Part

 1 1 |    veľkými zablatenými čižmami.~„Ba, desať žír,” pohundrával
 2 1 |      nijako sa z blata nedvíhal. Ba čo viac, počal na ratu kričať.
 3 5 |        každý sa nad ním usmieva, ba i Viera. Ešte hrdšie a prudkejšie
 4 7 |        sa usmieval. Neutíši ich… Ba dráždi…~„Ale, pre kristapána!”
 5 8 |        druhý myslel miesto teba. Ba keby sa ti šnúrka na poltopánkach
 6 11|     podsudca potichu.~„Nuž vy.”~„Ba vy.”~„Vy, a ľaľa, oficieri,”
 7 12|        že ste ešte celkom pekná. Ba, môže sa povedať, krásna.
 8 12|   Elenino rameno. Ani nezbadala, ba sama sa k nemu pritiahla.~„
 9 14| Začmudení, hranatí, bez spôsobu. Ba či sa umývate? Drsní, drevení,
10 14|     Bláznivým je dobre. Čo? Nie? Ba bláznivým. Čo máš z rozumu?
11 14|      Celý deň sedávala pri okne, ba i v noci, zavčas ráno a
12 17|          priateľ.~„Nezavádzam.”~„Ba zavádzaš.”~„A prečo?”~„Tebe
13 17|         ma obyčajnou koketériou. Ba zdalo sa mi, že je jej so
14 18|         má takú dobrú postieľku! Ba ozaj, v ktorej bude ich
15 21|       Bože! A on fajčí cigaretu. Ba či tak túži, tak cíti ako
16 21|        od nej pohľady vďačnosti. Ba viac, pohľad lásky. Milujúce
17 21|         teda s iným —”~„S iným…? Ba s iným, áno. Áno. Áno. Nie
18 23|       dverám.~„Ty si protivný!”~„Ba ty s tvojou mačkou!”~Žena
19 24|        aby sa človek nezahanbil. Ba veď i tak sa hanbí, až príde
20 25|          krku, po uši, vyše uší, ba aj vyše hlavy zaľúbené.
21 27|      celkom blízko. Neodstúpila, ba práve podňala obrážtek pred
22 28|          vdovička po úradníkovi. Ba všetci čerti nám môžu pošepnúť,
23 28|       nekúrite, pani Rafiková?”~„Ba áno. Včera mi doviezli dve
24 28|          Sukňu nech si obšije!”~„Ba zásterku nech si kúpi!”
25 28|     svadba,” doložila doktorka.~„Ba pätnásteho,” napravila polesná.~