Part

 1 4 |    Zobral som kuchynskú… Potme nemožno sedieť… Hosť trpezlivo sedí
 2 7 |        však, blahorodý pane?”~„Nemožno, velebný pane,” odpovedal
 3 9 |      zlaté zrnká pravdy, ktoré nemožno pozobať. A tu máš! Čo sa
 4 10| prechádzke aj sem zájde…? Nie. Nemožno, že by sa farár ukazoval.
 5 11|      povstal proti odročeniu.~„Nemožno odročiť,” vravel s krikom. „
 6 11|       pravda, ako by to bolo…~„Nemožno, nemožno,” kričali jedným
 7 11|      ako by to bolo…~„Nemožno, nemožno,” kričali jedným tónom.~„
 8 12|     bočnej neosvetlenej izby.~„Nemožno, slečna, vidia.”~„Prosím
 9 12|      izby.~Čudrák nešiel hneď.~Nemožno, myslel si, aká je Elena,
10 13|       Sedem zlatých a večerať? Nemožno. Choďte, vy, moje hodinky,
11 13|        Ostatní pozhadzovali.”~„Nemožno.”~Zlostil som sa na brata,
12 14|  čistučké, biele. Zrkadlá…~Ale nemožno sa ti celkom poobzerať.
13 14|       si. Slovom, musíš vojsť. Nemožno sa udržať… A vždy ti je
14 18|    mesiacu, prírode. To všetko nemožno pritisnúť k srdcu. Hľa,
15 21|        slečna, koho myslíte?”~„Nemožno povedať.”~„Nemožno.” Zopätoval
16 21|  myslíte?”~„Nemožno povedať.”~„Nemožno.” Zopätoval ticho za ňou. „
17 22|       Cestovateľom nedá pokoj. Nemožno pri ňom ani dýchať, ani
18 23|         hanbíš sa. Z fľaše len nemožno piť. A tu máš — samá hus.
19 24|       povedala: „Viete, to ani nemožno. Videli by ju u vás iní.
20 26|     najprv dôkazy. Bez dôkazov nemožno nič hovoriť… Ale ich bude
21 27|      čo lomí a farbí lúče, ale nemožno cez ňu nič vidieť.~„Tak.
22 28|     radosťou ju naplňuje. Nie, nemožno, že by bola Malinová taká,