Part

  1 1 |           okamihu, ako mu povedali, že mu veru ani sto zlatých
  2 1 |      fruštik. Trápilo ho už len to, že musí ísť rovno domov — bez
  3 1 |    Zborgovať nezborgujú… Myslel si, že mu pomôžu. Bol by vyplatil
  4 1 |         pred chvíľou sa mu zazdalo, že sa už rozhodol nestarať
  5 1 |          odrazu zasa prišiel na to, že to nemôže byť a že sa musí
  6 1 |           na to, že to nemôže byť a že sa musí starať. Hneď a zaraz
  7 1 |        pozrúc nazadok, zdalo sa mu, že tadiaľ letí brička. Trhol
  8 1 |             s ním robí. Keď zvedel, že ho aj kone i vozík prešli,
  9 1 |             zažmúril oči. Zdalo sa, že nedýcha.~„Zamdlel,” povedal
 10 1 |             sa blyšťala. Vo vedomí, že zapríčinil smrť, zmätene
 11 1 |            nohu. Hlásil sa v banke, že chce vyplatiť svoju dlžobu.
 12 1 |            podbradníkom mu oznámil, že je jeho dlžoba už žalovaná,
 13 2 |   vydláždený priestor. Zdalo sa mu, že sa v samom prostriedku rínku
 14 2 |            pri pive.”~Tak sa stalo, že notár Škorec, doktor Edut
 15 2 |          Doktor Edut sa však tešil, že jeho rada pomohla najmä
 16 2 |         nerozumel. Napadlo mu hneď, že to budú iste tí traja blázni,
 17 2 |           ktorých čítal v novinách, že ušli z blázinca a ponevierajú
 18 2 |         ďatelinu. Vtedy mu napadlo, že si kosu nechal na ráte.~„
 19 2 |         Ušli z mesta. Pomysleli si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia
 20 2 |           sa hneď a zaraz obliekli, že im to rozkazuje richtár…
 21 2 |             chlapci, sa vyhovorili, že ich nepočúvnu. Mrvenčík
 22 2 |             poznali aj zverolekára.~Že by sa všetci traja boli
 23 2 |        Jakubovi dosť nahlas do očí, že je mamľas, zišiel dolu vŕškom
 24 3 |         svojím domom, ale bol hrdý, že môže zametať všade. Napríklad
 25 3 |          ešte lepší. Ale je pravda, že keby pán majster Ježo chcel,
 26 3 |          pán majster. Návrh len—len že neprepadol. Ale keď vstal
 27 3 |        zložiac okuliare, vysvetlil, že je dlažba potrebná ako kus
 28 3 |             všetci, aj pán majster, že už takto áno, to sa rozumie,
 29 3 |              íljen”! Ale je pravda, že keby bol pán majster chcel,
 30 3 |              Kto by uhádol príčinu, že aj ten najsmelší bojovník
 31 3 |           zasadnutiach. Videli sme, že sa nedal a vždy povedal: „
 32 3 |         účinkovaní, nebol by veril, že ten istý človek tak pokorne
 33 3 |             či nie, vždy si myslel, že niečo vyparatil alebo nespravil,
 34 3 |            veru, nikto by neuveril, že tomuto ctenému výborníkovi
 35 3 |           privítal pánov a ďakoval, že sa ráčili dostaviť v takom
 36 3 |         ľahko a veľmi lacno… Vieme, že je v Nedašovciach papiereň,
 37 3 | novoprišlého výborníka, ale vidiac, že je to žena, užasol a tak
 38 3 |        ceruzku o koncept protokolu, že sa mu zlomila. Mestský pokladník,
 39 3 |         Mestský pokladník, mysliac, že ide niekto platiť porcie,
 40 3 |            spoza kasne. Sám myslel, že sa mu žena zbláznila.~„Tu
 41 3 |           znova povstal, v strachu, že ešte niekto do smiechu vypukne
 42 4 |      Ktorýsi priateľ sa mi vysmial, že sa nemám čo ponosovať na
 43 4 |           plaču. Ľudia by povedali, že to zo skúposti. Nie. Len
 44 4 |           skúposti. Nie. Len preto, že pani učiteľka nestačí. A
 45 4 |        donesú z mesta, tu vysvitne, že nieto čiernych cverán. Hybaj
 46 4 |           ukázať, lebo by nevedeli, že je čas jesť. V stolovej,
 47 4 |          hlavou. Chudák, nerozumel, že bez večere niet sobáša.~„
 48 4 |           Dobrou večerou. Nech vie, že aspoň kuchárku dostane.
 49 4 |             v poriadku, okrem toho, že stôl nie je prikrytý a v
 50 4 |             sa nekúri napriek tomu, že je sibírska zima… Malvínka
 51 4 |          stolík a s hrôzou odbieha, že musí dať zakúriť… Sedíme
 52 4 |            dvaja a obidvaja čakáme, že zakúria, že rozsvietia…
 53 4 |        obidvaja čakáme, že zakúria, že rozsvietia… Nechodí nik.
 54 4 |        tento človek. Iste si myslí, že preto vravím o športoch,
 55 4 |        bojovania. Pritom si myslím, že pán pytač hovorí: ,Vo vlastnom
 56 4 |             A ja prechádzam v reči, že je terajšia drahota umelá… ,
 57 4 |               Zasa čakáme. Myslíte, že ten pán dočkal večeru? Nie,
 58 4 |         znak súhlasu, už som vedel, že som urobil hlúposť. Ale
 59 4 |            tomto páde. Povedal som, že sa Činčovičovi hnusí krčmársky
 60 4 |           zmysle?”~„V takom zmysle, že ak na sobotu na siedmu hodinu
 61 5 |             do miestnych novín dal, že stojí k službám vďačnému
 62 5 |      výkladu, nevedno, ale fakt je, že ľudia nielenže postávali
 63 5 |       Hovoril po maďarsky, ale tak, že ho Maďari nerozumeli. Zriedkakedy
 64 5 |       nijako svojmu osudu odpustiť, že je len jednoduchý hodinár.
