Part

  1 1 |            do podbránia rozhorčený, ale akýsi veselší, ako keď vchádzal.
  2 1 |      píšťalu—dve v niektorej krčme… Ale darmo je. Nedá sa. Peňazí
  3 1 |             síce nachytaných dlžôb, ale zaplátal by… Majetok zaintabulovaný.
  4 1 |     zaintabulovaný. Platiť nestačí… Ale stovku mať, všetko by prišlo
  5 1 |          veci, poprosí ho, preboha… Ale Fojták je lakomec, tvrdý,
  6 1 |       chrbát. Chcel napravo skočiť, ale pozrúc nazadok, zdalo sa
  7 1 |            To by bolo dobre, hútal, ale sa mu predsa len mohlo niečo
  8 1 |           druhý, akoby chcel vstať, ale nemohol a zas sa len zvalil
  9 1 |           uváženie… Zostanem ležať, ale sa zobudím… Až po doktora
 10 1 |       hovoriť nevedel od slabosti, „ale nohu, nohu nemôžem vystrieť…”~„
 11 1 |          istý,” pošepol mladšiemu.~„Ale,” začudoval sa aj mladší.~„
 12 1 |             Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku nevyšlo. Ďuro
 13 2 |             dívať na kúpajúcich sa. Ale ktože sa bude dívať na to,
 14 2 |             Sirenáková, ani pehavá, ale pekná Rozetka Mandalíková,
 15 2 |          Notár mal modré nohavičky, ale poznať ho bolo aj po podlhovastej
 16 2 |             Müllerovou gymnastikou.~Ale nie preto žijeme v malom
 17 2 |           keď aj nie chýrni umelci, ale teraz ten a druhý raz ten.
 18 2 |          tých pár detských kúpeľov, ale čudná vec, Jakubovi sa odrazu
 19 2 |             či neletí nejaký balón. Ale o balóne ani chýru. Siné
 20 2 |           Mrvenčík sa chcel vrátiť, ale sa stretol s Janom Holubom,
 21 2 |        slnku a gymnastizujúcich sa. Ale smiech bol tichý, tlmený,
 22 2 |             sem a dones aj povrazy. Ale sa ponáhľaj!”~Sluha odbehol.~
 23 3 |           len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného
 24 3 |          ženy aj pred svojím domom, ale bol hrdý, že môže zametať
 25 3 |           sa ním osvetľuje? Hm? Nuž ale richtár mu je tiež vždy
 26 3 |          dobrý, jemu je ešte lepší. Ale je pravda, že keby pán majster
 27 3 |             čižmy. Peňazí má síce — ale len bitky je dosť. A potom,
 28 3 |           dosť. A potom, potom… Nuž ale hlavná vec je reč… Nedávno
 29 3 |        Návrh len—len že neprepadol. Ale keď vstal pán notár Žilinský
 30 3 |         Mnohí zakričali aj „íljen”! Ale je pravda, že keby bol pán
 31 3 |            vyvolili za podrichtára, ale ešte si pestoval svoje remeslo.
 32 3 |           ozaj nespravil niečo zlé. Ale či mal pokojné svedomie,
 33 3 |            ja ozaj podstlal kravám? Ale hej… Narezal som burgyne…?
 34 3 |           Nemôže mať nič proti mne.~Ale žena je preto ženou, aby
 35 3 |          veď je tak. Nenarúbal som, ale keby bol aj narúbal, iste
 36 3 |          poslala do sklepu po ocot.~Ale pán majster ani neodpovedal.
 37 3 |            len naučenie mu dávala: „Ale aby si niečo nevykázal,
 38 3 |            tými, ktorí ho stretali.~Ale nič netrvá večne. Najmä
 39 3 |              Nedá sa určiť príčina, ale Ježo nenávidel svetlo. Keby
 40 3 |          nehorievali, to je pravda… Ale práve preto netreba osvetlenia.
 41 3 |             síce aj takto bola tma, ale tu je Steinova krčma. Odtiaľ
 42 3 |      dolného konca práve pol ulice, ale tu je zas rínková lampa,
 43 3 |        kieho čerta?”~„Čo ja viem?”~„Ale veď to netreba.”~„Čoby bolo!
