Part

  1 1 |                             ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ NEŠŤASTIE V ŠŤASTÍ~
  2 1 |        ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ NEŠŤASTIE V ŠŤASTÍ~Ďuro Koštiaľ z Hornych
  3 1 |            ti podpísalo, pokračoval v myšlienkach. Aj to vezmú
  4 1 |            aj to. Zasa len pozerajú v tej knihe a spytujú sa: „
  5 1 |        pociťoval vtedy, stratila sa v tom okamihu, ako mu povedali,
  6 1 |          chvíľu a vypiť píšťalu—dve v niektorej krčme… Ale darmo
  7 1 |            Hradská na sto krokov sa v nej strácala. Vrchy nebolo
  8 1 |         pokryté snehom, ktorý padal v chumáčoch miešane s dažďom
  9 1 |           dažďom a roztápal sa hneď v žltom hlinastom blate cesty
 10 1 | povyrývanými koľajami, plnými vody. V prostriedku stálo rozriedené
 11 1 |           aj otcovské. Ten by sa aj v hrobe obrátil… Načo by potom
 12 1 |     statočnosť vo vrecku a nájdu ju v plnom. Prázdne vrecko —
 13 1 |     zablatenými prsami, zapriahnuté v ľahkej žltej bričke, leteli
 14 1 |              Zostal ležať na bruchu v úžase, kým pochopil, čo
 15 1 |         nohu podpätkom von a skrčil v kolene. Potom sa zatrepal
 16 1 |           kolene. Potom sa zatrepal v bahne ako ryba na suchu,
 17 1 |         neho.~„Ježiš, Mária,” volal v trapiech, „nohu mi zlomilo.
 18 1 |          teraz počneš samotná?”~Pán v čiernej bunde s vyhrnutým
 19 1 |         bunde s vyhrnutým golierom, v čiapke so šiltom, tučnej
 20 1 |          nezablatili. Druhý, mladý, v krátkom remennom kabáte,
 21 1 |        klobúčikom s tetrovím perom, v žltých remenných gamašiach,
 22 1 |         utekal zároveň s ním. Kočiš v gumovom plášti medzitým
 23 1 |      skrivenú opätkom von a skrčenú v kolene.~„Nohu mi zlomilo,
 24 1 |          samého seba, a potiahol si v rozpakoch klobúčik k nosu.~„
 25 1 |    zatiahnutými fotelmi a posteľou. V izbe bol suchý, horúci vzduch
 26 1 |             od malej železnej pece, v ktorej hučal oheň. Posteľ
 27 1 |             po doktora,” kričal pán v bunde, zhodiac čapicu a
 28 1 |        teraz už lysinu, ktorá sa mu v strachu zapotila. Plno drobných
 29 1 |             žije,” poznamenal mladý v gamašiach a prešiel ku posteli.
 30 1 |                Odtiaľ, prosím.”~Pán v bunde vstal z peľasti a
 31 1 |              Nebanujte. Všetko bude v poriadku… A na apatieku
 32 1 |       Ďakujem pánu veľkomožnému.”~A v očiach sa mu zableskli úprimné
 33 1 |          Luhov.~Koštiaľ sa skutočne v perinách odviezol domov.
 34 1 |             zlomenú nohu. Hlásil sa v banke, že chce vyplatiť
 35 2 |        priestor. Zdalo sa mu, že sa v samom prostriedku rínku
 36 2 |        šport, kamarát, a ozdravieš. V zime ródle, korčule, ski,
 37 2 |           zime ródle, korčule, ski, v lete chôdza, kúpele, najmä
 38 2 |          Čoby. Zdravoveda… Vieš čo? V júni začneme spolu slnečné
 39 2 |          kúpu? A potom, ktože chodí v lete poobede po hradskej?
 40 2 |             chumáčom mokrých vlasov v čele a po tenkých ako trieska
 41 2 |          susedov, čo sedávali s ním v kiosku mestského hostinca.
 42 2 |   gymnastikou.~Ale nie preto žijeme v malom meste, aby sme sa
 43 2 |     polremeselník a polgazda, kosil v jedno popoludnie ďatelinu
 44 2 |         Pritom ho veľmi pálili nohy v čižmách. U nás sa síce takí
 45 2 |            ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych farbistých nohavičkách,
 46 2 |             blázni, o ktorých čítal v novinách, že ušli z blázinca
 47 2 |            obce, Ernesta Smaženíka, v bielych plátenných šatách,
 48 2 |          bielych plátenných šatách, v mäkkej košeli, bez kravaty,
 49 2 |         klobúkom posoteným na tylo. V ruke mal trstenicu a rozháňal
 50 2 |             Traja kúpajúci si práve v tomto čase začali otvárať
 51 2 |          pľasol do dlaní a vykríkol v najväčšom začudovaní: „Veď
 52 3 |             petrolejom. Päť lámp je v našom mestečku, a nikdy
 53 3 |       nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári? Akože zneli
 54 3 |        petrolej? Ha? A keď sa s ním v meste nesvieti, ktože sa
 55 3 |       majster Ježo chcel, neboli by v obci ani polgárky. Pravda,
 56 3 |          peňazí. To je druhé. Blata v meste hrôza, budú sa lepšie
 57 3 |            vieme, kedy treba chodiť v črieviciach a kedy v čižmách.
 58 3 |         chodiť v črieviciach a kedy v čižmách. Čižmy, a nie trotoár.
 59 3 |            Takýto potentát bol Ježo v obecných záležitostiach.
