Part

501 21|           Sneh, ktorý predtým padal v chumáčoch, premenil sa na
502 21|             fučal hlasno kdesi dolu v bráne a vše zapišťal v peci,
503 21|         dolu v bráne a vše zapišťal v peci, v ktorej oheň už dávno
504 21|        bráne a vše zapišťal v peci, v ktorej oheň už dávno vyhasol.
505 21|              a pozeral na okná. Len v dvoch bolo svetlo. Jej izbica
506 21|           stála vysoká, štíhla žena v tmavých šatách s dlhým,
507 21|           závojom zahalenou tvárou. V ruke mala tenký, zvinutý
508 21|        hlavou, zhrbená, ruky držiac v mufe na kolenách, sedela
509 21|          profil. Zamrznuté kvapôčky v ušiach zo zlata. Aj mašlička.
510 21|           Čurína, ticho a so žiaľom v hlase poznamenala:~„Prečo
511 21|        bráne. Tam bolo to slovíčko, v jeho zraku obrátenom hore
512 22|            taký, ako som bol. Odetý v dlhej bunde s vyhrnutým
513 22|        hlavná vec je, aby nohy boli v teple.~Horko—ťažko vystúpil
514 22|       pohybovať, hľadajúc si miesto v niektorom oddiele. Vlak
515 22|          našiel som si miesto. Spal v ňom iba jeden pán. Rozvalený
516 22|       Tienidlo lampy bolo spustené. V pološere videl som len trčiacu
517 22|            vlastnej osi, zazrel som v sieti topánky aj s galošami
518 22|       neznámy pán zobutý. Ležal iba v čiernych vlnených pančuchách.
519 22|      prísnej tváre s hrubými žilami v sluchách a na prostriedku
520 22|           vplyvné rodiny nepomohli. V kupé bolo raz pološero,
521 22|             prednosť. Bol som obutý v čižmách a on stál na remennom
522 22|            stál na remennom koberci v pančuchách. Ale to trvalo
523 22|             hnevať. Ale agent behal v pančuchách ako divý. Prskal,
524 22|            Som.”~„Teda vy cestujete v plátne a bielizni?”~„V tom.”~„
525 22|    cestujete v plátne a bielizni?”~„V tom.”~„Och, ja blázon,”
526 22|             sa načiahol za kufríkom v sieti. Otvoril ho. Vyňal
527 23|           som sa oženil a teraz som v blázinci. Vy neveríte, ale
528 23|            dumám a sto ráz predumám v hodine svoj život. Je mi
529 23|        preložili na jánsku stanicu. V januári zaujal som miesto.
530 23|      drobušké okienka a jedna diera v stene na vydávanie lístkov.
531 23|           bola už skoro do polovice v ňom. Na červených rámoch
532 23|           zôkol—vôkol boli zahalené v nepriehľadnom bielom závoji.~
533 23|              tu tuhšie, tu slabšie, v koľajniciach kedy—tedy prasklo.
534 23|             som zanechal. Videl som v duchu, ako padá sneh ľahučký,
535 23|           ktorej chodia ľudia. Páni v čiernych kabátoch s bielymi
536 23|          ručníkmi okolo hrdla, dámy v bundičkách s líščími chvostami
537 23|         vyštípané od vetra. Tu i tu v kriku predávajúcich čuť
538 23|           ani trochu nie pekný, ale v dedine najkrajší. Plné pery.
539 23|          tanec, ale to len obyčajne v nedeľu. Skrátka, skromné
540 23|           Nuž som sa oženil.~Prišla v máji na moju opustenú stanicu.
541 23|          pri boku dobrú mladú ženu. V prvé týždne zbierali sme
542 23|        ľúbiš, zo srdca, s bolesťou, v tajnosti, trochu a či nič?”
543 23|    chodievali ich kŕmiť a škrabkať.~V júli, už bez opýtania, žena
544 23|              Ale nič som nepovedal.~V septembri raz sedím pod
545 23|         koberce i na pekný kalamár.~V jedno daždivé popoludnie
546 23|          Buchlo veľmi a jedna tabla v okne sa rozprášila na kúsky.
547 23|      šmýkali po mokrej pôde. Zle je v hore v takom čase. Obrátil
548 23|          mokrej pôde. Zle je v hore v takom čase. Obrátil som
549 23|          pol hodiny som čítal list, v ktorom mi žena oznamovala,
550 23|              Vodič sa smeje, poštár v okne sa smeje, všetci pasažieri
551 24|             strechy domov sčernali. V plechových rúrach pri uhloch
552 24|          Odišiel som od spoločnosti v salóne. Tam mi bolo ešte
553 24|            vlasy. Samé drobné vlnky v nich. V pravej sluche tenučká
554 24|           Samé drobné vlnky v nich. V pravej sluche tenučká belasá
555 24|             hlavou. Ani čo by čítal v ich myšlienkach: Tí dvaja
556 24|           blondín. Zavrtel sa s ňou v prostriedku utvoreného kruhu.
