Part

 1 1 | zvráskavenej tváre, s červenými, ustavične slziacimi, zakarpavenými
 2 12|         na znak lásky…” Čo vraví ustavične o Elenke? Prečo nepovie
 3 12|        Hýbe sa ako drevená bába. Ustavične nejaká pozornosť. Treba
 4 12|       ste? Nikde vás nevidieť.”~„Ustavične sa tmolím.”~„Ani v divadle
 5 12|      akýchsi domácich večierkoch ustavične hľadala očami Čudráka. Sadala
 6 17|         smejúce sa oči videl som ustavične… Podmaním si vás, podmaním…
 7 18|         také veci. Zasa mladosť, ustavične mladosť. Naozaj do rozpuku
 8 18|          vietor odniesol, či čo?~Ustavične aby doma sedela a vyšívala
 9 18|           Nepýtala som sa ťa. Čo ustavične zapáraš?” riekla ticho,
10 19|         Čo nenávidíme, to nám je ustavične na jazyku. Teší nás, keď
11 19|   učiteľovo.~„Ale veď to aj môj. Ustavične len, ako sa má pán farár,
12 21|       vždy na srdci ležalo, dušu ustavične ťažilo. Zdržal sa. Cítil
13 21|        doma, kde ho nik nevidel, ustavične sa zrádzal. Vyložil fotografiu
14 21|      vidí, ešte len cítil, že ho ustavične k nej ťahá, že sa mu žiada
15 24|          bolo ešte ťažšie. Čo ma ustavične prenasleduje tajomnými pohľadmi?
16 24|          Gavaliera, ktorý by vám ustavične venoval pozornosť. Nemusel
17 24|       tak. Mne sa viacej nepáči. Ustavične na mňa pozerá a hľadí, aby
18 24|           Tak som táral, mysliac ustavične pritom, kde je ona, lebo
19 25|        ohromná frizúra lietala a ustavične sa menila. Rakyta, advokátsky
20 25|       zaujímať o týchto? Jednému ustavične skáče gágor a druhý rozplešťuje
21 27|     veľké. Nie tak ako tvár, ony ustavične sa hýbali a pozerali na
22 27|       jedného slova prezrádza ju ustavične. A vidíte, ako vás poznám,
23 28|       dýchala, ale šla. Starý sa ustavične potkýnal a utieral si zapotené