 60 3 |            mráz mu išiel po chrbte. V okamihu prebehol mysľou,
 61 3 |          nie…? Nepil… Tak je všetko v poriadku… Nemôže mať nič
 62 3 |              Jediná minúta, okamih.~V jedno hmlisté jesenné popoludnie
 63 3 |          kvapiek, akoby si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej pare.
 64 3 |             Len uvážiť veci… Ďalej. V jarmočnej ulici je druhá
 65 3 |        nepadali do Jalovky, keď idú v noci z krčmy.”~Jalovka bola
 66 3 |             už ich stálo zo dvadsať v kope. Šumeli, ako bzužia
 67 3 |          Racký a iní. Sedeli vážne, v očakávaní, kým si výborníci
 68 3 |      ďakoval, že sa ráčili dostaviť v takom hojnom počte.~„Lebo,”
 69 3 |           veľmi lacno… Vieme, že je v Nedašovciach papiereň, v
 70 3 |            v Nedašovciach papiereň, v ktorej sa dorába elektrika…
 71 3 |             hlava. Slúžny Čillagoši v prekvapení strhol rukávom
 72 3 |        veľkomožný Čillagoši prestal v záchvate smiechu búchať
 73 3 |            a richtár znova povstal, v strachu, že ešte niekto
 74 4 |          lebo sa len nedávno osadil v mestečku. Bolo jedenásť
 75 4 |             dcérou direktora banky. V bankách sú peniaze. Bol
 76 4 |         Čurida. Čím môžem slúžiť?”~„V právnej záležitosti som
 77 4 |        štyri turecké žreby. Chránim v kasni sedem vkladných knižiek.
 78 4 |     nevidíte. Raz je na povale, raz v pivnici, raz na dvore, raz
 79 4 |          pozrieť za ňou. Nič je nie v poriadku. Celé dni sa nepostelie.
 80 4 |           nevedeli, že je čas jesť. V stolovej, rozumie sa, neprikrytý
 81 4 |       Malvínku čaká, a idem. Ale už v pitvore počujem: ,Nekváč
 82 4 |              Maminka príde hneď. Je v kuchyni. Chystá večeru.
 83 4 |         koberce so zelenými kvetmi. V kúte izby krátky čierny
 84 4 |            pár remenných stoličiek. V druhom kúte papierová palma
 85 4 |            obrázky na stene. Všetko v poriadku, okrem toho, že
 86 4 |           že stôl nie je prikrytý a v peci sa nekúri napriek tomu,
 87 4 |         Novej sviece, pravda, niet… V lampe oleja niet… Oleja
 88 4 |            myslí: Ako dobre by bolo v krčme. Bolo by treba iba
 89 4 |              Šľak by trafil každého v takom fajnovom dome… Hosť
 90 4 |      športoch, aby nám nebola zima. V izbe sa totižto ešte vždy
 91 4 |           na mäkko… A ja prechádzam v reči, že je terajšia drahota
 92 4 |          pýtať, či majú byť vajíčka v pohári, či len tak?‘~Zasa
 93 4 |    Neprišiel. Prepadol sa ako kameň v potoku, ako tá večera, ako
 94 4 |         smutne. „Prosím vás o radu. V sobotu má prísť k nám kontrolór
 95 4 |          Kibicoval mi pri kartách — v pondelok. Filipík, partner,
 96 4 |     žalúdočný katar…‘ Napadlo mi to v akomsi rozjarení, nadchnutí…
 97 4 |        povedal som, koniec… To bolo v pondelok. Dnes je streda…
 98 4 |             To by bola hanba. Práve v tomto páde. Povedal som,
 99 4 |           Povinná je muža napomáhať v domácnosti. Napomáha? Nepostelie,
100 4 |            na čo som ja od pondelka v mojich bezsenných nociach
101 4 |         napíšete advokátsky list.”~„V akom zmysle?”~„V takom zmysle,
102 4 |            list.”~„V akom zmysle?”~„V takom zmysle, že ak na sobotu
103 4 |           nútený ako môj advokát už v nedeľu začať žalobu o rozsobáš…
104 4 |      Pošlite rekomandovane, expres… V sobotu na siedmu večer.
105 4 |         vďačnosti a nádeje odišiel.~V sobotu, pri prechádzke,
106 5 |                              DOKTOR~V našom meste usadil sa nový
107 5 |            Sásik sa odhodlal urobiť v malom okienku výklad a hľa,
108 5 |             vyložené veci. Mal síce v ňom len zopár strieborných
109 5 |           potom požmurkal, pokrútil v povetrí prstom a hlboko
110 5 |   rukavičkou, ktorá sa mu hompáľala v ruke.~Proboval hodiť sa
111 5 |     slečinky nie.~Tak sa rozhodol a v duchu sa usmieval.~Pomaly
112 5 |          pánu doktorovi sa ziskrilo v očiach. Hmla padla mu do
113 5 |       plecia. Vlasy čierne, ružička v nich… Krása, krása, myslel
114 5 |       napriek svojmu aristokratizmu v hlasný smiech, až sa musela
115 5 |            prikrčiť, tak ju zaklalo v boku. Kládla si spočiatku
116 6 |            špatu do sveta. Je pôvab v každom človeku, dievčati,
117 6 |          mať znamenitého učiteľa…”~„V čom?” pýtala sa.~„V tanci.”~„
118 6 |      učiteľa…”~„V čom?” pýtala sa.~„V tanci.”~„Prečo?”~„Tak ľahučko,
119 6 |           tancujete. Ani páper, keď v povetrí lieta. Viete, fúknete
120 6 |       prestávku mi neustále zvučala v hlave nôta:~~Fouknu na tě 
121 6 |          považoval Elu… Predsa bola v utešenej, celkom bielej
122 6 |           len rozumie. Bol dva roky v Paríži! A hľa, ona je nie
123 6 |             krása — opätoval som si v mysli. Každá je voči mne
124 6 |        krásne. Predchytil som mu ju v ostatnom tanci.~„Viete,
125 6 |          som na jej otázku. Bol som v otázkach a postavil som
126 6 |            už dávno rád.”~Skutočne, v to okamženie som i pocítil
127 6 |               hovoril som, „vy máte v rukách moje šťastie i nešťastie.