 44 3 |             novoprišlého výborníka, ale vidiac, že je to žena, užasol
 45 3 |             platiť porcie, pobehol, ale sklamaný sa vrátil, poznajúc
 46 3 |         Išiel potichu a zahanbený.~„Ale, ale, stryná!” volal ktosi.~
 47 3 |          potichu a zahanbený.~„Ale, ale, stryná!” volal ktosi.~Pani
 48 3 |        Niektorí pobehli za Ježovci, ale inžinier ich zastavil:~„
 49 4 |           bolo ísť na pohárik piva, ale trafí prísť klient. Nikoho
 50 4 |      Príjemné by bolo písať žalobu, ale takú ešte nemá. Omnoho príjemnejšie
 51 4 |            iste aj akýsi preddavok. Ale keby aj tá čečinovská žaloba
 52 4 |             Malvínke. Pekné dievča. Ale nebudem sa chváliť. Slovom,
 53 4 |            Dcéru učeše o dvanástej, ale nestačí, aby sama sa učesala.
 54 4 |           Je aj ihla, sú aj cverny, ale gombíka niet. Tak je s gombíkom.
 55 4 |            keď sa má dcéra vydávať. Ale počujte ma. Nie som na konci.
 56 4 |      rozprával: „Každému uteká čas, ale mojej žene tak, ani čoby
 57 4 |             sa a dobre… Je to kríž. Ale veď aj Kristus niesol kríž.
 58 4 |             chytiť, také sú krásne. Ale pytač, tvor múdry, chce
 59 4 |              Malvínku čaká, a idem. Ale už v pitvore počujem: ,Nekváč
 60 4 |        vzrušenia sa mi trasie hlas, ale hovorím s mladým pánom.
 61 4 |           ako celý Malvínkin vydaj. Ale demikát sa neprepadol. Ani
 62 4 |              že som urobil hlúposť. Ale povedal som, koniec… To
 63 4 |       príčiny na rozvod. Musia byť… Ale, pán doktor, vysokoctený
 64 5 |        službám vďačnému obecenstvu. Ale obecenstvo nijako nechcelo
 65 5 |        dostala do výkladu, nevedno, ale fakt je, že ľudia nielenže
 66 5 |            postávali pred výkladom, ale začali sa aj zaujímať o
 67 5 |        stranu. Hovoril po maďarsky, ale tak, že ho Maďari nerozumeli.
 68 5 |            predsa musí nie rozumom, ale rukami pracovať. Preto keď
 69 5 |           No, oči sú troška vodové, ale veľké a do dĺžky zastrihnuté…
 70 5 |             hlboko sa nahol k zemi, ale zašeptať celkom zabudol.~
 71 5 |            nerobil kruhy nad zemou, ale padal šikmým smerom. Pokryl
 72 5 |             príhodný vpád do taktu. Ale darmo si pomáhal hlavou
 73 5 |              že hentá bude lepšia.” Ale ani táto nevedela.~Šiel
 74 5 |          Veď som sa učil vo Viedni. Ale tak to bude, že tu inakšie
 75 5 |             aj výtečným tanečníkom, ale toto je čosi dešperátne.
 76 5 |           Aký doktor? Čo za doktor? Ale ten? Veď je to hodinár,”
 77 5 |            fraku, aby ich zodvihol, ale našiel len jedno. Spočiatku
 78 5 |       Spočiatku len hmatal, hmatal, ale druhé krídlo nedajbože nájsť.
 79 5 |            spočiatku šatku na ústa, ale to nepomohlo. Smiech srdečný,
 80 6 |           pána fabrikanta nevstali, ale vyskočili, keď som sa uklonil. ~
 81 6 |             bola jednoducho vstala. Ale ona povedala s radosťou: „
 82 6 |             som jej bol ľahostajný. Ale ona naklonila hlávku. ~Dovolil
 83 6 |             už to cítite a idete…”~„Ale nevravte,” a zasmiala sa.~
 84 6 |             najšpatnejším človekom, ale čardáš! Slečna Ela a ja.