 65 5 |             raz veľmi zle povodilo, že sa hanbil za svoju materčinu
 66 5 |            Netancujem.” A to preto, že nemám pred menom ani „gr.”,
 67 5 |             sú ozaj panské. Vidieť, že som sa ako tovariš pohyboval
 68 5 |           napraviť. Často sa stalo, že sa sám gróf pustil so mnou
 69 5 |              Hneď nato si pomyslel, že kráča popri peknej slečne.
 70 5 |         konečne zadychčaný.~„Možno, že vám pôjde drajšrit,” poznamenala
 71 5 |            si spotenú tvár. „Možno, že hentá bude lepšia.” Ale
 72 5 |         každou poplietol.~Čo je to, že mi nejde tanec? Veď som
 73 5 |            Viedni. Ale tak to bude, že tu inakšie tancujú, filozofoval
 74 5 |             sa hrdo dookola. Videl, že každý sa nad ním usmieva,
 75 5 |       svojom tanci… Teraz povedzte, že neviem…~Po tanci sa chcel
 76 5 |              Ký čert! Vedel určite, že frak máva dve krídla a že
 77 5 |           že frak máva dve krídla a že aj jeho mal… Veď si ho dobre
 78 6 |    všeobecným požiadavkám. Uznávam, že sú druhí inakší. Vyhľadajú
 79 6 |        veselo. Ani som sa nenazdal, že som taký vážený. Jednoduchý
 80 6 |         môjmu plecu. Myslel som si, že som naozaj príjemný človek.
 81 6 |              To ma tak rozveselilo, že cez prestávku mi neustále
 82 6 |           slobodnejší. Zdalo sa mi, že celkom voľne kráčam a nemám
 83 6 |         Nevravte,” povedala.~„Viem, že vám to už mnohí povedali.
 84 6 |            nevmestil do kože. Zato, že som len jednoduchý úradník,
 85 6 |          len tak hučali. A konečne, že slečne Boženke dvorí kasír,
 86 6 |            zemi.”~„Povedala by som, že slon.”~„Ó, nie.”~„Teda lev.”~„
 87 6 |          Boženka. Vy musíte vedieť, že vás ja rád, už dávno rád.”~
 88 6 |        pocítil lásku. Videlo sa mi, že jej malá tvár s nevinnými
 89 6 |           je pre mňa najvzácnejšia. Že zaujímať sa budem o ňu vždy,
 90 6 |       nedokončím. Nepoviem ti viac, že ťa rád.~Spotený chcel som
 91 6 |           pošla ku mne. Nazdala sa, že ju vyzývam do tanca.~„Nie,
 92 6 |    negalantnosť! Kdeže boli posiaľ, že som ich nevidel?~Povstal
 93 6 |           ešte raz, ale tak určite, že som bol nútený odísť.~Kameň
 94 6 |       Ukázal som, čo môžem. Videli, že som nie človek jednoduchý…~
 95 6 |            a len tri cukríky? Vieš, že ja rád mám sladkú. Nože
 96 6 |                Milosťpani povedali, že je to dosť.”~„Ale prečo
 97 6 |        rožtek?”~„Milosťpani myslia, že je to dosť.”~„To je nie
 98 6 |            vošiel, napadlo mi hneď, že nevidieť lampu. Na jej mieste
 99 6 |          Ľahol som si. Zdalo sa mi, že mi je nízko pod hlavou.
100 6 |         vysvetliť. To je nie preto, že by napríklad mali hostí.
101 6 |   vysvetlenie. Ale hneď mi napadlo, že by ma mohla slovom ešte
102 6 |       ospravedlniť. Umienil som si, že zo zvedavosti budem čušať.
103 7 |          pokrútili hlavami na znak, že rozumejú nemú otázku, ale,
104 7 |             týmto, chcejúc označiť, že sa čas míňa.~„Licitujete,
105 7 |      Dufekov pohľad a zdvihol ruku, že smelo môže licitovať.~„Dufek
106 7 |         hlavou, sťaby tomu neveril, že je taký zákon, ktorý káže
107 7 |         nezaviedol, lebo si myslel, že ju na licitácii aj tak kúpi…
108 7 |             Lovásikovi predpovedal, že na rok on, Dufek, bude orať
109 7 |       zavzdychol.~Dufekovi napadlo, že azda bude mať krčmár Edelstein.
110 7 |        Poprosil pánov, aby počkali, že donesie tých sto korún,
111 7 |          poďakovaním a upokojil ho, že sa môže počkať. Aj rapavý
112 7 |           chcejúc sa ukázať vďačný, že čakajú. „Taký malinký predobedík
113 7 |             Richtár videl cez okno, že Dufek doviedol so sebou
114 7 |           to nedojalo. Hodil rukou, že sú to všetko daromnice,
115 7 |              Poďme!” súril rapavý.~„Že nie peniaze?” zasmial sa
116 7 |      richtár posmešne. Zdalo sa mu, že Dufekovi vlastne nechcú
117 7 |         bolo veľmi smiešno nad tým, že krava nie je peniaz, dupol
118 7 |             a otočiac sa, zavolal: „Že nie!” Druhý, bledý s nakriveným
119 7 |            a my všetci dobre vieme, že je Dufek dobrý aj na štyritisíc
120 7 |              Exekútor si už myslel, že zasa bude musieť ploty preskakovať.