128 6 |            odísť.~Kameň som pocítil v duši, ktorý sa premenil
129 6 |            som ju odprevadil. Rúčka v pazuche. V pazuche ľúbostné
130 6 |        odprevadil. Rúčka v pazuche. V pazuche ľúbostné fluidum.
131 6 |       Pozriem. Malý vankúšik chýba. V izbe ho nebolo. Musím sa
132 6 |         šuvix a kefu.~„To si ty len v kuchyni urob, nie tu.”~„
133 6 |             lampy zasa len sviečka. V posteli som našiel už len
134 6 |            by napríklad mali hostí. V tom trčí v každom prípade
135 6 |    napríklad mali hostí. V tom trčí v každom prípade ženská zloba.
136 6 |           nie inšie… Zvrelo vo mne. V prvom okamihu chcel som
137 6 |            Diván a posteľ mi nechá.~V nasledujúci deň bol jarmok.
138 6 |              Nedajbože! Každé decko v susedstve a vo dvore dostalo
139 6 |           prikrývadlo. Smial som sa v zlosti a zacengal na Zuzku.
140 7 |         Cimenná,” vykríkol exekútor v jágerských šatách s kostenými
141 7 |      čiernemu sedliakovi s chĺpkami v nose a ušiach, širokými
142 7 |         veľkými, kostnatými rukami, v bielej halene.~Dufek pohodil
143 7 |            zviazaného rukáva, akoby v ňom mal peniaze, a spýtal
144 7 |          povedal mu richtár.~Hľadal v rukáve a pohodil ešte raz
145 7 |            faloš nestala. Licitácia v Malobreží ešte, tuším, ani
146 7 |            rozhodol, krútiac cigaru v ústach a fúkajúc do nej,
147 7 |             peniaz, dupol nohou ako v tanci a otočiac sa, zavolal: „
148 7 |            môžete uveriť. Vyznám sa v lichve.”~Malobrežania čím
149 7 |         Nazdal sa, že ho už bijú. A v tomto okamžení akosi srdito
150 7 |          slamu, i dievku… To všetko v štajrante deponovať… Na
151 8 |         júlové poobedňajšie slnce a v izbe bolo už dusno od neobyčajnej
152 8 |           dva razy prečítal, aby sa v nich ešte pokochal. Na chvíľu
153 8 |         podala kalendár, ktorý mala v ruke.~„Pozri ty. Ja nenachádzam.”~
154 8 |            Redaktor pozrel. Sviatok v ten deň nijaký nebol. Preskúmal
155 8 |       hasičov pánom Antonom Lalokom v športovej čapici, s tučnými,
156 8 |         neobrátil. Hromžil, hundral v duchu na krčmu a obsluhu.
157 8 |             vy ma ešte rešpektovať…~V druhej krčme u Kolesníka
158 8 |            je chrániť záujmy firmy. V takom prípade, v akom sa
159 8 |             firmy. V takom prípade, v akom sa ocitol pán Štilec,
160 8 |         Chrapúni, chrapúni, nadával v duchu celou cestou. Bol
161 8 |            do večera. Najmä obsluha v Extravuršte ho ponižovala
162 8 |             zasa ho navštívila žena v pracovni.~„Tu si?” spýtala
163 8 |              Čím ho obviňujú? Večer v posteli prečítal číslo ešte
164 8 |             Péterfi im ich odovzdal v sprievode maďarskej reči.
165 8 |           ďakoval. Večer bol banket v hoteli Extravuršt, na ktorom
166 8 |          halušky so syrom, ktoré sa v hrnci postretávali a tak
167 8 |           aj rozvareného pelendreku v pohárikoch, bez lyžičiek,
168 8 |        Poburovanie proti národnosti v každom prípade. Urazenie
169 8 |             zvolal, pretrhnúc sudcu v reči: „Rumesa, Tuchlíka,
170 9 |             každú nedeľu tri razy a v robotný deň aspoň dva, len
171 9 |             ráz zametú tanečnú izbu v hostinci U mesiaca, čo je
172 9 |            ku kníhkupcovi Mirzákovi v Hornej ulici. Povedala,
173 9 |           ani takej driečnej slúžky v meste. Nechcem uraziť, ale
174 9 |       uraziť, ale je pravda, že tak v nedeľu, keď išla z kostola,
175 9 |        tmavobelasú saténovú sukňu a v ruke pátričky, malú modlitebnú
176 9 |    modlitebnú knižku a bielu šatku. V robotný deň bola ešte krajšia.
