Part

 1 2 |       rieke. ~Pozdravil sa pánom a zavolal im na druhý breh: „Nech
 2 3 | Čillagošiho.~„Nech sa páči, páni,” zavolal na nich, „zasadnutie sa
 3 4 |     zaujíma o Malvínku… Sám som ho zavolal. Ani neviem, ako sa to stalo.
 4 4 |       akomsi duševnom rozpoložení. Zavolal som ho na sobotu. Keď sa
 5 7 |          ako v tanci a otočiac sa, zavolal: „Že nie!” Druhý, bledý
 6 8 |        vyskočil.~„Čert ma po vás,” zavolal, „ja vám ich nenapečiem.
 7 8 |    neotočil.~„Sklepník, sklepník,” zavolal, ale sklepník len toľko
 8 8 |         zaklepal, potom zaklepal a zavolal, potom vstal, aby ho na
 9 11|        úradníkom z banky.~„Čížik?” zavolal.~„Čo je?”~„Tancovať!”~„Tancujte
10 11|       všetko, načúvajúc.~„Alarma!” zavolal oficier — aranžér a načúval
11 14|          Fraňo zastal.~„Ktože si?” zavolal.~„Pijúci.”~„No tak poď!”~
12 15|            utíši.~„Hej, počkajte!” zavolal. „Doneste čaju.”~„Prosím!”
13 17|         spýtať.~Keď som odchádzal, zavolal za mnou: „Ozaj, do Matúšov
14 20|            z tekutiny do hrnčeka a zavolal na ženu, ktorá Lenčíkovi
15 21|           niet u mňa vzkriesenia!” zavolal nahlas so smiechom, zohnutý
16 21|       Elenu. Napokon hodil rukou a zavolal nahlas:~„Keď sa vydáva,
17 22|          až ku brade a len niekedy zavolal na kone. Zhrbený nehybne
18 24|         slečnou.~„Potom poradíte!” zavolal som ešte a chytil ruku mladého
19 24|             ty cit vznešený! Poď!” zavolal som nahlas, urobiac rečnícke
20 25|           závidí.~„Daj jej pokoj,” zavolal som namrzený, „to sú sprostosti.
21 25|            ucho.~„Aj mne, aj mne,” zavolal Jedľovič a zachmúril sa.
22 26|        pani polesnú.~„Čo sa robí,” zavolal nahnevaný, „dom sa rúca,
23 26|        upečené na večeru, na ktorú zavolal svojich dvoch najdôvernejších