Part

 1 21|              SLOVO LÁSKY (novela)~Čurín sedel práve pri akejsi apeláte,
 2 21|           spánku.~Áno, áno, dumal Čurín, prechádzajúc sa. Ja si
 3 21|           jeho písacom stolíku.~A Čurín vzal fotografiu zo stola
 4 21|      sebazaprením zvrtol sa vtedy Čurín na podpätku a vyšiel z izbičky.
 5 21|            Nejdem! Si rozčúlený!”~Čurín zastal naprostred izby a
 6 21|           všetkému.~To si umienil Čurín. Neodpovedal ani na prvý,
 7 21|    popoludnie, pri klavírovej hre Čurín zrovna sa zdesil, že by
 8 21|        láska je krajšia,” povedal Čurín s úsmevom.~„Veď sa jej posmievate.”~„
 9 21|        trochu sa začervenala. Sám Čurín bol červený. „Človek má
10 21|     Chcela ešte čosi povedať, ale Čurín ju pretrhol:~„Nemá vedieť. —
11 21|       pokrútila rukami v povetrí.~Čurín ešte lepšie chcel znázorniť
12 21|        Keby tak napríklad,” počal Čurín, „strkajúc papier do vrecka
13 21|          vás, vás!”~Hej. Hej. On, Čurín, hlupák, stával pod jej
14 21|   najbližšej elektrickej stanici. Čurín pozeral za nimi ako omámený
15 21|           boj to bol,” povedal si Čurín, vstávajúc z divána, kam
16 21| schraňovali sneh. Bolo pol ôsmej.~Čurín pozeral von, díval sa na
17 21|         myslel ďalej. To chýbalo. Čurín potreboval iba povedať,
18 21|      usmievali. Vidieť, zaľúbení.~Čurín sa díval na nich posmešne.~
19 21|    Dovolíte? Chcem si vydýchnuť.” Čurín neodpovedal. Videl ju zadychčanú,
20 21|          dlhé čierne vlasy, dumal Čurín, dívajúc sa na ňu. Mäkký
21 21|        Vždy ťa budem milovať. Vy, Čurín, ste to… Počkajte…! Počkajte.
22 21|          nehy a pokorenia nevidel Čurín u dievčaťa. Ako eliminuje
23 21|         Ak ho nepoviem, myslel si Čurín, vydá sa, hoci mňa má rada.