177 9 |            lieta. Sukňa jej je ešte v kuchyni a hlava v sklepe
178 9 |           je ešte v kuchyni a hlava v sklepe alebo naopak. Jednou
179 9 |          Jednou rukou skladá smetár v pitvore a druhou odťahuje
180 9 |          odťahuje mlieko zo sporáka v kuchyni. Načrie rukou do
181 9 |            rukou do pánovej čižmy a v tom momente už aj spravila
182 9 |         pánboh vzal. Chybovala žena v dome, lebo boli deti, majetok,
183 9 |        zavzdychol, tešiac sa pritom v duchu, že aj Uľa narádza
184 9 |         potom takých päťsto zlatých v hotovosti, to aj vdovu povýši
185 9 |           sa, hŕkajúc zasa taniermi v teplej vode a vykladajúc
186 9 |            tanier ako druhé. Chlieb v kredenci. Keď chce, odkrojí
187 9 |            bol celkom prísny a bola v ňom vyhrážka, že ak sa nevydá
188 9 |        privolil.~Zuzka dostala zasa v jedno nedeľné popoludnie
189 9 |        predsa len nekuľhajú, ale sú v nich skutočné zlaté zrnká
190 9 |       zahučala: „Sľúb sa, sľúb sa…”~V toľkom hukote ani anjel
191 9 |          lomozu zreteľne bolo počuť v kuchyni Zuzkin hlas: „Nech
192 10|             polnoc.~Kaplán Červenák v tvrdom klobúku, s veľkým
193 10|         dekan spať. Rozduril ich aj v najživšej debate.~„Desať
194 10|      farárovi, Červenákovmu šéfovi, v akejsi cirkevnej záležitosti.
195 10|       filozofie. Sedeli po prvý raz v záhradke a pán kaplán bol
196 10|        neupodozrievala, že sa bojí. V záhradke im začalo byť zima.
197 10|           nezmyselné melódie, ktoré v okamihu vymýšľal a zabúdal.
198 10|         Namiesto ľavného šumu vetra v žite a slivkách tu bolo
199 10|            čuť vrzgot a pukanie, tu v hĺbke hory, tu jemu nad
200 10|            vytiahol hodinky a rátal v duchu, či ešte pred dvanástou
201 10|            je síce večný… Pokračuje v druhej forme. Teda tá forma
202 10|           bolo Skalku obísť…~Ďaleko v hore čosi zahúkalo a hneď
203 10|          Mráz mu prešiel po chrbte. V bruchu pocítil akýsi chlad.
204 10|           postava zmizla. Kaplán sa v hrôze zvrtol a začal utekať
205 10|      kaplánke, že si odpočinie, ale v posteli chrápal dekan Veselý,
206 11|        Jednoduchí, bez hviezdičiek, v úzkych nohaviciach a vysokých
207 11|          Jednoduchí s hviezdičkami, v takých istých nohaviciach
208 11|             so zlatými hviezdičkami v pantalónoch, bez koní, nie
209 11|    nejednoduchý so zlatým golierom, v čižmách a na koni. A to
210 11|        čižmách a na koni. A to ešte v sobotu. V nedeľu si rozhodne
211 11|           koni. A to ešte v sobotu. V nedeľu si rozhodne nepoznal
212 11|      obdrané kockované nohavice, či v nedeľu, či v robotný deň.
213 11|           nohavice, či v nedeľu, či v robotný deň. A teraz, ľaľa:
214 11|        Bosna, ale keď sme my ležali v Taliansku…”~„Taliansko je
215 11|             čipky. Krásna! Raz bola v nej pred dvoma rokmi na
216 11|    nehovoriac. Ani jednu si nevidel v nedeľu predpoludním bez,
217 11|             zábavou, ktorá mala byť v utorok. Takto nemôže byť.
218 11|       kričali jedným tónom.~„Všetko v poriadku.”~„Dámy pripravené.”~„
219 11|         znamenitá svornosť panovala v našom meste. Lenže úprimne
220 11|            ako podsudcov. Uvidel ťa v ňom, a prvé, čo bolo?~„Ktože
221 11|          Ktože vám šil tento kabát? V Pešti robený, však?”~„Áno.”~„
222 11|          obzrite.”~Rozgurážil si sa v kaviarni. Bol tam i podsudca
223 11|         dlaň, potom tú dlaň podržať v ruke za minútku, za dve
224 11|            keď nechávala svoju ruku v jeho ruke, cítiac a mlčiac,
225 11|           jemu naklonené. Cit sa mu v prsiach rozšíril a tak mu
226 11|             cítime, necítime ju len v srdci, ale všade, v každej
227 11|             len v srdci, ale všade, v každej žilôčke, v každom
228 11|            všade, v každej žilôčke, v každom úde, prste, lakti,
229 11|       zadúšalo dych.~Ó bozk! Ako sa v tele malom, polminútovom,
230 11|            oddanosti. Koľko je moci v tvojej sladkosti. Ľudia
231 11|         Ľudia a celý svet sa tratia v nej a sám pred sebou mizne
232 11|             Ale medzitým prvú úlohu v salónoch a kuchyniach, na
233 11|              na hlavnej promenáde a v každom sádku, v cukrárni
234 11|         promenáde a v každom sádku, v cukrárni a krčmách hralo
235 11|            nohu stúpi. Oficier vždy v odstupe a vždy tak hladko
236 11|         inakší deň ako ostatné dni. V deň bálu sa zobudíš včaššie,
237 11|              ideš včaššie do úradu. V úrade ti je fádne, pero
238 11|     preferans. Treba by bolo sedieť v úrade, ale veď je dnes bál.~
239 11|         pánoch. Už o šiestej sedeli v kasíne. Prečo by nevyšli
240 11|       prehrať viacej, i smelším byť v kartách, i neskoršie odísť
241 11|      niektorú rúčku a rozveseliť sa v srdci. Možno blesne nejaká
242 11|       musieť slaninu držať za oknom v mastnom papieri a piškótové
243 11|     oblečené, s kytkami a ručičkami v lone. Každý by bol rád počul
244 11|  baldachýnom, bolo vidieť aranžérov v čiernych kabátikoch alebo
245 11|           kabátikoch alebo frakoch, v prostých čiernych topánkach
246 11|            čiernych topánkach alebo v topánkach lakových, s okrúhlymi
247 11|              Každý mal červenú ružu v dierke už ako aranžér, len
248 11|          Manželka pána sudcu. Vlasy v krásnej vysokej frizúre
249 11|       frizúre sčesané, zapudrované. V očiach ligotanie, na tvári
250 11|      otvorený. Páriky sa vyhľadali. V čardáši si tak blízko a
251 11|             sa ktosi a za ním druhí v takte: „Ct, ct, ct.” Počul
252 11|     zasipelo slovo oficieri. Súzvuk v dušiach sa rozptýlil ako
253 11|          ako dym. Nové túžby skrsli v srdciach. Smútok zavládol
254 11|          sami. Idem za ostatnými. — V kaviarni ich našiel.~„I
255 11|           ich osem. Všetci oklamaní v láske. Všetci rozhorčení
256 11|         Víno, víno. Nazdar! Prosit!~V dvorane boli už pri kolóne.~„
257 11|            Neúprosne, strašne znela v harmónii cigánskej hudby.
