Part

 1 1 |           Ktože vás vyživí, deti moje drobné…? Verona moja, čo
 2 5 |     dobre sa zabavím… Veď pohyby moje sú ozaj panské. Vidieť,
 3 6 | Porozumela a hneď sa zavesila na moje rameno. Naklonila hlávku
 4 6 |   hovoril som, „vy máte v rukách moje šťastie i nešťastie. Díval
 5 13|    večerať? Nemožno. Choďte, vy, moje hodinky, choďte! Vysloboďte
 6 13|          skladala svoju hlavu na moje plece. Stískala mi ruku
 7 14|       hundral hlavný posluha.~„A moje pobočné grošíky,” zarmútil
 8 15|        očami a silnými obrvami.~„Moje priateľky,” predstavovala
 9 15|          je dám mnoho —”~„Viete, moje ctené dámy, veľký, široký
10 17|    pohľadom a dotkla sa plecom o moje.~„No, to je jeden z vážnejších,
11 17|       povedal som sucho.~Zbadala moje rozčúlenie vtedy, myslel
12 17|       Olinka, Olinka, Olinčiatko moje!” zaspieval, zvrtnúc sa
13 17|         a pritisla svoje pery na moje líce.~„Aj vaše!” povedala
14 17|           Malá bočná sieň, ona a moje roztúženie. Potom jej smiech,
15 21|          nepríde. A prečo mlčať? Moje slovo je pre ňu krajšie
16 21|        ju slová Zeimove, zviedli moje a Elenka, dievčatko, vždy
17 21|    stavalo čosi na tie slová. No moje sú jej drahšie, mňa má radšej
18 23|        že odišla k rodičom — pre moje správanie k nej.~Pokrčil
19 23|         do izby. Pozerám, kde sú moje raňajky, i znepokojil som
20 24|         jej, keď ste narážali na moje gavalierstvo voči nej? Musíte
21 24|          čo by bol niekto chytil moje srdce a prevrátil ho, že
22 24|         so sebou a či ona niesla moje myšlienky. Nazdáva sa, myslel
23 26|      dvore.”~Jej boli na dvore a moje zavreté pišťali. Tretí dôkaz.
24 27|  nežnosti. Začudoval som sa. Veď moje srdce akoby utíchlo a nebúchalo
25 27|           Zložila svoju hlavu na moje plece. Akoby sa jej bola