Part

 1 1 |      páni… Áno, pre chudobu… Veru pre chudobu…”~A posmešne
 2 1 |       ako mu povedali, že mu veru ani sto zlatých nemôžu požičať.~
 3 2 |  ľaľa, tamten brezový hájik. Veru.”~„Filozofia alebo poézia
 4 2 | poobede po hradskej? Nevyjde veru ani Marína Sirenáková, ani
 5 2 |    nebol zahrial? Zohrial sa veru do červena a do potu. Pritom
 6 2 |       To nepatrí boženíkovi… Veru… Aby ma zmlátili,” protestoval
 7 3 |    žeby sa bol zastavil. Nie veru, nikto by neuveril, že tomuto
 8 5 | hodinár. Má panské zvyky. Je veru dosť múdry, a predsa musí
 9 9 |      viac z tej sladkosti. A veru nevyzerala ani tá, ako čo
10 9 |    si ruku odťala.”~„Nono.”~„Veru áno.”~Pani sa tešila. Zuzka
11 10|     bol neobyčajne citlivý.~„Veru, slečna Anička,” hovoril, „
12 11| Uvidia moju toaletu. Krajšia veru ako doktorkina. Budú dvoriť.
13 14|  poriadok tak to donáša. Ej, veru zostane, ktorý môže podkúpiť
14 14|      koláčikmi, bochníčkami. Veru kúpi a radšej zostane. Lepšie
15 14|      ozval sa raz Fraňo.~„Ja veru tiež prestanem chodiť,”
16 14| krásne ceduľky do okien, ale veru neprivábili nikoho… Ale
17 14|   Moja žena,” šepol Táravý.~„Veru škoda Javora!” začal som
18 15|      Gabriele a vyštudovať.~„Veru by ste sa mali oženiť,”
19 17|   každom kroku a váš svet je veru úzky.”~„Každý mužský, milý
20 26|    Slečna Darinka. Môžeš jej veru povedať: ,kistihand‘. Zlodejka!”~„
21 28|   bez obrúčky?” spýtala sa.~„Veru bez. Ale povedzte, prosím,
22 28|   čaju vypila. No povážte!”~„Veru je to mnoho!”~„Ale, pravdaže,
23 28|    hotelov,” uštipla druhá.~„Veru radšej,” sekla pani Rafiková.~