Part

 1 5 |        fotela, ako to robievajú mladí páni. Zdvihol teda pozorne
 2 10|      záležitosti. Nevracal sa a mladí zabŕdali do filozofie. Sedeli
 3 11|  nevedia, čo sa patrí. U nás sú mladí ľudia celkom inakší.” Pritom
 4 11|         odpoveď o oficieroch. A mladí ľudia sa ponosovali jeden
 5 11|       nehovoria o dobrom tóne: „Mladí ľudia sú negalantní! Mladí
 6 11|      Mladí ľudia sú negalantní! Mladí ľudia si mnoho dovolia!
 7 11|         ľudia si mnoho dovolia! Mladí ľudia nevedia, čo sa patrí!
 8 11|     ľudia nevedia, čo sa patrí! Mladí ľudia nevedia, čo je dobrý
 9 11|         sa rozostavili, mysleli mladí ľudia a znechutili sa, znechutili.
10 13| preferansi. Zasa koľký výdavok! Mladí ľudia brali hodiny, ako
11 14|         my držať,” osvedčili sa mladí. „Poďme k Javorovi. Poďme!
12 14|    nevkuse. ,Vidíte, akí ste vy mladí! Neviete zaviesť diškurz
13 14|         dverí, že sa rozleteli.~Mladí ľudia sedeli okolo stola
14 14|      Alebo, akí sú to lumpi, tí mladí ľudia! Otvorili všetky okná
15 14|        nevinne. Prišli niektorí mladí ľudia, ale len s otázočkami.
16 18|        dva razy povedia, že sme mladí, napokon si to i vyprosíme.
17 18|         s citom zahrala. Všetci mladí ľudia a kamarátky boli by
18 23|        k nim. Prídu aj druhé, i mladí ľudia a hrajú sa na „hnevám
19 25|      okolo dlhého stola. Všetci mladí veselí priatelia s akýmisi
20 25|    Smiešni sú mužskí. Starí, či mladí. To je jedno. Smiešni sú,
21 28|       omnibusu, čo tam robia tí mladí… Ozembuch, ozembuch…” Z
22 28|    chvíle prichádzali na pamäť. Mladí ľudia znova cítili radosť.