258 11|         ucha. Cigáni prestali hrať. V sále utíchlo všetko, načúvajúc.~„
259 11|               prevzal komando pisár v civilnom súde.~„Tour des
260 12|           ulici ešte svietili lampy v plnom svetle. Akoby dve
261 12|            a spájali jedna s druhou v úžiaci sa zlatý pás. Dlhé
262 12|           stáli obďaleč. Ďalej dolu v priečnej ulici neprestajne
263 12|              Nedávno sa prechádzali v mestskom parku. Len čo zmrklo.
264 12|      ukázala sa veľká guľa mesiaca. V svetle zapálených lámp tmolilo
265 12|          celkom. Mamička až kričala v plači, že azda chcete zostať
266 12|             sa to bude bezstarostne v tanci a ona bude hľadať
267 12|             na žúroch, koncertoch a v divadlách. Vôbec v spoločnosti.
268 12|     koncertoch a v divadlách. Vôbec v spoločnosti. Vždy musíš
269 12|            stará téma, ale, keď sme v tom, darmo je, povieme si.
270 12|             biele pne briez a osík. V čipkovanom ráme nad hlavou
271 12|               Lebo som nešťastný.”~„V láske.”~„Áno. To jest, aby
272 12|           Sťaby sa všetko premenilo v srdci na tóny, patriace
273 12|              nezabudnuteľnej nikdy, v celom krátkom, hlučnom,
274 12|             Často vychádzala z domu v nádeji, že ho postretne.
275 12|        hudba počutej operetky. Dámy v bielych toaletách, bundičkách
276 12|           všetky myšlienky pomútili v hlave. Chce presvedčiť,
277 12|          Ustavične sa tmolím.”~„Ani v divadle som vás nezazrela.”~„
278 12|            vás videl,” zasmial sa, „v prvom akte ste sa nudili,
279 12|           prvom akte ste sa nudili, v druhom na začiatku ste si
280 12|             toho bohatého diplomata v pravej lóži. Pri vstupe
281 12|         videla? Keby ste tak zajtra v parku o desiatej predpoludním.
282 12|            rád, že ju neopustí. Tam v tej tmavej izbe možno sa
283 12|          bola teplá, ale triasla sa v jeho prstoch. Podňal ju
284 12|           Sem do fotela. Do tohto.”~V izbe bola polotma. Cez polootvorené
285 12|            stajňou, ďalej vo dvore. V salóne hrali na klavíri
286 12|            schválne šuchajúc nohami v tanci. Niekedy zaštrngali
287 12|            vás.”~Srdce mu zamieralo v radosti nikdy posiaľ necítenej.
288 12|         Zlatá reťaz svetiel zmizla. V priečnej ulici prestala
289 12|           Čo chce ten pekný predmet v rodičovskom dome…? Ech,
290 13|      MAŠKARNÝ PLES (novela)~Bolo to v zime, vo februári. Prišiel
291 13|           ples!”~Utíchli „politici” v krčmách o turecko—gréckej
292 13|           uskutočnil. Ale bolo to i v novinách. Uveril som a vážne
293 13|         príde na Vianoce domov. Veď v malom meste napríklad netreba
294 13|          považujú za luxus a chodia v lete bez kabáta a v zime
295 13|          chodia v lete bez kabáta a v zime v kapcoch. Kto nosí
296 13|            lete bez kabáta a v zime v kapcoch. Kto nosí riadne
297 13|           bola peňažná otázka. Brat v predvečer bálu mal dvadsaťpäť
298 13|              A už som si predstavil v duši smutné dialógy: „Pekná
299 13|       klaňal každému prichodiacemu. V kútoch foyeru stáli oleandrové
300 13|          dámy.~Zo dvadsať aranžérov v červených tureckých čiapkach
301 13|            všetko šťastne zaľúbené. V šum a smiech zaznievali
302 13|             Angličanov.~Brat zmizol v ich víre. Mne sa ešte nechcelo
303 13|        belasé.~O pol hodiny bol som v bufete. Aký div! Pekná poštárka
304 13|          Povedal som, že vo fraku.~„V tom od krajčíra?”~„Rozumie
305 13|         prevliekol som sa do fraku. V predpolnočnej štvorylke
306 13|            Keď som sa s ňou stretol v túre, premerala ma zrakom
307 13|       chytil a nepustil. Nechala ju v mojej.~„Sklepník! Dajte
308 14|      paličku, klobúk. Lenže nie ako v hore, ale celkom uhladene,
309 14|             Tam sú poobede, večer i v noci. Človek sa nemôže zdržať,
310 14|          okolo srdca a žalúdka.~Ale v noci si priam vo vytržení.