 85 6 |            trasiem a šúcham nohami. Ale slečna Ela — skvost. Nie.
 86 6 |           Ela šepce, nezachmúri sa, ale šepce. Taká krásna dáma.
 87 6 |            treba hýbať a krútiť sa, ale aj akýsi prúd, čo vniká
 88 6 |     tvoriacu a boriacu.”~„Človek.”~„Ale medzi ľuďmi?”~„Medzi ľuďmi?”
 89 6 |            ňu vždy, nie na chvíľku, ale aj zajtra, i o týždeň…~„
 90 6 |             sa na vás, pozoroval…”~„Ale, prosím vás…”~Cigán prestal
 91 6 |             trápiť a číhať za mnou, ale ja nedokončím. Láska ťa
 92 6 |           všeobecný záujem, pravda, ale i ja ustanem a spotím sa.~
 93 6 |        slečnou.~Tá by bola nedbala, ale matka ju schytila za rukáv
 94 6 |          Nebudeš!”~Dcéra si sadla.~„Ale prečo, milosťpani?” začal
 95 6 |            Preto!” riekla ešte raz, ale tak určite, že som bol nútený
 96 6 |             bol človek ich otrokom. Ale ja hľadím na všeobecný záujem.
 97 6 |          povedali, že je to dosť.”~„Ale prečo len jeden rožtek?”~„
 98 6 |       sviečka. Trochu ma to mrzelo, ale i tak sa mi chcelo spať.
 99 6 |        jeden rožtek a tri cukríky.~„Ale čo sa vám robí?” vykríkol
100 6 |         dosť sladkú kávu!”~„Ja nie, ale pani…”~„Čuš! Kde je lampa?”~„
101 6 |             kuchyni urob, nie tu.”~„Ale pani povedali, aby si sami…”~
102 6 |         panej a žiadať vysvetlenie. Ale hneď mi napadlo, že by ma
103 6 |          odpovedať. Nerád sa vadím. Ale predsa musím niečo povedať.
104 6 |             domáca pani nastrojila. Ale, preboha, čo som jej len
105 6 |       Chcelo sa mi lámať a drúzgať, ale som sa utíšil. Asi o dve
106 6 |          robí?”~„Pani sa hnevajú.”~„Ale prečo?”~„To nepoviem.”~„
107 7 |            na sedliakov okolo neho, ale i tí bez slova pokrútili
108 7 |            že rozumejú nemú otázku, ale, žiaľbohu, nemajú.~„Myslel
109 7 |               zaprosil licitujúci.~„Ale, veď ti to pán exekútor
110 7 |          bude mať krčmár Edelstein. Ale aj ten vydával dcéru predvčerom,
111 7 |        hodil rukou, aby ich zložil. Ale Dufek stál a neskladal.~„
112 7 |           mlieka. Všetci chválili. ~Ale exekútora to nedojalo. Hodil
113 7 |           podľa regule… Netrpíme…”~„Ale, pán exekútor,” dôvodil
114 7 |            Neutíši ich… Ba dráždi…~„Ale, pre kristapána!” povedal
115 7 |         nekričte, budeme licitovať… Ale kravu zoberiem, lebo ju
116 8 |             rovno nespýta: „Čo si?” Ale celkom nerozumne kikiríka.
117 8 |           žena Katka, mladá, pekná, ale trošku nízka a tučná osôbka.
118 8 |         takými maličkosťami unúva.~„Ale veď sú nie sviatky,” povedal
119 8 |            by neboli piekli pekári? Ale kalendár neukazuje.”~„Pozrela
120 8 |             pre vypátranie štrajku, ale z väčšej čiastky preto,
121 8 |           Redaktor sa im pozdravil, ale ani slúžny, ani komandant
122 8 |            motal sa medzi stolíkmi, ale ani na neho nepozrel.~Zaklepal
123 8 |            Áno,” zakričal sklepník, ale ani hlavu neotočil.~„Sklepník,
124 8 |       Sklepník, sklepník,” zavolal, ale sklepník len toľko povedal,
125 8 |      sklepník rovno k nemu neuteká, ale letí. O chvíľu donáša pivo.~
126 8 |          Čakal zas asi desať minút, ale sklepník neprišiel. Urazený
127 8 |             mu, že sa niekto smeje, ale sa neobrátil. Hromžil, hundral
128 8 |          súci, do novín by vás dal… Ale vás i dám. Otroci akísi.
