale to len obyčajne
564 23|       zjavili dve biele prasiatka. Je to celkom pekné zvieratko —
565 23|       sliepok a kohúta.~„Sliepočka je veľmi užitočná,” začala.~„
566 23|            na stužke zvonček.~„Čia je to koza?” spytujem sa ženy.~„
567 23|       každé ráno mliečka. Kravička je drahá.”~„To si ty kúpila?”~„
568 23|            odišiel som do hory. To je už veľa. Celá menažéria.
569 23|       vtedy tú kozu zahrdúsiť; ona je príčinou, že teraz tu sedím.
570 23|     hovorím celkom dobrodušne.~„To je také milé zvieratko.”~„Ale
571 23| melanchóliu do duše. Tak smutno ti je, že by si ušiel niekam ďaleko,
572 23|      sladká spomienka, a smutno ti je, smutno.~Šiel som zasa do
573 23|        šmýkali po mokrej pôde. Zle je v hore v takom čase. Obrátil
574 23|            Prišlo mi na um, že veď je ona predsa len žena. Rozum
575 23|         ostatne, veď mačka ani nie je taká hlúpa. Chytá myši.
576 23|        umýva sa labkou. A ešte keď je malá! Odprosím ženu a punktum.
577 23|      prisadnem k Líze.~A hľa! Líza je tichá.~Potiahnem raz, dva —
578 23|            Naraz počujem hvizd. To je ranný osobný. Skočím na
579 24|        pohľadmi? Mohla vycítiť, že je všetkému koniec. Tretí žúr,
580 24|          ľahko by mi bolo hovoriť. Je zaujímavá. Aké má čudné
581 24|    rozhovor by sa rozpriadol… Dnes je naozaj pekná. Ako šikovne
582 24|         Hľa, ako sa majú radi. Aká je láska, prezradí ťa. Hlupáci,
583 24|          Vidieť bolo na ňom, že mu je nie pohodlne, ale chcel
584 24|     pohodlne, ale chcel ukázať, že je aj on veselý, galantný a
585 24|          Viete, tá spoločenská lož je i tak špatná,” povedal som
586 24|           kde nepočuje nikto a kde je tma, aby sa človek nezahanbil.
587 24|     povedať?”~„Hneď… Kult žien nie je viacej v móde. Emancipácia,
588 24|      prechováva nejaké nádeje. Zle je dívať sa na to. Musím jej
589 24|           na jej prsiach. Teraz mi je to skoro smiešne. Toľká
590 24|          ho a neihrať sa s ním. To je naozaj zle.”~„I to by som
591 24|        Rozhodne,” potvrdil som.~Čo je len s ňou a čo je so mnou?
592 24|          som.~Čo je len s ňou a čo je so mnou? myslel som si v
593 24|           sa jej odopäl háčik. Aká je odporná — a vždy sa na mňa
594 24|         albami a pohľadnicami… Nie je gustiózna, keď sa smeje.
595 24|            zavadzia. Nepohodlne mi je pri nej a namanie sa ti
596 24|        vždy nazdáva, že ju rád. To je to trápne, že ju musím prebrať
597 24|           Potom ma nebude. Len kde je príčina zmeny? Veď som ju
598 24|            sa rada usmiať a že jej je nepríjemne. Podáva ruku
599 24|  prehrešila bohvie proti čomu, keď je už doma a dala by sa nahovoriť,
600 24|          Vy mi ju nechcete dať, to je všetko.”~„Čožeby. Ale keď
601 24|            pôjdem i ja dolu. Vtedy je už tma. Odovzdáte. Dobre?”~„
602 24|          poznal. I teraz viem, aký je každý z nich. Jeden je vyšúchaný,
603 24|         aký je každý z nich. Jeden je vyšúchaný, z jedného chýba
604 24|          sú červenkasté. Na jednom je veľká škvrna. Má podobu
605 24|           podobu Afriky. Na druhom je viac menších červených škvŕn.
606 24|           sú dvere naľavo, za nimi je izba. Tam býva ona. Čo robí? —
607 24|         psík… Dymí sa z komína. To je ich komín. Kúria. Možno
608 24|            ich komín. Kúria. Možno je i ona doma.~Jeden večer
609 24|           Čo má predo mnou utekať? Je to len smiešne… Tam je slečna
610 24|             Je to len smiešne… Tam je slečna Žela. A šiel som
611 24|       kútiku?”~„Ale prečo nie? Veď je to príjemne.”~„So slečnou
612 24|            mýlite. O láske vravieť je vec smiešna, a ešte v tom
613 24|            každého radi videli. To je nie tak.”~„V tom nehrá duša
614 24|      Pozrime holuby. Ich charakter je, že si vyhľadajú páry. Tak
615 24|       nemôžeme žiť bez nej. Ale to je nič iné ako rozčúlenie.