311 14|       sliepňať, lebo si nie asesor. V noci, v noci! Vtedy je tam
312 14|         lebo si nie asesor. V noci, v noci! Vtedy je tam priestranne
313 14|        srdca mal hudobný inštrument v sebe. Ozve sa ti v ňom spev,
314 14|       inštrument v sebe. Ozve sa ti v ňom spev, prenesie sa na
315 14|         Javorovi.~„Celkom som na to v náhlivosti zabudol,” povedal,
316 14|            mal celú štvrtku na čape v komore. Tam užíval, aby
317 14|      nohavice a veľké žlté topánky. V jednej ruke držal biely
318 14|       divadla? Prichodíte na vizity v čižmách…‘ A všetci sú jej
319 14|           panenský, bez práška, ako v noci býva. Dlažby pusté.
320 14|             niekde za domami ďaleko v poli potichučky čosi dunelo.~„
321 14|       strane domov ozvali sa kroky. V tieni zazreli sme hrubú
322 14|             sme hrubú nízku postavu v krátkom kabáte s bradou
323 14|          Víno je moja jediná radosť v živote. Rád ho mám a lásku
324 14|           nič. Dú—dú—dú… Sviňa ryje v chlieve, nazdáte sa… Ale
325 14|          smial sa a slzy mu tiekli.~V nôtu niekto zahvízdol po
326 14|            nevinnými tvárami začali v takte tľapkať.~Keď sa otvorili
327 14|              čo tancovali, prestali v tanci a fúkali si jeden
328 14|          druhému tancovať. Najlepší v prostriedku. Ani Táravý
329 14|     poloodkryté záclony bolo vidieť v rannom svetle tmavý múr
330 14|        papier, padnutý list. Ideály v tomto zachmúrenom rannom
331 14|            aj my padneme,~a diamant v hrude nezhnije…”~Porozchádzali
332 14|            za kým sa to zháňam vraj v tej odpornej krčme, aká
333 14|          Javor.~A odrazu sa zjavila v novospravenej kase krásna
334 14|     skvostný, jasavý obraz. A my sa v ňom kocháme. Váš dych zničí
335 14|             a my odrazu vidíme ruže v oknách, voňavé, veľké ozajstné
336 14|           hore.”~Nad našimi hlavami v obloku vis a vis bývalého
337 14|             sedávala pri okne, ba i v noci, zavčas ráno a značila,
338 14|             som sa ešte raz.~„Ona.”~V ten večer nešiel som k svojej
339 15|          strane ulice blinkotali sa v svetle. Druhé stáli nehybne
340 15|         svetle. Druhé stáli nehybne v tieni. Cez dvory bez brán
341 15|           ďaleko konečne sa spájali v širokú popolavú stuhu pohoria.
342 15|              Neporiadok. Keby teraz v tamtej krčme svietili, šiel
343 15|         Našiel aj krčmu. Ktosi ešte v nej spieval. Vošiel. Traja
344 15|             pomýlený príchodom pána v dlhom čiernom kabáte, s
345 15|         pane?” spýtal sa ho posluha v papučiach, odetý v čiernych
346 15|          posluha v papučiach, odetý v čiernych zašpinených šatách.~„
347 15|              nie že by aj vo dne aj v noci. Všetko má svoj čas.
348 15|             Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné a ľudské, a sme
349 15|         Myslíš, že naše dámy milujú v tebe človeka, osobnosť?
350 15|            to patrí. Ale i tá klame v myšlienkach. Že by žena,
351 15|          veď ja… Ja som bol pár ráz v sklepe a — nič —”~„Prekvapilo
352 15|             rada by fánky vyprážané v masle. Mal by ich každú
353 15|           ťa schytí túžba zahrať si v karty — presedíš do rána.
354 15|          skromne. Porobia návštevy. V každom prípade budú pestovať
355 15|         balkónom a veľkými kaktusmi v kalichoch bolo hneď vidieť.
356 15|             Tá vyššia je plnšia a i v spôsoboch mäkšia. Musím
357 15|             čas. Čuprík nahováral a v myšlienkach ďakoval bohu,
358 15|            sa oženiť. Neženatý kape v spoločnosti ako éter — nevidia
359 15|          Teraz zasa hybaj kilometer v tej zime. Ale treba, treba.
360 16|        dvanásť ceduliek zo záložne, v kaviarňach opretý o malý
361 16|    neotvoria bránu.~Julo je zriedka v takýchto ťažkostiach, lebo
362 16|             mu peňažný list, a hľa, v kútiku vidí belasou ceruzkou
363 16|             na skúšku, čo?” hovoril v jedno júnové popoludnie
364 16|             sa zamyslel a povedal: „V každom prípade!”~„Nuž tak
365 16|        nijako odpovedať a prepadol.~V kaviarni je veselá študentská
366 16|        charakteru matematikom: ráta v hlave dlžoby. Najväčšmi
367 17|     poschodí bolo vidieť, že svieti v izbe veľká lustrová lampa
368 17|         Matúša som stretol tri razy v obchode, ale jeho som sa
369 17|            natiahnutým mufom kývala v povetrí. Ja som veselo štrkal
370 17|         Prisilil som sa a zmenil ho v posmešný.~„Ale vy zle robíte
371 17|            hlas. Horkosť prúdila mi v srdci a vystupovala do hrdla,
372 17|            dvesto krokov, rátal som v duchu, a stratí sa mi, bohvie
373 17|           pre vás. Aj citu mám dosť v srdci, lenže nie pre vás —
374 17|            zväčšili. Pýcha a smiech v nich blesli. Pristúpila
375 17|         počuť kroky. Obrátil som sa v tú stranu hlavou. Prichádzala
376 17|      najmenšej iskierky. Beztak dnu v srdci, v duši a myšlienkach
377 17|       iskierky. Beztak dnu v srdci, v duši a myšlienkach všetko
378 17|            vás, podmaním… zunelo mi v ušiach. A čo raz ukázala
379 17|              A čo raz ukázala sa mi v myšlienkach taká pyšná,
380 17|           vetu, zakaždým som poctil v srdci odpor a silu k boju,
381 17|             ústa, čo raz zazrel som v myšlienkach, ako trasú sa
382 17|             sa k nej celkom! Mať ju v náručí ešte raz, ako vtedy
383 17|          náručí ešte raz, ako vtedy v jeseni, keď som ju niesol.