121 7 |          buchol oň kostnatou rukou, že žiada licitáciu a dáva za
122 7 |            trhol hlavou. Nazdal sa, že ho už bijú. A v tomto okamžení
123 7 |       licituje ten sprosták. Možno, že ho prebijú.~Pozrel na farára.
124 7 |             Odkiaľ by sa dozvedeli, že tú roľu vylicitoval Dufek
125 8 |            Smiech. Trafilo sa však, že namiesto Turka povedalo
126 8 |         Zmysel zábavy bol iste ten, že na Turka sa mali smiať,
127 8 |          akoby urazený a namyslený, že ho žena s takými maličkosťami
128 8 |      dostaneš aj u žida.”~„Odkázal, že nepečie.”~„No, tak pošli
129 8 |            ženu a vážne predniesol, že to bude iste štrajk. Musí
130 8 |         sklepník len toľko povedal, že hneď. Zato nepodišiel k
131 8 |             a pošiel k sklepníkovi, že ho schytí za rameno a nadá
132 8 |       vyšiel z kiosku. Zdalo sa mu, že sa niekto smeje, ale sa
133 8 |    odstávajúcimi ušami. Oznámil mu, že jeho asekurácia vyšla, a
134 8 |     postretávali a tak skamarátili, že sa ani na mise nevedeli
135 8 |           pri reči tohto dozvedeli, že sú jubilantmi a hasičmi
136 9 |             rínku.~Nie preto píšem, že by im vari závidel. Ale
137 9 |            Bírešovie som sa nazdal, že je výnimka. Ovdovela a zostala
138 9 |             Hornej ulici. Povedala, že vydaja mala dosť a nechce
139 9 |      Nechcem uraziť, ale je pravda, že tak v nedeľu, keď išla z
140 9 |           tešiac sa pritom v duchu, že aj Uľa narádza oženiť sa.
141 9 |       spievala a myslela si pritom, že sa naozaj nevydá. By sa
142 9 |          role a na tých päť: možno, že by ešte deti prišli… A tu
143 9 |       prísny a bola v ňom vyhrážka, že ak sa nevydá za Becku, aby
144 9 |             Uľa zasa Beckovi húdla, že to inak nepôjde, iba ak
145 9 |        prepísať nejakú roľu. Možno, že by sa tým dala nakriatnuť.
146 9 |         nazdal, ako som už povedal, že bude výnimkou medzi dievčatami
147 9 |   bezdetnými vdovami. Tešil som sa, že naše porekadlá predsa len
148 10|     Veselému. Farníci síce vraveli, že chodí k nemu kvôli jeho
149 10|        priťahuje. Možno. Pravda je, že sa pán kaplán najradšej
150 10|           Búrnemu. Aj to je pravda, že sa tieto prechádzky končievali
151 10|             okrúhle čelo. Uvažoval, že ku gréckemu účesu sa štica
152 10|          nehodí. Chcel jej povedať, že sa zle češe, keď kuvik náhle
153 10|             aby ho neupodozrievala, že sa bojí. V záhradke im začalo
154 10|            tu dlho nezdržal. Videl, že je na hodinách už štvrť
155 10|        ponáhľajúc sa. Neveril síce, že sa farár môže ukazovať,
156 10|             ale nepríjemné mu bolo, že musí prejsť popri Skalke.
157 10|           pne stromov. Zdalo sa mu, že za každým sa niekto skrýva,
158 10|       ľstivo za ním číha. Očakával, že každú minútu vyskočí spoza
159 10|         zájde za Skalku. Vychodilo, že o dvanástej bude práve pri
160 10|           Hanbil sa sám pred sebou, že mu je nepríjemne a že bokom
161 10|        sebou, že mu je nepríjemne a že bokom do hory by sa neosmelil
162 10|           sem zájde…? Nie. Nemožno, že by sa farár ukazoval. Myslel
163 10|         cítiť azda pri Skalke. Ale, že by farár! Nemožné… Jednako
164 10|          pomyslel si a rozhodol sa, že pobeží. Tak skorej prejde
165 10|              Na chvíľu sa mu zdalo, že z pravej strany rovno s
166 10|             za okamih uspel zbadať, že je to guľaté a že sa hýbe.
167 10|           zbadať, že je to guľaté a že sa hýbe. Blíži sa k nemu.
168 10|             díval sa. Kaplán videl, že sa farár zohol. Iste hľadá
169 10|          ľahnúť vo svojej kaplánke, že si odpočinie, ale v posteli
170 10|           vrátil udychčaný a bledý, že videl farára, a prosil ma
171 11|            Nový advokát sa pravotí, že mu vypovedali. A tu ti príde
172 11|        niektorej vyšlo na klinčeku, že ju on miluje. Teraz išli
173 11|           ešte okrem toho povedala, že sa nemá kedy ani učesať.
174 11|           štebotali jedno s druhým, že si nepočul iné, len „ssssss”
175 11|           Môže sa veľmi ľahko stať, že banka zostane bez úradníkov,
176 11|          zaplnilo strašnou zvesťou, že sa bál odročí. Poradu treba
177 11|            čomu mu dopomáhalo i to, že i telom i duchom svojím
178 11|         nejakú extra. Len čo videl, že niekto nosí tenkú palicu,
179 11|           podsudcom a on už zbadal, že je nová.~„Akú to tabatierku
180 11|           Vlasy, na ktoré sa povie, že sú zlaté. No krásavica!
181 11|           všade okolo. Zdalo sa mu, že všetko dýcha láskou, že
182 11|             že všetko dýcha láskou, že je všetko jemu naklonené.