616 24|       rozčúlenie. Ukazovať sa taký je komické a neestetické. Vy,
617 24|      zaľúbený v dobrej spoločnosti je práve tak, ako hovoriť o
618 24|      mysliac ustavične pritom, kde je ona, lebo som ju nevidel…
619 24|          aby šiel za ňou… Aha, tam je vidieť sukňu za kulisami.
620 24|            nej. Možno sa mýlim, že je ona i teraz tá tichá, nežná
621 24|           aby bol vždy pri nej. To je to, čo mi ju sprotivilo…
622 24|  sprotivilo… Nie, ja ju nerád… Aká je dlhá! Všetko na nej je dlhé
623 24|         Aká je dlhá! Všetko na nej je dlhé a tenké. Tvár, hrdlo,
624 24|           dlane, prsty. I jej hlas je zdĺhavý a plačlivý. Belasá
625 24|           vrátil sa ku peci. Teraz je koniec všetkému, myslel
626 24|          Pre mňa by ona zaplakala? Je mladá a pekná. Nájdu sa
627 24|         pekná. Nájdu sa iní. U nej je tak ako u ostatných.~Na
628 24|       vlasmi a smutnými očami? Kde je tebou vyčarený svet nezabudnuteľných
629 25|         jagavé kamenčeky v ňom. To je jej hrebenček. To je ona,
630 25|            To je jej hrebenček. To je ona, čo mi ruku stisla.
631 25|         Hodil rukou.~„Myslí si, že je do neho,” pošepol mi Milanovič.
632 25|        mužskí. Starí, či mladí. To je jedno. Smiešni sú, keď je
633 25|          je jedno. Smiešni sú, keď je reč o majetku. Hovoria,
634 25|          gavalierski, lakomí, a to je všetko nie pravda, lebo
635 25|           dražobu. Smiešni sú, keď je reč o ich alebo cudzej kožke.
636 25|     blázinca. Namyslíme si, že nám je more po kolená a hlava že
637 25|         Dievčatko, pekné dievčatko je do nás po krk, vyše krku,
638 25|            akosi smutne dodal: „Čo je prirodzené, nie je bláznivé.
639 25|              Čo je prirodzené, nie je bláznivé. A predsa je v
640 25|          nie je bláznivé. A predsa je v našej prírode jeden bláznivý
641 25|        nezahryzneme do zeme… Marka je pekné dievča, ale koketka,
642 25|           stisla, potom rameno. To je istý znak lásky. Keby ma
643 25|             to sú sprostosti. Mara je poriadne dievča.”~„Ľaľa,
644 25|     naprotiveň zaduplikoval: „Mara je koketa!”~Milanovič bledý,
645 25|        ruku stisla na bále… Do mňa je zaľúbená… Zajtra ju vypýtam…”~„
646 25|            frak Rakyta, „vidíš, že je opitý. Takému pavúkovi nacicanému
647 25|          len ruky stískala… Predsa je to celkom iné ruku stisnúť
648 26|         chytro rátajúc v duchu, že je kureniec viac, ako by malo
649 26|       tridsať vajec prikryje, taká je veľká. A aká svedomitá!
650 26|       starú babu hneď za rána. Veď je to horšie, ako keby sa bola
651 26|            jej bola podozrivá… Veď je pravda, že nebola gazdiná
652 26|        Všetko dobrá spoločnosť… Čo je pravda, pravda je, ale ako
653 26|   spoločnosť… Čo je pravda, pravda je, ale ako sa mohlo stať,
654 26|            akože na ňu povieš? Veď je inteligentná. Ako apatekárka,
655 26|     Škandál, škandál, škandál. Veď je to posmech, posmech, posmech.