129 8 |   asekurácia vyšla, a aby odpustil, ale aby sa obrátil na druhú
130 8 |         redaktor.~Blumberg odišiel, ale aj Štilec odpálil, ako sa
131 8 |          Stretol sa aj s krajčírom, ale i ten len čosi zamrmlal,
132 8 |       prečítal číslo ešte dva razy. Ale nič nenašiel.~Až u vyšetrujúceho
133 9 |     príslovia obyčajne prestreľujú, ale toto nemá ani za necht pravdy.
134 9 |           je dievčaťu ako neveste.” Ale čo vidíme? Na Ondreja lejú
135 9 |        preboha na krkoch nezostali, ale aby sa radšej nejakému bohatému,
136 9 |              že by im vari závidel. Ale sa jedujem, keď vravia o
137 9 |            v meste. Nechcem uraziť, ale je pravda, že tak v nedeľu,
138 9 |           Postála, ak musela čakať, ale keď si putne naplnila, už
139 9 |           Dobre, Zuzka moja, dobre. Ale ak sa mi vydáš, čo si ja
140 9 |             Zuzka sa zachichotala: „Ale, milosťpani, nikdy. Radšej
141 9 |           Akokoľvek je to s roľami, ale dievčatá sa nerady vydávajú
142 9 |            nakriatnuť. Becko váhal, ale konečne privolil.~Zuzka
143 9 |     porekadlá predsa len nekuľhajú, ale sú v nich skutočné zlaté
144 9 |        štyridsaťročný. Čelo vysoké, ale bez vrások, len okolo kútikov
145 9 |          Uľa, „ešte raz sme prišli, ale ostatný raz. Ty si nie ľahkomyseľnica…”
146 9 |          budeš mať nielen Krídlatú, ale ti dá pán Becko sto zlatých,
147 10|           si rád zahrá, ako Veselý, ale dcéru nemá. Teda len slečna
148 10|              Svoju podobu premieňa, ale zostáva tu, okolo nás…”~
149 10|           všade,” nadhodil kaplán.~„Ale u nás sú skutočné,” vravela. „
150 10|           pri Skalke.”~„Pri Skalke? Ale pri tej, čo je neďaleko
151 10|          Notár vám to isté povie.”~„Ale, slečna!” pretrhol ju. „
152 10|            strašidlá.”~„Ja neverím. Ale o polnoci by som tadiaľ
153 10|            dvanástej môže byť doma, ale hanbil sa pred slečnou,
154 10|             sa farár môže ukazovať, ale nepríjemné mu bolo, že musí
155 10|            tu, kým prejde dvanásta. Ale ak farár vo svojej nočnej
156 10|           nemôže mať ľudskú podobu, ale akúsi inakšiu, fantastickú…
157 10|         sily cítiť azda pri Skalke. Ale, že by farár! Nemožné… Jednako
158 10|           len čosi tmavé ako strom, ale za okamih uspel zbadať,
159 10|            zohol. Iste hľadá kameň… Ale tvár sa viac nezjavila.
160 10|         znova začala hýbať. Bežala, ale bez tváre. Kúr zdvihol sa
161 10|          kaplánke, že si odpočinie, ale v posteli chrápal dekan
162 10|          prstom kaplánovi a dodal: „Ale ani slovka o tom!”~Kaplán
163 11|          háby. Pozeral si, pozeral. Ale, reku, toto by bol náš pán
164 11|         sudca na to: „Eh, čo Bosna, ale keď sme my ležali v Taliansku…”~„
165 11|      Taliansko,” pokračoval Ježný, „ale Bosna! Bosna, viete, to
166 11|             ti smeje, všetko vonia, ale Bosna! — Raz, pamätám sa,
167 11|              čokoľvek budú hovoriť.~Ale to všetko bolo by sa dalo
168 11|           dobre. Bol tiež zaľúbený, ale šťastne a iste. Vedel si
169 11|         svalnatý. Fúzy červenkasté, ale silné, okrúhle. Slovom,
170 11|            Každý ho chcel imitovať, ale ani jednému sa nedarilo.