183 11|           sa pánu podsudcovi zdalo, že je od nej ďaleko. Vytiahol
184 11|             im srdcia roztrepotali, že museli zatíchnuť na pár
185 11|             koňovi alebo regrútoch… Že tak a tak, nahneval sa a
186 11|      civilom idete — musíte sa báť, že vám na nohu stúpi. Oficier
187 11|              A tá myšlienka k tomu, že nás bráni od nepriateľov,
188 11|      oficier, oficier! Nečudo teda, že naše dámy s túžbou očakávali
189 11|           doma, kde si bol, povieš, že na bále. Á, na bále, to
190 11|             štvorylke, myslí si on, že ju rád. Ach, dnes mi iste
191 11|            Ach, dnes mi iste povie, že ma rád, myslí si ona. Radosť,
192 11|        neboli ešte okupované. Znak, že sa ešte nemôže tancovať.
193 11|           ponosovali jeden druhému, že každá len o oficieroch.
194 11|       Pravdaže. Pomaranče. Nevedia, že s tým urážajú nás. Ja si
195 11|         rozprúdi krv, roznieti cit, že musíš cítiť i čo si nikdy
196 11|            mäkko, nežne. Spomenieš, že si smädná, už sa oficier
197 11|             oknami. Nazdali ste sa, že ľúbite, a pre niekoľko hviezd
198 11|            všetko, a my sa trápime, že uletí. Bojíme sa, trasieme.
199 12|           zdalo akési neuveriteľné, že je na tom prste ozajstná
200 12|      stisnúť niekomu ruku, povedať, že tiež má rada a že ho bude
201 12|          povedať, že tiež má rada a že ho bude rada vidieť… A pri
202 12|         Elena,‘ povedal vám. ,Vieš, že mám nanič srdce. To musí
203 12|             posteľ vrhla a plakala, že jej dych zastavovalo…”~„
204 12|         Mamička až kričala v plači, že azda chcete zostať starou
205 12|        takou bola, lebo sa nazdáte, že ste chudá. I malú bradavičku
206 12|       zrkadlu a presvedčili ste sa, že ste ešte celkom pekná. Ba,
207 12|             hlavu…”~Čudrák zabudol, že filozofuje, pritisol k sebe
208 12|        Čudrák protestoval a vravel, že item ďaleko je do tej starej
209 12|           nepatrí sa ti. Čo z toho, že sa každá stará slečna mohla
210 12|            a rozochvene. „Povedzme, že ja žijem láske. Ja jej aj
211 12|            ticho. Elene sa zazdalo, že mu to srdce hovorí. „Rozplývam
212 12|          Rozplývam sa. Nehanbím sa, že milujem, a ukážem ju pred
213 12|           by mať bohatú. Nepovedia, že som hlupák? Že, hľa, mohol
214 12|           Nepovedia, že som hlupák? Že, hľa, mohol mať tisíce,
215 12|        Čudrák hovorí ďalej. Cítila, že je to všetko preto, lebo
216 12|         Vravel tvrdo. Elena cítila, že sa pretvaruje. Darmo preto,
217 12|            pretvaruje. Darmo preto, že sa ona vydáva… Ale či sa
218 12|        povedala ona. Len toľko vie, že znelo jej to ako akási sladká
219 12|          Akosi si vtedy zaumienila, že nebude otrokyňou. Nevydá
220 12|         vychádzala z domu v nádeji, že ho postretne. Chodila po
221 12|          aby ho zodvihol. A nebadá, že ho nenávidí, že mu to nemôže
222 12|             nebadá, že ho nenávidí, že mu to nemôže povedať, ale
223 12|           mu to nemôže povedať, ale že je to tak.~Raz vychádzala
224 12|             hlave. Chce presvedčiť, že sa bez príčiny vysmievajú.
225 12|          vysmievajú. Nie je pravda, že by otročila. Či sa svedčí,
226 12|          Prečo tak náhlite? Myslím, že nebudete mať proti tomu
227 12|            spať. Vyspíš sa a uznáš, že to musí byť. Nezostaneš
228 12|         niečo pekné, čakané, citné, že ju rád, že ju neopustí.
229 12|           čakané, citné, že ju rád, že ju neopustí. Tam v tej tmavej
230 12|         skoro nahlas. „Vyčítam jej, že je otrokyňa, a sám som otrok.
231 12|           pospevoval. Tak sa zdalo, že čuť šuchot, akoby niekto
232 12|            bolo iba smutno. Smutno, že má obrúčku, že sa vydá za
233 12|              Smutno, že má obrúčku, že sa vydá za nenávideného
234 12|    vykorbáčujú zo sveta…~Pravda je, že sa Elena vydala. Neviem,
235 12|         vydala. Neviem, ale vravia, že je aj šťastná a že sa obidvaja
236 12|          vravia, že je aj šťastná a že sa obidvaja majú radi.~
237 13|            vyvracal, nazdávajúc sa, že to súvisí s mojím juridickým
238 13|      povolaním. Pritom sme mysleli, že bohvieako múdro hovoríme
239 13|          plese. Hromžili na mládež, že sa baví, a tĺkli pritom
240 13|           sa ešte vždy zdalo čudné, že by sa ten bál uskutočnil.
