Part

501 24|            čaroval. Nazdali ste sa, že by som radšej stál s Elenou
502 24|          ste mi to. Mysleli ste si, že sa s vami necítim tak dobre,
503 24|            nej? Musíte mi odpustiť, že som taký priamy…”~„Až pripriamy!
504 24|      rovnoprávnosť; teda odpustíte, že som si dovolil troška rovnosti.
505 24|            Nemusíte vravieť nikomu, že som vás o ňu pýtal… Prosím,
506 24|            byť gavalierom bez toho, že by neurazil jej márnomyseľnosť
507 24|       neurazil jej márnomyseľnosť a že by sa iné neradovali. Ľutovať
508 24|           Skoro by som jej povedal, že ju rád. A tento hlupák musel
509 24|            dámam mužské. Vedel som, že mne dá meno Elena a Elene
510 24|               a odišla.~Nazdáva sa, že ju ešte rád vidím. Ale ku
511 24|           vždy Elena — všade Elena. Že ich to toľko zaujíma. Musím
512 24|          Len teraz mi prišlo na um, že ja som mal dvíhať.~„Prosím
513 24|             spôsoby. Na to poviete, že sa to dáme nesvedčí. Hľa,
514 24|           Ona sa ešte vždy nazdáva, že ju rád. To je to trápne,
515 24|            ju rád. To je to trápne, že ju musím prebrať zo snov.
516 24|          moje srdce a prevrátil ho, že sa z neho všetko muselo
517 24|             bála pozrieť do svetla, že ju popáli. To ma vábilo.
518 24|         Chce byť vážna, ale vidieť, že by sa rada usmiať a že jej
519 24|              že by sa rada usmiať a že jej je nepríjemne. Podáva
520 24|           Ideme spolu a ja som rád, že môžem ísť s ňou. Ani nehovorím
521 24|       predsa musela z nich vycítiť, že budem veľmi rád, keď vyjde.~„
522 24|          Nazdáva sa, myslel som si, že by sa prehrešila bohvie
523 24|          pýtal fotografiu.~Sľúbila, že za mesiac ju vždy zabudla
524 24|           bojí? Vidím ti na očiach, že ma máš rada, v každej vete
525 24|            Vtedy mi neprišlo na um, že to tak musí byť. Chcelo
526 24|        bojazlivosť. Umienil som si, že na ňu nepozriem. Čo má predo
527 24|            slečne Žele. Pamätám sa, že ona najprv začala hovoriť.~„
528 24|           Čo sa smejete? Ste v nej, že vám ani uši nevidieť. Nemáte
529 24|           holuby. Ich charakter je, že si vyhľadajú páry. Tak aj
530 24|          trubadúri, a nazdávame sa, že sme zaľúbení, nemôžeme žiť
531 24|           ku schodíkom a videl som, že tam sedí Elena s vážnou
532 24|           domov bledý a s radosťou, že ju na druhý deň uvidím,
533 24|       salónu k nej. Možno sa mýlim, že je ona i teraz tá tichá,
534 24|         prichádza… Mám jej povedať, že som tu, či mlčať? Ale, veď
535 24|     povedzte rovno! Všetci zbadali, že sa ma tak stránite. Čo som
536 24|       myslel som si.~Zazdalo sa mi, že sa jej oči zakalili. Pozrel
537 25|             a smrade, tak sa zdalo, že dohorieva, a preto rozširuje
538 25|         zakontroval, hádžuc hlavou, že mu ohromná frizúra lietala
539 25|            tedy privreli, zdalo sa, že spí, ale o chvíľu ich naširoko
540 25|              Spočiatku som neveril, že to patrí mne. Potom, keď
541 25|      zaľúbení do Mary a myslíte si, že aj ona do vás.”~Hodil rukou.~„
542 25|             Hodil rukou.~„Myslí si, že je do neho,” pošepol mi
543 25|    Milanovič zasa hodil hlavou tak, že mu vlasy padli nazad a zvysoka
544 25|             reč o majetku. Hovoria, že sú ľudia opatrní a neopatrní,
545 25|             takému, o ktorom vedia, že im nikdy nevráti, a keď
546 25|             záľubčivosť, chladnosť, že sa nájdu ľudia chladní,
547 25|             blázinca. Namyslíme si, že nám je more po kolená a
548 25|           je more po kolená a hlava že nám siaha po guľu na katolíckej
549 25|            volal Rakyta.~„Nevravím, že sú všetci pozaľubovaní?