171 11|          perlmutky. Kto to slýchal? Ale čo idete k Čuraymu? Pozrite,
172 11|          Prečo?”~„Trošku mäsiarska, ale dosť pekná. Pozrite moju,
173 11|         Pravda, stála osem zlatých, ale si ju obzrite. Pritisnite
174 11|         znamenité. Keby tak z toho. Ale aj bol mok! Niečo klasické.
175 11|          červené a nie mäkké, mdlé, ale takmer pukajúce sa od zdravia.
176 11|          dostať sa do jej srdiečka, ale nadarmo. Na nežné slovo
177 11|            nemala inú odvetu, len: „Ale choďte!”~Povedali ste jej: „
178 11|            ste vy krásna, slečna!”~„Ale choďte!” bola jej odpoveď.~„
179 11|             zúbky máte ani perly.”~„Ale choďte!”~„Ja vás milujem.”~„
180 11|         choďte!”~„Ja vás milujem.”~„Ale choďte!”~Taká bola nedotknuteľná
181 11|          prosím, ráčte. Ešte jeden… Ale ešte jeden.”~Taká bola milá.
182 11|       Spočiatku vravela na všetko: „ale choďte, nech sa páči, ako
183 11|            necítime ju len v srdci, ale všade, v každej žilôčke,
184 11|  zabezpečenú tanečnicu podľa srdca.~Ale medzitým prvú úlohu v salónoch
185 11|              oficier? Civil je nič, ale oficier, oficier, oficier!
186 11|             by bolo sedieť v úrade, ale veď je dnes bál.~Ale čo
187 11|         úrade, ale veď je dnes bál.~Ale čo len deň! Večer bol ozaj
188 11|         neutiekla tak, ako utiekla… Ale prečo? Veď sa bude moja
189 11|          počul už hudbu pod nohami, ale ešte nebolo možno. Dva plyšové
190 11|           Tiež. No teda nech prídu, ale je to nepríjemné počúvať
191 11|      Neprídu. Dobre. Nespytujem sa, ale čakám. No nie? Pravdaže.
192 11|            síce z toho nerobím nič, ale potom nech nehovoria o dobrom
193 11|          tak šikovne! Keď nie inde, ale na bále naozaj si ich musíš
194 11|            hneď pomocníka Ježného.~„Ale,” vrkol a šiel ku dverám.~„
195 11|           ma po všetkom.”~„Prečo?”~„Ale…”~„Čo sa ti stalo?”~No nečakajúc
196 11|          Pán podsudca sa začudoval, ale poznove zatľapkal rukami
197 11|           slečna.”~„Odpusťte, pane, ale tento tanec budem s pánom
198 11|         budem s pánom lajtnantom.”~„Ale, veď ste mne…”~„Odpusťte,
199 11|            veď ste mne…”~„Odpusťte, ale…”~Čo to má znamenať? Košík?
200 11|    štvorylku sľúbila pánu notárovi, ale ma tuto pán lajtnant požiadal,
201 11|               Pánu Čížikovi?”~„Áno, ale tuto pán oberlajtnant.”~
202 11|             Čížik, pozemková kniha, ale ona chce túto štvorylku
203 11|           si. Usilovali sa hovoriť, ale nešlo. Hudba znela zo susednej
204 12|           pravda a čo dávno cítila, ale nevyjadrila si to zreteľne.~„
205 12|      spýtala sa skoro prestrašená. „Ale, prosím vás, dajte mi rameno,”
206 12|             rada. Bohatý je, dobrý, ale vy ho nemôžete vystáť. Povedali
207 12|             za mliečnym. Napravo.”~„Ale, vy ste! Vy mi aj do úst
208 12|          svetom. Nehrám sa s citom, ale ho cítim a posievam ním
209 12|              hľa, mohol mať tisíce, ale on, blázon, len tú chudobnú.
210 12|           znenávidieť. Keď nie iní, ale rodina rozhodne. Tá ma prekľaje.
