Part

 1 3 |       čo mal. Hneď a zaraz mu prišli všelijaké otázky na myseľ.
 2 9 |      táfľu.~„Nahovárať sme ťa prišli. Či by si sa reku nevydala,”
 3 9 |        možno, že by ešte deti prišli… A tu ani roboty toľko.
 4 9 |     hlasom Uľa, „ešte raz sme prišli, ale ostatný raz. Ty si
 5 11|  malého mesta)~Do nášho mesta prišli vojaci. Kto by si to bol
 6 11| odpustiť vojakom, keby neboli prišli práve pred letnou zábavou,
 7 11|      a nevinná. Bože, a milá!~Prišli ste ku jej tatinkovi. Bol
 8 11|    bledli, kamarát, a keď sme prišli domov, kamarát vidím: akási
 9 11|    nie o nich.~Naozaj do sály prišli ôsmi nejednoduchí so zlatými
10 12|     Ani sa nešiel presvedčiť.~Prišli na pretras aj ohlášky. Snúbenec
11 14|  usmievala sa celkom nevinne. Prišli niektorí mladí ľudia, ale
12 14|  hľadať.”~A už vychádzal. Keď prišli dvaja, pýtali sa na tretieho.~„
13 14| grajciarov. Neprichádzal nik. Prišli umelci. Darmo sa skveli
14 15|      prútikmi.~„Na dlhšie ste prišli, dámy?” spýtal sa.~„Na dva—
15 15|  dosiaľ nikdy nebol u Kulína. Prišli dve dámy a on sa tiež ustanovil.
16 18|  opätoval.~„Veď sme už doma.”~Prišli k bránke. Elenka ju chcela
17 24|     Ach, vy úbohý! Kam ste to prišli?” privítala ma.~„Konečne
18 26|      vlastnosti tohto pokladu prišli slečne Darinke na um.~Rozhodla,
19 26|      a pánboh mení.~Priatelia prišli. Večera bola hojná. Mladá
20 28|        Ani nezbadali, len keď prišli na stanicu. Odtiaľto ich
21 28|      je pravda. Pravda je, že prišli o pol deviatej večer. Lenže
22 28|  tíško Rafiková, „že ste vraj prišli včera samučičká sama s akýmsi
23 28|     parného kúpeľa. Cestou mu prišli na um Malinovej belasé oči,
24 28|     na železničnú trať. Takto prišli až ku stanici. Tu sa všetko
25 28|      akýmsi elegantným pánom… Prišli spolu, odišli spolu. — Bohviekam.