557 24|              Prečo by on nebol prvý v kruhu? Nevedel, ako sa má
558 24|             vrtieť so spoločnicou a v konfúzii spýtal sa slečny:~„
559 24|             keby len iskierku cítil v sebe… Ako ma ťahá… Ruku
560 24|            Sloha odznela. Tí, čo sa v prostriedku krútili, niečo
561 24|             a notár Elenu. Stál som v prostriedku. No, čo zaspievať,
562 24|             na kameni, začal niekto v kruhu. Zachytil som tón
563 24|           zvrtol a točil sa naľavo. V prostriedku bola Elena s
564 24|           cítiť, nevysloviť ho, len v kútiku, kde nepočuje nikto
565 24|             Kult žien nie je viacej v móde. Emancipácia, rovnoprávnosť;
566 24|              ako som zháňal portýra v hoteli, kto by tú kytku
567 24|         stranu. Pokrievka sa vrtela v prostriedku. Nikto nebežal
568 24|             Elena!” ozvalo sa znova v salóne.~Lenivo som vstal
569 24|           nimi aj Elena. Mala karty v rukách.~„Červený túz bude
570 24|           je so mnou? myslel som si v duchu, veď taká nikdy nebola.
571 24|           sa ku mladým ľuďom, ktorí v kútiku salóna stojac, fajčili
572 24|        stenu. Tak dobre bolo sedieť v mäkkom foteli a rozmýšľať.
573 24|             pri nej a namanie sa ti v najkrajších minútkach. Ona
574 24|        ťažko, smutno. Niesol som ju v myšlienkach so sebou a či
575 24|           ich dome. Možno ju uvidím v okne. Otvorí okno a ja jej
576 24|          pozlátené. Levy s obručami v nozdrách sú veľmi veselé
577 24|             očiach, že ma máš rada, v každej vete ti to znie,
578 24|            má pozostávať zo sedenia v kútiku?”~„Ale prečo nie?
579 24|           Pssst! Čo sa smejete? Ste v nej, že vám ani uši nevidieť.
580 24|      vravieť je vec smiešna, a ešte v tom zmysle vznešené, krásne,
581 24|            videli. To je nie tak.”~„V tom nehrá duša ani najmenšiu
582 24|          máte viac estetického citu v sebe, a preto vy to verejne
583 24|      hovoriť a ukazovať sa zaľúbený v dobrej spoločnosti je práve
584 24|            špatnej veci a ukázať sa v opitom stave. To sa nesmie
585 24|   vychádzajúc na dosky s partitúrou v ruke.~„Prosím soprán, soprán!”
586 24|              Zimné kvety. Knižky sú v druhej izbe,” odpovedal
587 24|         duby,~zelená dubina…”~znelo v salóne. V izbe, kde som
588 24|            dubina…”~znelo v salóne. V izbe, kde som sedel, bola
589 24|       zakalili. Pozrel som ešte raz v jej stranu. Odišla. Ja som
590 24|             dážď. Von všetko skryté v tmavej, nepriehľadnej noci,
591 25|             golierikmi a manžetami, v zaprášených a sviečkami
592 25|           vecou. Hudba ešte zvučala v ušiach, krásavice—tanečnice
593 25|          tkanivo so zlatými muškami v ňom. Mušky sa trepocú, trepocú,
594 25|           toho tkaniva.~Nemýlil nás v našich myšlienkach zaliaty
595 25|            lampa sliepňala nad nami v dyme a smrade, tak sa zdalo,
596 25|         odrazu predo mnou hrebenček v tmavých hustých, bohatých
597 25|             drobné jagavé kamenčeky v ňom. To je jej hrebenček.