550 25|             za frak Rakyta, „vidíš, že je opitý. Takému pavúkovi
551 25|             hlávku, aby sa hanbila, že pozrela, či nie? Či sa zasmiala
552 25|          opitý pán a spravil pokus, že zdvihne kabát, ale sa potočil
553 25|       Dopočuli sme sa od jej brata, že 3. marca tohto roku zapísala
554 26|             chytro rátajúc v duchu, že je kureniec viac, ako by
555 26|            viac, ako by malo byť, a že sú medzi nimi aj strakavé…
556 26|            Darinke na um.~Rozhodla, že ju viacej nikomu nepožičia.
557 26|      otvoril okná na spálni — znak, že sa zviechal. Treba mu poslať
558 26|        pohár mlieka.~Čertovská vec, že majú ženy také bystré oči.
559 26|             Čo tá kuce tak zavčasu? Že sa nehanbí tak vyjsť, bleslo
560 26|          jej mysľou. A už pocítila, že sa niečo stalo. Nie div —
561 26|            polesná rozhodne cítila, že sa stane niečo nepríjemné.
562 26|         rybami aj to ju nastrašilo, že videla starú babu hneď za
563 26|           podozrivá… Veď je pravda, že nebola gazdiná ako druhá
564 26|              ale ako sa mohlo stať, že nedávno z desiatich klátov
565 26|          úder dvier bol taký silný, že sa pán Žibrienka odrazu
566 26|             čo?”~„Ty si na príčine, že najímaš byty na konci dediny
567 26|          chcel nahnevať, keď počul, že je vlastne on príčina toho,
568 26|            vlastne on príčina toho, že skapali kurence. Už sa aj
569 26|           Už sa aj zohol po papuču, že udrie ňou o peľasť postele
570 26|          červený krk. Pomyslela si, že má pravdu. Musí mať najprv
571 26|         Dievča prišlo naspäť s tým, že bolo aj u slečinky, ale
572 26|             bolo aj u slečinky, ale že ju okríkli a nedovolili
573 26|         kapúna, ale ťa upozorňujem, že máme ešte prasacinku.”~Tuliak,
574 26|      Žibrienka vyskočil tak prudko, že stolička, na ktorej sedel,
575 26|     rozhodol domáci, spamätajúc sa, že má hostí a že nemôže robiť
576 26|        spamätajúc sa, že má hostí a že nemôže robiť scény a hrešiť
577 26|           rozišli.~„Teda ty myslíš, že to Darinka,” spýtal sa svojej
578 26|           Ešte neviem… Ale si istá, že Darinka?”~„Život postavím.”~„
579 26|           druhý deň dal vybubnovať, že sa našlo prasa vo dvore
580 26|         rozkazu.”~Žibrienka myslel, že odvolajúc sa na bubnovanie,
581 26|        susedov robí. Vyšiel nevrlý, že ho turbujú v odpočinku,
582 26|         slečna, „kde je to ohreblo, že ťa zabijem, ty podliak,
583 27|             sa sám na seba a na ňu, že tu sedím a že ju to ani
584 27|         seba a na ňu, že tu sedím a že ju to ani najmenej nezaujíma.