241 13|             Starostí som mal toľko, že už—už som sa zriekol bálu,
242 13|          mnou a bratom bol len ten, že on mal byť čert a ja španielsky
243 13|         pokrstili ako decko. Škoda, že som vtedy ešte nevedel hovoriť.)~
244 13|             veselo, hoci ma mrzelo, že ma tak chytro poznala.~„
245 13|           kto si?”~Pokývala hlavou, že nepovie.~„Si cudzia? U nás
246 13|            po polnoci. Povedal som, že vo fraku.~„V tom od krajčíra?”~„
247 13|            si si požičal?”~Ona vie, že som si frak vypožičal! Nebude
248 13|              spýtal sa ma.~„Myslím, že krajčírova Müllerova dcéra.”~„
249 13|          brata. Odkiaľ môže vedieť, že som si požičal frak?~Medzitým
250 13|          zrádza. Ani nie inak. Vie, že som si požičal frak, vie,
251 13|           som si požičal frak, vie, že mám topánky od Janíka… Poštárka
252 13|              To ma celkom utvrdilo, že ide od brata. Videl, že
253 13|             že ide od brata. Videl, že ma vyznačuje, a teraz všetko
254 13|         introdukcie som mu povedal, že je nízky charakter.~„Prečo?”~„
255 13|         vravieť také veci?”~„Aké?”~„Že mám topánky nevyplatené.”~„
256 13|             môže vedieť. Aj to vie, že máš nový klak, že si od
257 13|           to vie, že máš nový klak, že si od Luxa kupoval včera
258 13|    zblaznieť?”~„Nie.”~„A ja myslím, že základom každej choromyseľnosti
259 13|           preobliecť. Tak sa zdalo, že sa veľmi náhlil, lebo netrvalo
260 14|             A ty si si už namyslel, že si pán, a dvíhaš nos. Chladne,
261 14|           poškodiť. Neraz sa zdalo, že je už zle. Nešťastné voľby!~„
262 14|             nás prekvapia, povieme, že sme zabudli,” mysleli si. „
263 14|          taká maličkosť.”~Vysvitlo, že nielen tento pán, ale mnohí
264 14|            Priam urážajúci. Myslím, že je to nedostatok salónov.
265 14|        Každého učí tá baba. Odpusť, že takto hovorím o žene, ale
266 14|      priviedol na pravé miesto, už, že tak a tak neslušnosť. Hvízdam
267 14|             čo si ty drozd? Vidieť, že si do salónov nechodil.‘
268 14|       vypijem.”~Bolo na ňom vidieť, že už pil, ale kráčal isto
269 14|         babám nepáči. Poviem rovno, že pijem, lebo rád pijem. Zaplatím
270 14|             vždy pri ňom zabudnete, že sú ľudia zlí a mrzkí, že
271 14|            že sú ľudia zlí a mrzkí, že je život špatný, naničhodný,
272 14|       naničhodný, hlúpy. Zabudnete, že je závisť na svete a že
273 14|             že je závisť na svete a že máte nezaplatenú dlžobu.
274 14|           doložil a búšil do dverí, že sa rozleteli.~Mladí ľudia
275 14|          ešte vždy počúval basu…~„… že si ma nechala!”~potiahol
276 14|               Nech ťa pánboh skára,~že si ma nechala!”~Fraňo sa
277 14|     vytratili. Napokon cítil každý, že treba odísť. Cigáni zahrali
278 14|         stránky, práca.~„Ale dobre, že nemám ženu!” kričal Táravý
279 14|           dostali sme hroznú zvesť, že jeho pani prišla a že hľadajú
280 14|        zvesť, že jeho pani prišla a že hľadajú i s pánom byt. „
281 14|            vôbec neukazoval. Možno, že ho jeho vkusná manželka
282 14|           Včera mi žena referovala, že som predvčerom predpoludním
283 14|            pil. Dnes ma prekvapila, že som včera hneď poobede šiel
284 14|          udáva… Zajtra ma prekvapí, že som dnes vypil štyri poháre
285 14|           mi sestra vedela povedať, že to bolo tu, že tu sedel
286 14|             povedať, že to bolo tu, že tu sedel Fraňo, vy, vy,
287 14|       podiškurujeme všetci… A žena, že za kým sa to zháňam vraj
288 14|           vie o všetkom.”~„Konečne, že pijeme, nie je hriech. Piť
289 14|              keď sa dlhšie vystane, že sa manžel vyhovorí na nejakých
290 14|            cudzích hostí. Povie sa, že boli napríklad Rusi, alebo
291 14|   slaviansky filológ historik. No a že tam boli všetci prednejší,
292 14|        hovoril priateľ priateľovi, „že som sa včera poobede zabavil.”~„
293 14|            bola nočná muzika. A nie že by sa ticho držala, keď
294 14|            I o týchto sa dozvedeli, že boli dvoriť kasírke. Pili
295 14|           Javor plagáty po stenách, že prišlo znamenité mníchovské
296 14|          znamenité mníchovské pivo, že dáva najlepší pezinok po
297 14|          červené plagáty po rohoch, že u Javora spieva chýrna miss
298 15|            prázdne reči. A aj vieš, že sa nenaučíš ničomu, že sa
299 15|              že sa nenaučíš ničomu, že sa nezabavíš, a predsa ideš
300 15|        zdravie márniť. Nie je dosť, že sa človek sám od seba derie —
301 15|               povedal by on. „Vieš, že mám mena, zabavil som sa.”
302 15|             Veď mi je cudzí. Možno, že sa podnapil a nadal by mi.~„
303 15|         predsa by bolo vari lepšie, že by si dal čaju. Lepšie hreje.
304 15|        nevyspím. Aká je to hlúposť, že sa tu mocem. Zviera to neurobí,
305 15|            a noc na deň. Nikdy, nie že by aj vo dne aj v noci.
306 15|           rozum — tým lepšie vidíš, že je tá druhá prázdna. Krajšími
307 15|           žena. A začal sa chystať, že ju raz osloví, vyzná lásku…
308 15|  duchaplnosť.”~Čuprík sa začudoval, že si Gabrielu dosiaľ nevšimol.
309 15|             prvom raze sa mu zdalo, že všetky svoje myšlienky a
310 15|           Ale treba jej to povedať, že ju rád. Ináč nepochopí.