384 17|          boj, ona by sa mi zasmiala v najnežnejšej situácii, ako
385 17|      prihladenými, čiernymi vlasmi. V jej očkách, tiež čiernych,
386 17|          čiernych, ešte spal ohník, v správaní a rečiach ešte
387 17|          mňa neodvracala. Začalo sa v nej čosi zobúdzať.~„Prečo
388 17|       obchodu, či nezazriem starého v dlhom čiernom kabáte. Obchod
389 17|        kolegom pri bielej škatuľke. V okne zasa len palmové listy
390 17|           utekal po stoličku, čo je v kúte.~„Čože, máš cigaretu?”
391 17|         Ticho… Hmla celkom zhustla. V zaokrúhlenom svetle lámp
392 17|              Ale neponáhľal som sa. V myšlienkach som niesol Oľgu
393 17|           boli opreté na moju tvár. V svetle lampy zablyskli kedy—
394 17|            nikdy nevidený pásik bol v nich. Dával im nežnosť.~„
395 17|         pocítiť. Ale niet dosť času v živote ľudskom na zabudnutie
396 18|          devätnásť, ani dvadsať. Je v najkrajšom veku. Má na šestnásty
397 18|           tváričku čistú, bielučkú. V ušiach, do polovice zakrytých
398 18|        úlohu priniesli, aby zahrala v divadle akúsi Milku. Keby
399 18|   rozbolenej duši. Veď čo je chvíľa v roku? Toľko ako kvapka v
400 18|            v roku? Toľko ako kvapka v mori. A čo je kvapka v mori,
401 18|       kvapka v mori. A čo je kvapka v mori, čo zrnko piesku na
402 18|           kosti. Odtrhne pár kvetov v záhrade a inde, nehľadiac
403 18|      kadetíkov a študentov je mnoho v nedeľu, a tak Elenka mnoho
404 18|         pozerá spod klobúka. Keď je v kostole, sedí, pravda, ako
405 18|       žiadosti jeho sa splnia.~Hľa, v jedno nedeľné predpoludnie
406 18|              Zašibrinkoval paličkou v ruke, pohodil plecami a
407 18|             má veľkú čiernu mašľu a v nej zapichnutú červenú svinku.
408 18|             dvere a vchodí do izby. V izbe si vydýchla. Zhodila
409 18|             jej prišlo na um, že sa v ňom bozkávajú dve tváre,
410 18|             sa tiež dvaja bozkávali v záhrade pri mesiačiku.~Ach,
411 18|           cez prekážky, ku šťastiu. V tej túžbe mrieť a ožívať,
412 18|        srdcu. Hľa, sedí na lavičke, v záhrade. Ale nie. Sedí v
413 18|            v záhrade. Ale nie. Sedí v hore na tráve. Večerný vietor
414 18|             ho prepadli. Elena letí v tú stranu. Vlasy jej vejú
415 18|           tú stranu. Vlasy jej vejú v povetrí. Prikvačili ho k
416 18|   nezdvorilý.~„Elena, a máš frizúru v poriadku?” obrátil sa k
417 18|           zdvihnúc vidličku, urobil v povetrí niekoľko krivých
418 18|              cica, cica, cicicíc!”~„V kuchyni sú ti mačičky,”
419 18|           leží vo svojej posteli, a v posteli je tak dobre, a
420 18|           dobrú postieľku! Ba ozaj, v ktorej bude ich koncipient
421 18|             koncipient spať? Doista v belasej. A tam je skriňa
422 18|          belasej. A tam je skriňa a v nej všelijaké pletky. Umývadlo
423 18|           povedali.”~„Je tam všetko v poriadku?”~„Všetko.”~„Lampu
424 18|      susedného domu. Okná sa jagali v jeho svetle. Dvor sa belel,
425 18|       bielym pieskom. Záhrada stála v tôni, iba vrcholce stromov
426 18|            izby bolo tiež otvorené. V izbe sa svietilo a bolo
427 18|        dovôkola. Začula i akýsi šum v susednej izbe, v pisárni.
428 18|          akýsi šum v susednej izbe, v pisárni. Vysvetlilo sa.
429 18|              Otec o takomto čase je v meste. Treba pozrieť cez
430 18|            vedel, že i ona existuje v tejto minúte. Pristúpila
431 18|        stenu. Svetlý bod tam nebol. V pisárni tma, koncipient
432 18|      preplnené vôňou bazice. Stromy v nehybnom vzduchu stáli sťa
433 18|      mramoru a ďalej splývali akoby v čiernu masu skál. Len kde—
434 18|      listami sa blýskali striebrom. V poli sťaby sa bolo kúrilo,
435 18|            Elenka a bolo jej veselo v duši. Sladký, tajomstvenný
436 18|   tajomstvenný cit rozhostil sa jej v srdci a úsmev sadol na jej
437 18|            Elenka!~Koncipient sedel v belasej nad knižkou a tiež
438 18|            myseľ, myšlienky, čo máš v klbku, rozťahujú sa opätovne
439 19|           neznášali. Tak to bolo aj v Dolnej Vieske, dedinke s
440 19|           rechtorom Jánom Bielikom.~V kostole bolo, ako bolo.
