Part

 1 1 |   nechcelo.~Deň bol novembrový. Čas hmlistý, mokrý a chladný.
 2 4 |       vec rozložiť. To vyžaduje čas. História tridsať rokov.”~
 3 4 |       rozprával: „Každému uteká čas, ale mojej žene tak, ani
 4 4 |         lebo by nevedeli, že je čas jesť. V stolovej, rozumie
 5 5 |         bol príjemný februárový čas. Sneh padal tak, ako komu
 6 7 |          chcejúc označiť, že sa čas míňa.~„Licitujete, či nie?”
 7 10|      Odporúčal sa. Von porovnal čas so svojimi hodinkami. Hodinky
 8 10|  vlastných nôh. Nemyslel ani na čas. Na chvíľu sa mu zdalo,
 9 11|       Hodina večere sa blížila. Čas plynul. O štvrť na deviatu
10 11|        je bál. Akože si ukrátiť čas? Prejdeš do kaviarne a zahráš
11 14|          Braček, poď! Nemárnime čas. Jeden, dva…”~Pozrel na
12 14|       na čelo.~Táravý za krátky čas si tykal so všetkými. S
13 15|        otravu a piješ bohviečo. Čas márniť, groše márniť, zdravie
14 15|       aj v noci. Všetko má svoj čas. Len človek má vždy dosť
15 15|         pobaviť, a to je krátky čas. Čuprík nahováral a v myšlienkach
16 17|        minulo päť rokov… Krátky čas, ale dosť dlhý na zabudnutie
17 22|       došiel aj vlak. Nemal som čas nechať na vozíku nepotrebné
18 22|        Ale to trvalo len krátky čas. Zbadal, že môže nachladnúť.
19 22|     zavrel. Lenže ja som za ten čas zdvihol tienidlo.~Tak to
20 23| zvláštneho roztrpčenia.~Sám ten čas leje ti akúsi melanchóliu
21 24|        Bola nedeľa. Popoludnie. Čas nepríjemný - zimný. Sviežo
22 24| naľakala… Ako som vtedy mrhával čas, a nikdy mi to na um neprišlo.
23 24|    Prosím, nech sa páči! Nemáme čas!”~„O tom sa môžeme ešte
24 27|         z nudy, aby vám prešiel čas. Aspoň tak si myslím. Knihy
25 28|    veľký biely kamín. Ale nemal čas zodpovedať si otázku, keď