656 26|        nahnevaný, „dom sa rúca, či je zemetrasenie?”~„Všetky kurence
657 26|            nahnevať, keď počul, že je vlastne on príčina toho,
658 26|      Tuliak.~„Kto v slove nestojí, je huncút,” hrozil Žibrienka,
659 26|     odvetila žena sebazaprene.~„To je fatálne,” zamiešal sa Ožikovič.~„
660 26|      melódiu, premeniac text:~„Fuč je prasa, fuč je prasa.”~Vo
661 26|           text:~„Fuč je prasa, fuč je prasa.”~Vo večeri sa pokračovalo.
662 26|    nešťastná,” volala slečna, „kde je to ohreblo, že ťa zabijem,
663 26|       otvorenú bránu na ulicu.~„To je ono,” zvolal Žibrienka.~„
664 27|           prišla myšlienka, že nie je schopná zaujímať sa nielen
665 27|          Nemohol som vystihnúť, či je to blazeovanosť, či akýsi
666 27|         presvedčiť seba samého, že je nie bezcitná, ale že sa
667 27|            Tak nevie hovoriť, taká je tichá a pocit, že ju ja
668 27|     stopovala bzučiacu muchu.~„Nie je nebezpečná,” prehovoril
669 27|         nepozrela na mňa.~„Toto tu je lopúch, nie…? Pravdaže,
670 27|             Pravdaže, lopúch a veď je veľmi krásny na origináli,
671 27|            púšťať do rozhovoru? Či je to len lenivosť a či sa
672 27|        mlčať, odídem. Ale, veď jej je to jedno. Len troška záujmu
673 27|            mi zdáte,” končil som. „Je to síce obrázok všetkých
674 27|            zjaví sa len jeden — už je koniec.”~„Máte o mne pekný
675 27|          naklonila k obrázku.~„Nie je tak?” spýtal som sa.~„Tak
676 27|          tak?” spýtal som sa.~„Tak je,” odvrkla.~„Ale nepovedzte,
677 27|       odvrkla.~„Ale nepovedzte, že je tak. Povedzte, že je nie
678 27|            že je tak. Povedzte, že je nie tak. Ukážte sa iná.”~„
679 27|         vždy tie isté farby.”~„Tak je, tak je,” prisvedčila s
680 27|          isté farby.”~„Tak je, tak je,” prisvedčila s takým prízvukom,
681 27|           sluche.~„Čo myslíte, aký je ten obrázok?” spýtala sa.~„
682 27|           A líca sú mi chladné. Čo je to? Vždy sa mi zdalo, keby
683 27|            ona necíti. Čo to robí? Je i teraz chladná a takto
684 27|       duševný nepokoj… Čaká niečo. Je tichá. Zas pozrela. Čaká.
685 28|         pani Rafikovú. Ach, to vám je zvláštna osoba.~Dovoľte,
686 28|          predstavil.~Pani Rafiková je asi osemdesiatdvakilová
687 28|         odpredku, nazdávate sa, že je to ostrm ďateliny. Navrchu
688 28|           a vykríknete: „Ľaľa, veď je to akási pani!”~A tu zbadáte
689 28|         menej ostrm ďateliny.~Toto je pani Rafiková. Lenže keď
690 28|            napríklad pomyslieť, že je skaderuka—skadenoha. Môže
691 28|           nám aj to zísť na um, že je to kupcová, alebo vdovička
692 28|          nestalo, povieme hneď, že je pani Rafiková roztomilá
693 28|            nemusí zostať.”~Keď muž je s chuťou a štrngá pritom
694 28|      neštrngá, ale predsa s chuťou je, tu ona do neho:~„Rada som,
695 28|          mnoho chleba.~„Nevieš, že je to dar boží…? Ak nepozbieraš,
696 28|        Váži len päťdesiatdva kíl a je vysoká, filigránska. Celkom
697 28|           a rozhodila rukami, „nie je to impertinencia! Malinová
698 28|           Okrúhlasté s pásikmi. To je do rozpuku. Celkom tie isté
699 28|           do toho síce nič, ale čo je mnoho, to je mnoho. Len
700 28|           nič, ale čo je mnoho, to je mnoho. Len si povážte, zasa
701 28|        Nech si to radšej zaje, veď je žlté ako vosk. Ale ona nie.
702 28|               Zdá sa ako plyš, ale je to nie plyš. Nedávno som
703 28|             Horký jeho pamuk! Plyš je mäkký, hladký, ligoce sa,
704 28|      ligoce sa, a toto? Bohvie, čo je to! Kdeže by aj vzala plyšový
705 28|          že to ona nevedela. Možno je rodina, bratanec alebo ešte
706 28|           prešla na Janíčkovú. Aká je neporiadna. Vo filcovej
707 28|       prešla na doktorovú… Ach, to je tiež taká! Taký ozembuch…
708 28|            advokátovú. „No, tá, tá je už len… Cigáni, ako čo by
709 28|      udalosť. Z Dúbravy od stanice je ďaleko. Chodí sa na omnibusoch.