441 19|       farárova tonzúra zmizla dávno v plešine. Ale keď nie podľa
442 19|      paličku, len aby sa rechtorovi v ničom nepodobal.~Prečo sa
443 19|       nedeľa. U každého rechtora je v sobotu šošovica.”~A načrúc
444 19|       okienka pod širokým odkvapom, v belasej tlačenej zásterke
445 19|         šošovicu, „nesmie byť u mňa v sobotu na stole… Môže byť
446 19|        nedele do piatku večera, ale v sobotu v nijakom prípade.”~
447 19|         piatku večera, ale v sobotu v nijakom prípade.”~Skrútol
448 19|            som povedal. Preto, lebo v sobotu každý rechtor je
449 19|             s akýmsi dravým výrazom v očiach. Zďaleka vzbudzovala
450 19|             neprišla reč na farára. V tomto ohľade si nedal rozkázať.
451 19|         Skočila k fotelu a vybuchla v plač. Zdalo sa jej, že farár
452 19|          nitke… Vybehla som len tak v spodničke, rozospatá a naľakaná,
453 19|            trie druhá, a nič. Čvrká v ňom, čvrká, ani čo by ste
454 19|          rechtor sa nechceli rovnať v ničom a podobali sa vo všetkom.
455 20|         škvrnami po bledých lícach, v izbe oznámila, nastal krik
456 20|         neutrel. Utekal do maštale. V pitvore mu vliezol pod nohy
457 20|             tučná osoba, zababušená v hrubej šatke pre bolenie
458 20|             rýľ, tu motyku. Červený v tvári a celý zapotený lietal
459 20|            zlými zbojníckymi očami, v súkennej bielej čapici a
460 20|           na fľašku, prevracajúc ju v rukách. Zdvihol ju proti
461 21|         Vlasy, akoby oblak čierny a v ňom kus jasného neba: biela
462 21|         zatisol kolenom.~„Odpočívaj v pokoji! Pre teba niet u
463 21|       bozkal ktorýsi švihák na bále v bočnej izbičke. Našiel ich
464 21|             tvári. Hotový „vertige” v živote.~S veľkým sebazaprením
465 21|          zlomila. Kus, čo mu zostal v hrsti, ďaleko odhodil. Prišlo
466 21|      zocelenú neniesť ju prvej babe v ústrety. Privrieť ju silnými
467 21|           ani na druhý Elenin list, v ktorých ho prosila o odpustenie.
468 21|             zaryl do pamäti obrázok v malej izbičke. Ten vystretý
469 21|            stranu, keď videl svetlo v jej okne, aby ho nezbadala,
470 21|         postava a mizne jej silueta v izbe.~Keď tam ešte spolu
471 21|       týždne ich známosti. Sedávali v okne a hovorili o láske.
472 21|            láske. A vtedy, keď bola v bielych šatách s ružovou
473 21|             šatách s ružovou mašľou v účese. Pred pol treťa rokom
474 21|      meninách asi štyri dni. Sedeli v salóne. Najprv v okne, potom
475 21|             Sedeli v salóne. Najprv v okne, potom v salóne. Sadla
476 21|        salóne. Najprv v okne, potom v salóne. Sadla za klavír
477 21|           bez slova a s celou dušou v pohľade.~Akú má čistučkú
478 21|  bezstarostných myšlienok.~A vtedy, v to popoludnie, pri klavírovej
479 21|           veľkej palmy, ktorá stála v kúte.~„Nerád, slečna,” povedal
480 21|      mužskej sily. Taký umelý jarok v parku a baronesa nad ním
481 21|              Ani iskierku citu nemá v sebe ku mne. Hovorí, ale
482 21|            poetický, musí sa zrodiť v duši, nie vo vrecku, nie
483 21|           zaľúbim sa. Lámka ma morí v pravej nohe. Kto ma bude
484 21|          napríklad: bol som mladý a v tancoch, alebo na vychádzkach
485 21|             osobu. Musí byť všetkým v človeku, celým životom pre
486 21|          rád…”~„To by bola rastlina v povetrí,” prerušila Elena
487 21|          mňa rada mala. Plamienoček v očiach, vyjavenie v hlase.
488 21|     Plamienoček v očiach, vyjavenie v hlase. Jedno zradenie sa.
489 21|          mäkko a tichšie pokračujúc v myšlienkach, „vy ženské
490 21|            Vy ste od prírody plaché v láske k mužskému, nesamostatné.
491 21|            nie!” A pokrútila rukami v povetrí.~Čurín ešte lepšie
492 21|            sklonila hlavu. Jej ruka v jeho, ani čo by sa bola
493 21|             sa do tých okien skrytý v tieňoch zamračenej alebo
494 21|        Elenou, za stratenou láskou, v ktorú detinsky dôveroval,
495 21|           ktorú detinsky dôveroval, v ktorej sa sklamal, v ktorej
496 21|     dôveroval, v ktorej sa sklamal, v ktorej ho potupili a ponížili.
497 21|         okná. Zazrel ju zo dva razy v divadle, ale ani na ňu nepozrel.
498 21|             veľkým čiernym klobúkom v čiernych vlasoch domácky
499 21|             neho. Mrmlali, že stojí v samom prostriedku idúceho
500 21|           ktorú začal a nedokončil. V izbe bola tma a von už tiež