Part

 1 3 |          Udi kírem…” Pán inžinier znova pokýval hlavou na znak súhlasu.
 2 3 |    Konečne však utíchli a richtár znova povstal, v strachu, že ešte
 3 6 |            Pošiel som proti nim a znova som zastal. Menšia dáma
 4 10|         viac nezjavila. Figúra sa znova začala hýbať. Bežala, ale
 5 11|          letí ohromná guľa dolu a znova rozdrobí sa na kúsky. I
 6 11|             No, bože, prečo nie.”~Znova zatíchli, chytiac si ruky.
 7 11|    deviatu sa bozkali druhý raz a znova sa im srdcia roztrepotali,
 8 12|          komócie, peňazí. Fuj!”~A znova sa obrátil a šiel pomaly
 9 13|    topánky od Janíka… Poštárka sa znova blížila.~„Nevyplatené,”
10 15|           driečnu ženičku…~Čuprík znova si zažiadal mať pred sebou
11 15|          boli už dvaja, on a ona. Znova mu vhupla do srdca dávna
12 15|           koňak. Čuprík chlipol a znova sa zamyslel.~Aký mladý bol
13 16|       prvý vráti všetko a Julo je znova elegantný, šarmantný a má
14 18|        jej ruku, zdvihol klobúk a znova sa milo usmial.~Elenka sa
15 22|        som stratil a chcel som ho znova získať. Okrem toho aj smrad
16 24|      slečna hľadela niekam nabok. Znova som si všimol vlnky vo vlasoch
17 24|     Doniesli pokrievku. Hostia si znova posadali a jedna dáma začala
18 24|        rúcho…”~„Elena!” ozvalo sa znova v salóne.~Lenivo som vstal
19 24|         to boli. Hľa, a pri bráne znova som sa skormútil, ani čo
20 28|        tie isté šaty.”~A Rafiková znova si pripäla čiapku.~„Nože
21 28|        nevedel pripáliť.~O chvíľu znova potriasol škatuľkou a vyňal
22 28|         do hlbín duše. Vynoril sa znova z jej hlbín.~„Slečna Elenka!”
23 28| prichádzali na pamäť. Mladí ľudia znova cítili radosť. Poznovu sa
24 28|         indirektne, krajším alebo znova urážajúcim spôsobom. Keď