710 28|           musím ju osloviť. Ale ak je… Čert po ňom. Oslovím ju. „
711 28|             Celkom bez farby. Iste je odkvitnutá ruža. Sotva bude
712 28|         namojpravdu, nezapálim. To je moc… Fatálna vec.”~Chcelo
713 28|            nosom od hnevu.~„Všetko je zlé na tomto svete, i zápalky,”
714 28|       Stavme sa, že už neviete, čo je to ‚legis actio per sacramentum‘,”
715 28|           nič neviete. Neviete, čo je hlavné. Čo chýba k úplnému
716 28|          naša stará známosť.”~„Tak je.”~Podali si po druhý raz
717 28|     smiechom hovoria. Nezdá sa, že je to niečo vážne. Ostatne,
718 28|           kolies fŕkalo blato. Ako je smutno von. Tu dnu smiech
719 28|          železnica do Ľanového.~Čo je pravda, to je pravda. Pravda
720 28|         Ľanového.~Čo je pravda, to je pravda. Pravda je, že prišli
721 28|       pravda, to je pravda. Pravda je, že prišli o pol deviatej
722 28|            to nielen nesvedčí, ale je to v Ľanovom hotový škandál.~
723 28|         vypila. No povážte!”~„Veru je to mnoho!”~„Ale, pravdaže,
724 28|    poriadny obrus. Stôl sa kolíše. Je mi to za pani!”~A pani Rafiková
725 28|          sadla na diván.~Aha, teda je to predsa pravda, myslela
726 28|          mohli byť vari užšie. Tak je v žurnáli? To je inšie!”~
727 28|        užšie. Tak je v žurnáli? To je inšie!”~Rafiková sa začala
728 28|        kúsok.~Prišiel večer. Kdeže je Rafiková? Nikde inde ako
729 28|  spoločnosť. Zišlo sa ich viac. Tu je i Vrabcová, i polesná, i
730 28|      Koketka. Hnusná koketka. Však je to len pokazený svet. Len
731 28|           Len ten mladý človek kto je? Aký je? Či nízky a či vysoký?
732 28|           mladý človek kto je? Aký je? Či nízky a či vysoký? Či
733 28|            len toľko, že ktokoľvek je ten záletník, je obluda.
734 28|         ktokoľvek je ten záletník, je obluda. Uráža morálku, povesť,
735 28|          advokátsku kanceláriu. To je predbežne dosť. Chýbalo
736 28|         pán.~Prišla Miluška.~„Toto je pán doktor Brveník,” ukázala
737 28|        Zasa chlipla. „Pozerám, kto je to? Nevidela som ho nikdy,
738 28|          druhým. „Spytujem sa, kto je to — nik nevie. Idem k doktorke.
739 28|          Miluška príde a vraví: tu je snúbenec Malinovej… Tak
740 28|        vedela nejakú tajnosť. „Aké je to len čudné, že sa mužským
741 28|     vizitách, len u pána sudcu, že je s Malinovou nie zasnúbený,
742 28|         Vysvitlo, že elegantný pán je správca hotelov v susednom
743 28|           nezabudla po francúzsky. Je rodený vikomt, ale nerád,
744 28|            i seba, vykrikovali, že je už tam, že sa mu už nedá
745 28|             Nedovolil~„Načo? Takto je lepšie. A vidieť vás vidím.
746 28|          zasa vyšiel z pamäti. Ako je to?”~Pritiahol fotel k nej
747 28|          veľké ste jednako! Vo vás je celý svet. A predsa, ako
748 28|        povedať nejakú novinku. Jej je to ľahko vymyslieť. ~Práve
749 28|      posteli. Posteľ prázdna.~„Kde je to dievča? Dvanásť hodín
750 28|       dievča? Dvanásť hodín a ešte je nie tu.” Bežala k mužovi.~„
751 28|       Bežala k mužovi.~„Starý, kde je Milka? Nevidel si ju?”~Strhala
752 28|      papuče?”~„Mily niet doma. Kde je? Ty si bol doma.”~„Pred