311 15|           sa aj s Gabrielou. Možno, že by sa tá lepšie pozdala.
312 15|             je príslušnosť. Myslíš, že naše dámy milujú v tebe
313 15|       Postavenie a s tým myšlienku, že sa vydajú. Nože choď k nej
314 15|             tá klame v myšlienkach. Že by žena, pokým žije, mala
315 15|          začať s touto.~Bez otázky, že potrebujem ženu. Hľa, ochoriem
316 15|        pekné. Brat má úplnú pravdu, že je predsa len lepšie mať
317 15|           tuhého zaliečania. Počul, že budú i peniažky. Ale nehľadiac
318 15|       vedieť, či sú peniaze? Možno, že sú to nejaké veľké dámy.
319 15|            sedel vo foteli, zbadal, že vyviedol veľkú hlúposť.
320 15|           myšlienkach ďakoval bohu, že mu dal nejakú ideu. Odporúčal
321 15|             jemu sa odrazu zazdalo, že tratí pôdu pod nohami. Že
322 15|           že tratí pôdu pod nohami. Že mu uniká všetko šťastie.
323 16|    Vrátnického, právnika, povedali, že je solídny, tichý mladý
324 16|             dokázal svojim kolegom, že je nie balek, neplatí účty
325 16|           ale pred kolegami hovorí, že mal dnes na krku exekúciu
326 16|             dnes na krku exekúciu a že mu zapísali nový kabát.~
327 16|            zabávať. Kto ešte povie, že som balek?”~Pomaly, pomaly
328 16|          skúšku, dostal termín, ale že sa ho tam nespytovali, koľko
329 16|           koňak, toľko ráz hovoril, že je nie viazaný na štúdium,
330 16|        svedectvo o zloženej skúške. Že ich oklamal, vyzradil im
331 17|            na poschodí bolo vidieť, že svieti v izbe veľká lustrová
332 17|           vedel, či pôjdu, a možno, že by som sa prezradil… Len
333 17|          hladšími a plnšími. Cítim, že sa mi oči šíria a väčšmi
334 17|             som sa. A už som cítil, že sa mi mení hlas. Prisilil
335 17|            desiatimi ľuďmi dokázal, že áno, rozumiem sa, čo je
336 17|   nerozumiete.”~„No vidíte.”~„Čo?”~„Že ste taká.”~Vošli sme do
337 17|         prechádzali. Mne bolo ľúto, že som ju hanil. Srdce za každým
338 17|            citom, kľakali a len—len že sa nerozplakali od nekonečnej
339 17|              Žofka plakala. Len—len že sa nerozišla svadba. A každý
340 17|        pritiahnuť k sebe a povedať, že ju rád. Nie ako tí panáci,
341 17|        najmenší lúčik… Bohu chvála, že som sa dosiaľ neprezradil!
342 17|        vravela.~Od toho večera, nie že by som sa jej bol stránil,
343 17|           Oľgou — klinčeky. Bývalo, že som zazrel vo výklade najnovšie
344 17|         koketériou. Ba zdalo sa mi, že je jej so mnou nepríjemne.~
345 17|       titlala pod zimník. Nik. Nik. Že by niekto s nejakou stuhou,
346 17|             ako panenka! Len preto, že ho prichytili pri láske.
347 17|             ťažko vypovedať. Cítim, že habkám.~„To ti ja neviem.”~„
348 17|           pre slečnu.”~Zdalo sa mi, že sa kupec posmieva. Na ústach
349 17|           Čo sa má smiať? Nezdá sa, že keď má deväť okien do ulice
350 17|           okien do ulice z obchodu, že môže všetko… Prečo sa oni
351 17|              Nazdávajú sa bohviečo, že som zaľúbený.~Popri mne
352 17|            ju k sebe a povedal jej, že ju rád, veľmi rád.~„Pôjdete
353 17|             tuhšie bilo… Cítil som, že ak prehovorím, prezradím
354 17|            mňa? Keby jej i povedal, že ju rád, predsa sa len zasnúbi,
355 17|     Pritúlila sa ku mne. Videl som, že sa jej tvár usmieva, ale
356 18|           otec jej ešte vždy hudie, že je mladá. Mladosť je síce
357 18|            hodinu dva razy povedia, že sme mladí, napokon si to
358 18|            s Elenkou. Ju len preto, že je mladá, nechce otec nikam
359 18|           chodí s Markou len preto, že má na šestnásty rok, a to
360 18|           Otca nedajbože nahovoriť. Že je vraj mladá. Kto to slýchal,
361 18|     gratulovali. Otec sa vari bojí, že by ju ukradli alebo vietor
362 18|        treba dať pozor. Tu zabudne, že je mladá, zabudne na svoje
363 18|      väčšieho študenta. Rozumie sa, že kadetíkov a študentov je
364 18|            spytuje. Pritom zbadala, že má veľkú čiernu mašľu a
365 18|       parfumom. To utvrdilo Elenku, že sa on nemôže zaujímať o
366 18|             samej tak čudne zaznel, že si ho nepoznávala. Hneď
367 18|       sústrasť k nej, ale i radosť, že sa pred ním červená. Ako
368 18|               Chcelo sa mu povedať, že až bude treba, skoncipuje
369 18|       lístok pre slečnu, ale cítil, že by ju tým zahanbil.~„Tak
370 18|             Potom jej prišlo na um, že sa v ňom bozkávajú dve tváre,
371 18|             tváre, a hneď rozhodla, že to musí vyskúmať. Z bozku
372 18|             Elenka odrazu pocítila, že jej je srdce ťažké, že túži.