598 25|       odkrucuje, šúpa malými nohami v atlasových črievičkách,
599 25|            smejú sa, iskierky skáču v nich ako drobné hviezdičky
600 25|          nich ako drobné hviezdičky v belasých jazierkach. Hľadí
601 25|       sentimentálny nemecký valčík, v susednej izbe, neznámemu
602 25|             páči… Taká ušľachtilosť v každej črte, v každom pohybe,
603 25|         ušľachtilosť v každej črte, v každom pohybe, každom slovíčku…
604 25|           neznámeho mladého človeka v druhej izbe. Ešte mal hlavu
605 25|             Ešte mal hlavu sklonenú v dlaniach a Cigán mu hral
606 25|             sa dievok a srdca týka. V tomto ohľade sú ľudia iba
607 25|            je bláznivé. A predsa je v našej prírode jeden bláznivý
608 25|          zaiste jej, zato nemusíš…”~V tejto chvíli vrazil do izby
609 25|          ním neskrochmelil. Červený v tvári, hľadiac na kríž,
610 25|           hľadel na padnutý zimník. V jeho očiach akoby sa boli
611 25|           diván. My sme pokračovali v detailoch.~Mne dlho, dlho
612 25|           apatekársky pomocník ešte v tú noc rannú muziku pod
613 26|            po plecia, tak ako bola, v špinavom reklíku s roztrhnutým
614 26|             Zbadala, chytro rátajúc v duchu, že je kureniec viac,
615 26|     vychádzalo, a preto ulička bola v tieni. Zato vrcholce slivák
616 26|       slivák a hrušiek už sa jagali v svetle a na slnečné hodiny
617 26|            lícami. Bolo bosé a malo v rukách kanvu na mlieko.
618 26|           Popozeraj dobre vo dvore, v záhrade, pred domom… Potom
619 26|         odbehlo. Kanva štrngala jej v ruke.~Pani polesná rozhodne
620 26|           prekutala. Nikde nič. Ani v pivnici, ani na ulici… To
621 26|             na ulici… To ako tá hus v stredu.”~„Choď sa spýtať
622 26|            hodiny zhováraš cez plot v záhrade.”~„Darinka?” spýtal
623 26|             zamočil si ruky do vody v umyváku, nahol sa nadeň
624 26|       prídem,” povedal Tuliak.~„Kto v slove nestojí, je huncút,”
625 26|       Sihoňa, inžiniera, bývajúceho v uličke. Komu skapalo, nech
626 26|          Žibrienka rozkázal, aby sa v uličke, kde pán inžinier
627 26|        Vyšiel nevrlý, že ho turbujú v odpočinku, ale hneď sa rozveselil.
628 26|        vlniak. Pár ráz sa prevrátil v povetrí a drnknúc sa o konár
629 26|            Darinka. Bledá, s hrôzou v tvári zjavila sa v obloku
630 26|           hrôzou v tvári zjavila sa v obloku na minútu a skočila
631 27|             novela)~SEDEL SOM S ŇOU V LETNÍKU SÁM. DOOKOLA ZÁHRAda,
632 27|         svetlom, ktoré veľmi hrialo v povetrí bez vánku. Murovaná,
633 27|             Zaiste všetci skryli sa v tieňoch. V samom letníku
634 27|         všetci skryli sa v tieňoch. V samom letníku bola tôňa,
635 27|            bez akýchkoľvek pohybov.~V ľahučkých bielych šatách,
636 27|           čierne oči. Čosi zlé bolo v jej lícach. Nie dobrá, ale
637 27|             sa, ale ako ľad. Nebolo v nich ani tepla, ani mäkkosti.
638 27|             sa zazdávalo, že svieti v nich jej napolo odžitá,
639 27|          bezcitná, ale že sa skrýva v nej hlboký cit a raz vybuchne
640 27|        nachádzal som ju takmer vždy v letníku. Tak i vtedy. Ten
641 27|            ho zhľadúvate tam niekde v záhrade? Vždy pred seba
642 27|            mňa celkom vážne. Svetlo v jej očiach sa triaslo ako
643 27|           jej očiach sa triaslo ako v prizme, čo lomí a farbí
644 27|            na seba. Márnomyseľnosť. V každej bálovej toalete ste
645 27|             s takým a takým účesom, v kostýmoch, v národnom kroji…
646 27|          takým účesom, v kostýmoch, v národnom kroji… Rozhodne
647 27|         myšlienky. Ale drobná iskra v oku, nerv v lícach, prednesenie
648 27|            drobná iskra v oku, nerv v lícach, prednesenie jedného
649 27|          sám nemáte ani troška citu v srdci ku mne, máte jedine
650 27|              Ale čo si ruku necháva v mojej? Čudné.~Vzala do ruky
651 27|           že celkom nevedome, možno v začudovaní som vstal a držiac
652 27|          držiac ešte vždy jej prsty v ruke, pristúpil som k nej
653 27|             Akási otázka sa mi moce v hlave. Prečo to urobila?
654 27|          nemotorný, drevený.~Voľačo v záhrade zašramotilo. Prvá
655 27|        pozrela na mňa.~Odrazu sa mi v myšlienkach všetko rozjasnilo.
656 27|         chválou na ústach, s túžbou v duši zaujať jej pozornosť.