585 27|        Poznova mi prišla myšlienka, že nie je schopná zaujímať
586 27|            láskou, nikdy neukázala, že by niečo rada videla. A
587 27|           si do jej očí a videl si, že sú čierne, veľké. Nie tak
588 27|          Mne zakaždým sa zazdávalo, že svieti v nich jej napolo
589 27|             presvedčiť seba samého, že je nie bezcitná, ale že
590 27|             že je nie bezcitná, ale že sa skrýva v nej hlboký cit
591 27|            ja. Presvedčený som bol, že ak to uvidím, budem ju mať
592 27|              taká je tichá a pocit, že ju ja nemôžem zaujímať,
593 27|            spýtal som sa, zabudnúc, že som vlastne nechcel nadpriadať
594 27|            Som jej natoľko odporný, že sa so mnou nechce púšťať
595 27|            a zaumienil som si zasa, že budem čušať. Odtiahol som
596 27|           ešte chvíľku, očakávajúc, že ešte niečo poviem.~„Taká
597 27|           odvrkla.~„Ale nepovedzte, že je tak. Povedzte, že je
598 27|    nepovedzte, že je tak. Povedzte, že je nie tak. Ukážte sa iná.”~„
599 27|             a prisviedčate. Chápem, že dáma musí skrývať svoje
600 27|           som jej posiaľ nepovedal, že ju rád vidím, preblesklo
601 27|             to treba povedať? Vidí, že sa zaujímam, chodím…~„Nie,
602 27|          Nevidel som posiaľ na nej, že by ma mala rada. Pritiahol
603 27|           akoby som sa bol potešil, že vstáva. Iste chce odísť,
604 27|        Vstal som i ja, a zdá sa mi, že celkom nevedome, možno v
605 27|         Cítil som len hnev nad tým, že som hľadal niečo vyššie,
606 27|          prosté, obyčajné.~„Vidíte, že neveríte,” preriekla po
607 27|            Neveríte mi.”~„Čo, čo?”~„Že vás rada…”~„Veď vy to sama
608 27|      odišiel a bol som presvedčený, že sa viac nevrátim.~Dosiaľ
609 28|             odpredku, nazdávate sa, že je to ostrm ďateliny. Navrchu
610 28|          ste už celkom presvedčení, že to nebola kopa sena, tým
611 28|             si napríklad pomyslieť, že je skaderuka—skadenoha.
612 28|          Môže nám aj to zísť na um, že je to kupcová, alebo vdovička
613 28|            čerti nám môžu pošepnúť, že ju budeme považovať za židovku.
614 28|    nešťastie nestalo, povieme hneď, že je pani Rafiková roztomilá
615 28|             starinách! Toľko vieme, že láska musela byť vtedy tuhšia,
616 28|            láska: „A čo ti nechutí, že tak ticho ješ. Nezvonili
617 28|          ticho ješ. Nezvonili ešte, že ty cengáš. Donesiem ti mažiarik
618 28|             ona do neho:~„Rada som, že ti chutí, mliazgaš, vidíš,
619 28|           jeho polovička sa raduje, že natrúsil mnoho chleba.~„
620 28|     natrúsil mnoho chleba.~„Nevieš, že je to dar boží…? Ak nepozbieraš,
621 28|           Bál by si sa jej dotknúť, že ju polámeš; bál uštipnúť,
622 28|           ju polámeš; bál uštipnúť, že jej tým spravíš veľký červený
623 28|            líčku; bál stisnúť ruku, že ju urazíš, alebo jej pršteky
624 28|             polámeš, a bál osloviť, že povieš, čo sa nepatrí. Tvárička
625 28|            si zemiaky, škrab. Vieš, že sa to tebe nepatrí? To môže
626 28|          jedna veľká. Ešte povedia, že sa nosíš podľa nej.”~Pristúpila
627 28|    začudovala sa Rafiková a len—len že neotvorila ústa od začudovania.~„
628 28|         zvedavosti. Teda advokát. A že to ona nevedela. Možno je
629 28|           Hneď teraz.~Málo chýbalo, že sa nepobrala. Ale Vrabcová
630 28|             Vrabcová sa pochválila, že kúpila kávový servis pre
631 28|       Cimfrlínou, či ako ju volajú… Že si ju berie akýsi statkár,
632 28|        začala sa zberať. To sa vie, že pri obliekaní musela povedať
633 28|              šomrajúc: „Chvalabohu, že som ju von dostala. Tá by
634 28|            Rafiková celkom zabudla, že sa vlastne k ševkyni vybrala.~
635 28|           akoby sa chcel vyhovoriť, že si nevedel pripáliť.~O chvíľu
636 28|         mužskí zabúdate. Stavme sa, že už neviete, čo je to ‚legis
637 28|             Viem. Prišlo vám na um, že sa môže obnoviť naša stará
638 28|          ruky. Obidvaja si mysleli, že veď oni to len so smiechom
639 28|         smiechom hovoria. Nezdá sa, že je to niečo vážne. Ostatne,
640 28|            k druhému a radovali sa, že sa tie chvíle môžu ešte
641 28|            opätuje. Nikto nebanuje, že vypil fľašu dobrého vína.