211 12|            lásky? Je to stará téma, ale, keď sme v tom, darmo je,
212 12|           Elena chcela protestovať, ale Čudrák hovorí ďalej. Cítila,
213 12|            preto, že sa ona vydáva… Ale či sa musí vydať? Zasnúbenie
214 12|            že mu to nemôže povedať, ale že je to tak.~Raz vychádzala
215 12|          ešte nie. Času dosť.”~„Nuž ale, čo chceš?” spýtal sa otec.~„
216 12|             Ani nech nepríde.”~„Nuž ale ako? Zasnúbení ste.”~„Vrátim
217 12|            na neho pozrela.~„Dobre. Ale to by ste vari aj tu mohli
218 12|            bolo niečo hotové u mňa, ale práve taký bedár budem ešte
219 12|            otrok. Inakší ako Elena, ale otrok. Otrok ešte hnusnejší.
220 12|             mu ruku. Už bola teplá, ale triasla sa v jeho prstoch.
221 12|             Vráťte sa.”~„Vrátim sa, ale chcem vám niečo… Sadnite
222 12|   mechanicky Elena.~„Áno.”~Zamĺkli, ale po chvíli ho Elena zasa
223 12|              Elena dívala sa oknom, ale nič nevidela, ani nepočula.
224 12|            sa Elena vydala. Neviem, ale vravia, že je aj šťastná
225 13|          síce vínečko ako obyčajne, ale diškurovali o maškarnom
226 13|           by sa ten bál uskutočnil. Ale bolo to i v novinách. Uveril
227 13|      rukavičiek som mal vyše práva. Ale už takzvané lakovky nechal
228 13|              Rád mám aj módny frak. Ale môj zasa len zostal na univerzite.
229 13|           Kostým už by som bol mal, ale čo ma veľmi trápilo, bola
230 13|           usiloval chytiť jej ruku, ale ju vždy odtrhla.~„Aké máš
231 13|       krajčírova Müllerova dcéra.”~„Ale veď tá sedí na galérii.”~
232 13|             Nie je pani obuvníková? Ale veď tá ma päťdesiat rokov
233 13|               Ja?”~„Ty.”~„Poštárke? Ale veď tá vie všetko. Nechápem
234 13|            príď. Ja večeriam s ňou, ale len tak, ak i ty prídeš.
235 13|        pohádali, ako obyčajne doma, ale Cigáni zahrali polnoc. Ja
236 13|   zaimponovať.~„Verlorenes Glück!”~„Ale, krásna maska, zhoď tú larvu,”
237 13|            Zlostil som sa na brata, ale ma utíšila. Vyhľadala pod
238 13|              doma som ich nechal.”~„Ale, Jonatan, ty lužeš.”~„Ako?”~„
239 13|        strašná pravda. Skočil som.~„Ale teraz sa mi ukážeš, kto
240 14|             sedí, pije a diškuruje, ale ručička na hodinách sa hýbe,
241 14|           čistučké, biele. Zrkadlá…~Ale nemožno sa ti celkom poobzerať.
242 14|            súdu nejaký múdry sudca. Ale nie. Idú rovno k tebe. Stŕhajú
243 14|       klobúk. Lenže nie ako v hore, ale celkom uhladene, pekne.
244 14|          myslíš, vypijem, a vojdeš. Ale nápoj! Musíš vypiť tri,
245 14|       sladko okolo srdca a žalúdka.~Ale v noci si priam vo vytržení.
246 14|            ktorý len zriedka chodí, ale pije z jemnejšieho pohárika.
247 14|      Každému je ľúto, keď odchádza, ale musí, musí. Domáci poriadok
248 14|             s vládnymi hlasoval…!”~„Ale nehovor! Javor?”~„Javor.”~„
249 14|       Posmech!”~„Bojí sa o krčmu…”~„Ale je to predsa len škandál!
