Part

 1 1 |     vypytovať: „Aké máte numero domu!” Poviem. To je nie dosť. „
 2 3 |        dvadsať krokov od svojho domu, už sa usmieval, hruď sa
 3 3 |    palicu, kráčajúc k mestskému domu. Hodil kedy—tedy hlavou,
 4 3 |         hrdo kráčal k mestskému domu. Hmla sa rozostierala ulicami
 5 3 |  náhľadu. Pred bránou mestského domu už ich stálo zo dvadsať
 6 4 |         Čurida ku škereňovskému domu. Zastal pri osvetlených
 7 5 |         mriežkový oblok nízkeho domu dal si krásnu veľkú tabuľu.
 8 12|    odvrátiť. Často vychádzala z domu v nádeji, že ho postretne.
 9 14|      svetle tmavý múr susedného domu, čierny hrebeň strechy,
10 17|        si. Tri týždne som z ich domu nikoho nevidel. Ani chyžnú
11 17|      dlho nepreriekli slova. Do domu blízko, dumal som. Vojde
12 17|        špendlíčkami šiel do ich domu. Chyžná Anča… Nik… Nazrel
13 18|      zrovna nad komín susedného domu. Okná sa jagali v jeho svetle.
14 20|      lomoz. Starý Bartuš, hlava domu, plecnatý, územčistý sedliak
15 21|  prechádzku a vždy smerom k ich domu. No na sto krokov pred ním
16 21|         Pustil sa dolu ulicou k domu. Cestou šeptal Elene čo
17 23|    takom čase. Obrátil som sa k domu a rozmýšľal som, ako sa
18 24|    plechových rúrach pri uhloch domu cengali kvapky roztopeného
19 24|      neba, holú stenu susedného domu a cez nízke šindľové strechy
20 26|  slnečné hodiny na vysokom múre domu pri záhrade už padal tieň
21 26| Sihoňovho dvora a do tých okien domu, čo hľadeli k záhradám.
22 28|     Brveník veľmi vtiera do ich domu a tak sa vidí, že myslí