642 28|            to je pravda. Pravda je, že prišli o pol deviatej večer.
643 28|            začne. Hej, o Vrabcovej, že si kúpila servis.~„No, len
644 28|          nazdá, keď si kúpi servis, že hneď bude taká pani ako
645 28|             začala tíško Rafiková, „že ste vraj prišli včera samučičká
646 28|             ju ešte raz pichnúť.~„A že ste vy o tom vedeli, že
647 28|             že ste vy o tom vedeli, že príde. I nové šaty ste si
648 28|         rečí, rozumel si len toľko, že ktokoľvek je ten záletník,
649 28|        prišiel. Doktorka mu odkáže, že neprijíma, ak príde. Polesná
650 28|        nejde. Odrazu sa mu zazdalo, že napravo ktosi hovorí. Zaklopal
651 28|      tajnosť. „Aké je to len čudné, že sa mužským len také kokety
652 28|           nestačil ani protestovať, že ešte nebol všade na vizitách,
653 28|         vizitách, len u pána sudcu, že je s Malinovou nie zasnúbený,
654 28|            Malinovou nie zasnúbený, že ju pozná len zo študentských
655 28|           tá cesta bola iba náhoda, že má rád i makaróny, i cviklu,
656 28|           Vošli aj starí. Vysvitlo, že elegantný pán je správca
657 28|         bránil i seba, vykrikovali, že je už tam, že sa mu už nedá
658 28|          vykrikovali, že je už tam, že sa mu už nedá pomôcť… Čo
659 28|           si a tým väčšmi sa tešil, že sa stretne niekde s ňou
660 28|          vyznačí ju… Keby sa nebál, že ju kompromituje, šiel by
661 28|             vidieť. Odpustíte však, že prichádzam teraz.”~Sadli
662 28|         povedzte. Budem si myslieť, že som študentom a vy Elenkou,
663 28|             naplňuje. Nie, nemožno, že by bola Malinová taká, ako
664 28|       návštevy a všetci na vás zle, že koketka, aby som sa vás
665 28|            Nie, nie, nemýlite sa.”~„Že sa zhodneme, nie?”~„Áno,
666 28|             nie?”~„Áno, a tým skôr, že sme takí zlí…”~Ó, sladké
667 28|    besedovali. Rafiková si myslela, že musí povedať nejakú novinku.
668 28|               Práve chcela oznámiť, že sa pán Brveník veľmi vtiera
669 28|             ich domu a tak sa vidí, že myslí na Milušku, ale ju
670 28|            prekvapila: „Počuli ste, že si ten Brveník berie Malinovú?”~„
671 28|      zamiatla, no prišlo jej na um, že to budú iste klebety.~„Kto
672 28|           vo fraku. Takéto povedať. Že vraj mu hrala ten nový valčík
673 28|           Ako ich možno prekabátiť… Že Malinová a Brveník… To nedovolím.
674 28|           ju niekde, či ti vravela, že ide preč?”~Rafiková už po
675 28|          Mala akési hrozné tušenie, že jej dcéra vyviedla niečo