373 18|              že jej je srdce ťažké, že túži. Pritisla si srdce
374 18|            a probovala. Len ukázať, že je nie decko, lebo to neimponuje.
375 18|          Bolo jej do plaču a možno, že by bola i zaplakala, ale
376 18|         nahnevane udrel sa po čele, že mu očervenelo. Niekoľko
377 18|         blyslo jej mysľou.~Povedal, že dámy majú prednosť! Nepovažuje
378 18|        Hľadela na otca a uvažovala, že ten pomocník je vlastne
379 18|          pekné.~Mladý človek cítil, že sa dievča na neho díva.
380 18|         alebo pod stôl. Raz len—len že sa nezadívali jeden na druhého.
381 18|          Vlado ironicky.~Hneval sa, že mu pomocník nevenoval ani
382 18|           už jej prichádzalo na um, že sa každý večer díva takto
383 18|             teraz vošla, zbadal by, že som stála pri dverách. Vezmem
384 18|             vojdem. Nemusím vedieť, že on je tam. — A podišla od
385 18|           ju spozoroval, aby vedel, že i ona existuje v tejto minúte.
386 18|           krásnu piesenku. Zabudla, že si chcela od neho pýtať
387 18|           ružu a rozjasnilo sa jej, že ju niekto hodil zvonku.
388 19|            to, ako nie, ale je tak, že sa kapusta s kyslým mliekom,
389 19|          iba dvoma, mohol byť istý, že si to pán rechtor zapamätá
390 19|      Jánovia s tým malým rozdielom, že farár bol Jánom Apoštolom
391 19|            spoločné. Odprisahal by, že by si bol pán Bielik aj
392 19|         pred svojou gazdinou Mídou, že by dal sto korún, keby sa
393 19|             len toľko dá odpovedať, že to bolo od pánaboha, alebo
394 19|             človek. Zdalo by sa ti, že len to spomíname, čo máme
395 19|     šošovica. Nevedeli by sme ináč, že je zajtra nedeľa. U každého
396 19|             aj na moriaka povedali, že je taký ako rechtor, aj
397 19|          aby nebol plač a aj preto, že sa musí voľačím „napchať”,
398 19|          Počala vykladať a bedákať, že by pánkovi ani kráľovský
399 19|           Zuzana! Ešte by povedali, že sa podľa neho držíme.”~Doniesli
400 19|             rechtorka vychvaľovala, že maliny sú maliny, ale zato
401 19|          pochytil, keď sa dozvedel, že si z toho istého vína objednal,
402 19|               Ešte povie,” kričal, „že mne to isté chutí, čo jemu.”~
403 19|            chutí, čo jemu.”~Len—len že ho nevylial do potoka, ale
404 19|             láska. Nie dosť na tom, že sa oni hnevali, žiadali,
405 19|        požičiam. Zuzanka sa poteší, že mi môže niečím poslúžiť. —
406 19|            od nej, ešte si pomyslí, že sa hnevám… Iné ženy sú rady,
407 19|      uškeril a povedal na rechtora, že je dotieravý. Rechtor rozdriapal
408 19|             Raz sa jednako trafilo, že ženy doniesli za väčší košík
409 19|       svitaní sa farárovi prisnilo, že mu akási guľa padla na brucho
410 19|       veľkou rýchlosťou. Myslel si, že sa musí zobudiť a že sa
411 19|            si, že sa musí zobudiť a že sa už aj zobudil, ale guľa
412 19|           Ale hneď mu prišlo na um, že pred mŕtvicou nemá sa čo
413 19|            mu tak skrútilo žalúdok, že sklonil hlavu na prsia.
414 19|      uľahčilo.~Taký slabý sa cítil, že si netrúfal vstať z fotela.
415 19|       triasli a podlamovali. Cítil, že ak kročí, potočí sa iste
416 19|      vybuchla v plač. Zdalo sa jej, že farár umrel.~„Ježišukriste!
417 19|             mu vraj hlava zavrtela, že skoro spadol…”~Tak práve
418 19|      pribehla ku mne a zobudila ma… Že vraj ako skúsená osoba pomôžem…
419 19|            ale taký slabý sa cítil, že si myslel, že spytovať sa
420 19|             sa cítil, že si myslel, že spytovať sa na to presahuje
421 19|            Nijako nemohol pochopiť, že upadol do tej istej choroby
422 19|            Potom mu tak zle prišlo, že vydával zo seba iba bolestné
423 19|           prebehla k pani učiteľke, že sa pán farár spytoval, čo
424 19|             si ruky a málo chýbalo, že sa neobjali. O chvíľu šli
425 19|             doniesli, samy vraveli, že viac hríbov niet, zozbierali
426 19|            a kriviac tvár do plaču, že hríbov bolo veľa. Upražila
427 20|           Mišo. Čapil mu poza väzy, že nosom zaryl do prahu a vysoký
428 20|           na svoje dievky, mysliac, že sú ony na príčine, „a ty,
429 20|            Bartuške, vysvetlil jej, že všetko treba vyliať krave
430 20|        zavolala nahnevaná na dcéru, že sa sama nedomyslí.~S Citróniou
431 20|             ju popreháňame… Dá boh, že jej to prejde. Ale tuto,
432 20|         bodol prstom do čela. Znak, že si pomohol.~Nacedil z tekutiny
433 21|          zaradoval sa, najmä preto, že ho zvesť nedojíma. Jeho
434 21|              Tak sa aspoň nazdával, že to všetko už zahynulo a
435 21|           odhodil. Prišlo mu na um, že jeho láska teraz tak sa
436 21|         bola. Ako mu povedala dnes, že je nula a ako je dnes nešťastný,
437 21|             Ešte sa jej nezdôveril, že ju rád vidí, ešte len cítil,
438 21|           rád vidí, ešte len cítil, že ho ustavične k nej ťahá,
439 21|            ho ustavične k nej ťahá, že sa mu žiada ju neprestajne
440 21|             Čurín zrovna sa zdesil, že by rád od nej pohľady vďačnosti.
