Part

 1 1 |      začudoval sa aj mladší.~„K nemu sme šli.”~„Teraz ste vy
 2 3 |          kto musí, nech príde k nemu, k pánu majstrovi. Dá mu
 3 3 | majstrová ako tigrica skočila k nemu a chytila ho za rukáv.~„
 4 4 |      však bolo, keby tak oproti nemu sedela slečna Želmírka Silnická,
 5 8 |     poháriku a sklepník rovno k nemu neuteká, ale letí. O chvíľu
 6 10|        síce vraveli, že chodí k nemu kvôli jeho dcére, slečne
 7 10|        a že sa hýbe. Blíži sa k nemu. Jasne vybadal vysoký farársky
 8 12|         nezbadala, ba sama sa k nemu pritiahla.~„Na čele ani
 9 12|     narástla. Inštinktívne sa k nemu pritiahla a myslela, aký
10 12|         očami Čudráka. Sadala k nemu a dlho sa zhovárali. Zrovna
11 14|       drží? My. Kto by chodil k nemu, ak nie my? Nikto. To je
12 14|        škandál! Nemali by sme k nemu chodiť. Veď je to zrada!”~„
13 14|     vyletím!” Druhý držal proti nemu buteľku a volal: „Vypi si!
14 17|      Vitaj,” hovoril, keď som k nemu prišiel, „sadni si.” A utekal
15 17|         to je pravda… Vchodím k nemu a prosím golierik.~„Akýže
16 18|      takéto dievčatko? Kto sa k nemu modlí, prosby a žiadosti
17 19|    zbadajúc farára, vrátil sa k nemu. Podali si ruky a málo chýbalo,
18 21|     diváne, s vystretým krkom k nemu, opojenú, s prižmúrenými
19 21|       rád má. Zahoríte láskou k nemu? Budete nešťastná? Budete
20 21|   zažmúrili a dievča, nahnuté k nemu, akoby sa skĺzalo z kanapy
21 21|          Odpusťte!”~Natiahla ku nemu rameno.~„Odpusťte!”~Vzpriamila
22 22|         zo zimníka, akoby bol k nemu primrzol, zarazil ma nepríjemný
23 28|     hlas z kúta izby.~Podišla k nemu.~„To ste vy? Poďte,” a podala