Part

 1 3 |          veď je. Päť lámp horí, vlastne by malo horieť. Posiaľ nehorievali,
 2 7 |        Zdalo sa mu, že Dufekovi vlastne nechcú dať licitovať a roľu
 3 11|       Zlostí sa naň, a prečo sa vlastne zlostí? Boží hlas. Drozd
 4 11| Odpusťte, ja som túto štvorylku vlastne…”~„Pánu Čížikovi?”~„Áno,
 5 13|         hovoríme k veci. Matka, vlastne macocha, asi tridsaťpäťročná
 6 14|    predsa len škandál! Ktože ho vlastne drží? My. Kto by chodil
 7 14|   zradiť. Veď je to posmech. My vlastne nevieme, aká sme my sila.
 8 14|        Zhodil kabát a sadol si. Vlastne len on hovoril, ja som ho
 9 14|         Ani sa nespytuj. Ja som vlastne mních a môj byt je kláštor.”~„
10 15|      kto to, čo to? A ja by mal vlastne zastať pred skliepkom, kde
11 17|         žúroch, ja držal som sa vlastne vždy popri slečne Aničke,
12 18|      úsmevom. „Ja piadim k vám, vlastne k pánu advokátovi. Dovolíte,
13 18|   potrhol si krídlo na kabáte.~„Vlastne ani neviem,” pokračoval
14 18|         decko. Hlúpe. A načo sa vlastne pripojil? Ja ho vôbec nepoznám.
15 18|   myslel si pritom.~„A čo mi ty vlastne rozkazuješ? Pusť ma!” a
16 18|   uvažovala, že ten pomocník je vlastne ani nie špatný. Blond, biela
17 19|        rechtor zasa: od čoho je vlastne chorý farár. Čo poškodilo
18 21|         Ja jej odpúšťam. Ja jej vlastne nemám čo odpúšťať. Čože
19 24|      katzenjammer‘.”~„Čo chcete vlastne povedať?”~„Hneď… Kult žien
20 26|      nahnevať, keď počul, že je vlastne on príčina toho, že skapali
21 27|        som sa, zabudnúc, že som vlastne nechcel nadpriadať rozhovor.~„
22 27|        dušu. Povedzteže, čo vás vlastne zaujíma na tomto božom svete?”~„
23 28|  Rafiková celkom zabudla, že sa vlastne k ševkyni vybrala.~Zaželajme