441 21|         Pozrela na neho tak rýchlo, že ledva stačil odvrátiť pohľad
442 21|             ja jej nemôžem povedať, že ju milujem. Ušla by. Ani
443 21|            rád vás mám. Sľúbil som, že si ju vezmem. Potom oduševnenie
444 21|             tak diktuje. Nie preto, že si pekná, že máš utešené
445 21|             Nie preto, že si pekná, že máš utešené ústa a znamenite
446 21|    presviedčavo a Elena si myslela, že sa to vzťahuje na ňu a na
447 21|         tieň. Chcela, aby nezbadal, že sa začervenala.~„Ale neviem,
448 21|          Keby ti tak mohol povedať, že ťa rád. Keby si ty mňa rada
449 21|             lebo vy preto milujete, že vás milujú. Vo vás bez pričinenia
450 21|        počínať, ale nateraz je tak, že najprv musí zahovoriť duša
451 21|           ja teraz nemôžem povedať, že ju rád, myslel si pritom.~
452 21|            sa vám nikdy neprezradí, že vás rád má. Zahoríte láskou
453 21|        pravda, čo vravíte. Ja viem, že je to nie pravda.”~Bystro
454 21|       zamĺkol. Zrazu sa mu zazdalo, že Elena myslela na neho. Jemu
455 21|            a ponížili. Zdalo sa mu, že pochoval radosť, svoju veselú,
456 21|            No jednako uspel zbadať, že Elena schudla, tvár jej
457 21|             na všetko. Povedať jej, že ju rád nekonečne, veľmi.
458 21|           strkali do neho. Mrmlali, že stojí v samom prostriedku
459 21|             potreboval iba povedať, že odpúšťa, že jednako jej
460 21|            iba povedať, že odpúšťa, že jednako jej chce dôverovať
461 21|           miluješ, lebo ti povedal, že ťa miluje. Drží ťa pod pazuchou.
462 21|             ti nebol nikdy povedal, že ťa rád, ty by si sa tak
463 21|   naprostred ulice mu prišlo na um, že sa to nedá.~Akože pôjdem?
464 21|        Silné tušenie ho zachvátilo, že to iste bude Elena. To musí
465 22|        zápach. Taký bol nepríjemný, že som si musel prstami zapchať
466 22|          Pozrel som nižšie a videl, že je neznámy pán zobutý. Ležal
467 22|      zapáchali nohy.~Myslel som si, že až si odkrútim šál, poklepem
468 22|      odkrútil šál, prišlo mi na um, že si najprv vyzlečiem zimník,
469 22|             kapce, prišlo mi na um, že mi treba ešte výdavky poznačiť
470 22|           lampy a vytiahol novinky, že budem čítať.~Neprečítal
471 22|          pod môj nos. Málo chýbalo, že som mu ju nepotiahol, ale
472 22|             svetlo. Raz on povedal, že nebudem čítať, raz ja jemu,
473 22|         nebudem čítať, raz ja jemu, že nebude spať. Nadávky sypali
474 22|        strany. Navzájom sme videli, že ani jeden z nás neodstúpi.
475 22|   neprospeli, chcel ma kapacitovať, že je väčším pánom ako ja.~„
476 22|            po vrecku, na znak toho, že peňazí ako pliev.~„Žobrák!”~„
477 22|               Čo ste to povedali?”~„Že ste žobrák.”~„Veď vám môj
478 22|             len krátky čas. Zbadal, že môže nachladnúť. Vyskočil
479 22|            tak ma teraz prekvapilo, že sa ten istý pán naozaj obúval.
480 22|       predtým, ako som sa pohrozil, že mu topánky vyhodím. Neurobil
481 23|         stanici smutno. Ona hovorí, že jej je doma veselo. Večer
482 23|            Všetko ožilo. Nie preto, že bol máj, ale že som mal
483 23|          Nie preto, že bol máj, ale že som mal pri boku dobrú mladú
484 23|           mi zavesí na krk a povie, že by sme mohli držať dve prasiatka.~„
485 23|       opýtania, žena ma prekvapila, že máme päť sliepok a kohúta.~„
486 23|          kúpila?”~„Ja.”~Skočil som, že zaženiem niekam toto protivné
487 23|         zahrdúsiť; ona je príčinou, že teraz tu sedím. Neurobil
488 23|           škoda. Ale nazdal som sa, že s kozou bude dosť. Máme
489 23|             duše. Tak smutno ti je, že by si ušiel niekam ďaleko,
490 23|             stalo. Prišlo mi na um, že veď je ona predsa len žena.
491 23|          ktorom mi žena oznamovala, že odišla k rodičom — pre moje
492 23|             Prečo to? Či len preto, že som ja chlap a stud jej
493 23|             jej nedovolí, a či vie, že som sa pohneval so ženou,
494 23|         ženou, a ony sa uzhovorili, že sa na mne pomstia? Nemohol
495 24|            pohľadmi? Mohla vycítiť, že je všetkému koniec. Tretí
496 24|              Trápne mi bolo. Tuším, že som sa začervenal aj ja.
497 24|          kruhu. Vidieť bolo na ňom, že mu je nie pohodlne, ale
498 24|         pohodlne, ale chcel ukázať, že je aj on veselý, galantný
499 24|     povedzte. Vidíte, taký som rád, že som k vám prišiel.”~„Ale!”~„
500 24|        dojem. Počkajte. Nazdáte sa, že vám tým chcem lichotiť?