657 27|           sa okolo nej ako kolieska v hodinkách okolo rubínov.
658 28|       RAFIKOVÁ (novela)~Boli ste už v meste Ľanovom? Nie? Nuž
659 28|          inakšie. Nuž, kto sa vyzná v starinách! Toľko vieme,
660 28|             k peci na ostré polená. V sypárni už tak nocoval pre
661 28|           veľmi stará.~Drží ju vždy v hodvábe, zamate, atlase,
662 28|             to som si tak chránila, v štyroch škatuliach som to
663 28|         prišiel a jej dcéra by bola v perkále.~Preto, keď Milka
664 28|             a čítala. Keď sa našiel v takom románe i chudobný
665 28|             šiestich lokajov.~Lenže v Ľanovom nebol ani gróf,
666 28|         úradoch.~Preto Miluška žila v románoch, kde niet reči
667 28|       Pristane znamenite. Teraz ako v profile? To tak ľahko nevidieť
668 28|      profile? To tak ľahko nevidieť v jednom zrkadle. Priniesla
669 28|          Malinová z Dúbravy a s ňou v jednom omnibuse advokát.
670 28|       dverách na tú a na tú slečnu, v druhej izbe na dámy a mladých
671 28|         brána. Vrabcová so sviečkou v ruke sa vrátila, šomrajúc: „
672 28|           ekvipáže. Musela sa viezť v omnibuse. Ledva sadla do
673 28|          kúta omnibusu. Malou rukou v bielej rukavičke rýchlo
674 28|         čierny závoj. Poševelila sa v bunde a pozrela bokom na
675 28|        Chcelo sa mu zakliať, zmrviť v rukách škatuľku a šmariť
676 28|      pokrútila hlavou, „nočná hudba v inštitúte… Ešte nie…? Pedel
677 28|           neraz dával nočnú hudbu i v inštitútoch, i inde… Kde
678 28|         Bolo im veľmi príjemne. Von v širokej prírode ani jeden
679 28|          nielen nesvedčí, ale je to v Ľanovom hotový škandál.~
680 28|            bude dvanásť osôb! Kedy? V tých jej dvoch kotercoch
681 28|              Nikdy by ste nepozreli v tú stranu.”~„Čo?” dychtivo
682 28|             sama s akýmsi advokátom v jednom omnibuse. Celou cestou
683 28|            ju pichla, zaradovala sa v duchu Rafiková. Nech má.
684 28|         Utešené šaty! Niet krajších v celom meste. Ten vkus! To
685 28|        mohli byť vari užšie. Tak je v žurnáli? To je inšie!”~Rafiková
686 28|        Rafiková sa začala rozplývať v chvále. Šaty neboli také,
687 28|             torta! Až sa mi dvíhala v žalúdku, tak razila starým
688 28|     desiatej a vyšiel o dvanástej — v noci. Strach! Dnes sa už
689 28|             Povstala taká vrava ako v synagóge na súdny deň. Mohol
690 28|            Nechám ho raz s Miluškou v salóne, et cetera, et cetera.
691 28|             ňou pán Rafika. Išli mu v ústrety a pán doktor podišiel
692 28|       Miluška, kdeže si? Ani nejdeš v ústrety hosťovi,” volala
693 28|             a sebe nabiť do čibuka. V izbe zostal len on a Miluška.~
694 28|            Slečna, tak sa zdá, bola v Paríži,” spýtal sa jej po
695 28|              to vám závidím. Môžete v pôvodine čítať… Akiste aj
696 28|    elegantný pán je správca hotelov v susednom kúpeľnom meste
697 28|             hovorom spomenuli panie v súvise s ním Malinovú. Narážali
698 28|           Poďte,” a podala mu ruku.~V izbe sa ešte nesvietilo,
699 28|             sa ešte nesvietilo, len v peci blčalo.~„O čom ste
700 28|       recitovala. Oheň, ktorý blčal v peci, hádzal svoje trasúce
701 28|        nepozrel. Srdce sa mu chvelo v akejsi slasti, dávno nepocítenej.
702 28|       predsa, ako ľahko sa vmestíte v jedno stisnutie rúk, v jeden
703 28|     vmestíte v jedno stisnutie rúk, v jeden bozk.~Načo kalíte,
704 28|     Prestala vnímať. Cit sa zasekol v jej srdci, akoby bol skamenel.
705 28|          pod krokmi. Lampáše horeli v jasnej noci a ich svetlá
706 28|             ich svetlá sa kolembali v rukách dievok. Zamĺkli všetci.
707 28|           dušu… Počúvala, počúvala. V jej duši sa niečo pohýbalo.