250 14|          chodiť. Veď je to zrada!”~„Ale, rozumie sa, bojkotovať!”~
251 14|         spýtali sa ho.~„Javorské.”~„Ale veď…”~„Veď je to nie proti
252 14|            si aj ja dám.”~„Aj ja.”~„Ale prečo nie? Veď je to taká
253 14|      Vysvitlo, že nielen tento pán, ale mnohí pili doma. Pán Čulek,
254 14|     niektorí. „To si poďme vypiť.”~„Ale pravda.”~„Keď starí nedržia,
255 14|      hovoriť, ani smiať sa hlasne.~„Ale pravda, Táravý! Servus,
256 14|           také uhladené, bezúhonné. Ale prichádzate do spoločnosti,
257 14|            že takto hovorím o žene, ale som vždy ani na škripci.
258 14|       Vkusná žena to nerobí.‘ Ech…! Ale si dnes zapijeme, čo? Pozajtre
259 14|             chlieb. Vzduch chladný, ale čistučký, panenský, bez
260 14|           na ňom vidieť, že už pil, ale kráčal isto a pomaly.~„Vypijem.
261 14|           Zaplatím za svoju radosť, ale mi neujde a neoklame ma.
262 14|         karty si vedomie zatratíme, ale víno, páni moji, hovorím,
263 14|         ryje v chlieve, nazdáte sa… Ale napite sa vína a život vám
264 14|             Starý, plešivý, šedivý, ale čerstvý mládenec tiež skočil,
265 14|       Nielen to víno leješ do seba, ale s ním i zlato lásky, viery,
266 14|         číslicami, stránky, práca.~„Ale dobre, že nemám ženu!” kričal
267 14|        druhou stranou, a zakričal: „Ale o jedenástej hodine iste
268 14|          sme si. „Príde druhý raz.” Ale Táravý sa vôbec neukazoval.
269 14|          vypil štyri poháre piva.”~„Ale to je zvláštne!” ohlásil
270 14|           bola chyžná…? Žiarlila.”~„Ale to je znamenité!”~„Kto to
271 14|            povedal mladý podsudca.~„Ale musí to vedieť každý? To
272 14|          byť. Javor sa len usmial.~„Ale, páni, zaiste ja sám nevynášam!
273 14|            vynájde,” rozhodli páni.~Ale zrádzanie neprestávalo.~„
274 14|          zabavil.”~„Komu?”~„Žene.”~„Ale, čo sa ti robí?!”~„No a
275 14|             keď chce uctiť niekoho, ale našli sa, ktorí pod oblokom
276 14|            krásne ceduľky do okien, ale veru neprivábili nikoho…
277 14|            veru neprivábili nikoho… Ale aj miestnosť je už akási
278 14|        Prišli niektorí mladí ľudia, ale len s otázočkami. Tak očistom
279 15|         prestanem chodiť do krčiem. Ale celkom iste. Načo je to?
280 15|        domov. Neboli by tri hodiny, ale desať. Žena je ešte hore,
281 15|             pane, nespievate ďalej? Ale pomyslel si, čo ma do neho.
282 15|    Štamperlík koňaku.”~„Na rozkaz.”~Ale predsa by bolo vari lepšie,
283 15|            ho robia, keď ho nenesú. Ale rozhodne, musím sa oženiť…
284 15|            sa raz priateľa.~„Pekná, ale koketka.”~„Aká koketka?
285 15|       nebezpečné. Nemilujú jedného, ale jedno za druhým každého,
286 15|            mi, aspoň by nepovedala. Ale treba jej to povedať, že
287 15|            mňa. Má také krásne oči. Ale najbližšie je mi vari Mariška
288 15|        Nevrav!”~„Teraz som tam bol. Ale ty sa neblázni. Mariška
289 15|         Mariška je znamenité decko, ale ja by som si radšej Elu
290 15|          nej a povedz: ,Ja vás rád, ale si vás nevezmem za ženu.
291 15|             svet, lebo sa to patrí. Ale i tá klame v myšlienkach.
292 15|         Vravím, tam ťa očakávajú.”~„Ale veď ja… Ja som bol pár ráz
293 15|          dievča. Poobede pôjdem ta, ale sa ešte neprezradím. Musím
294 15|            je síce dobré stvorenie, ale žena je predsa niečo bližšie…
295 15|          Počul, že budú i peniažky. Ale nehľadiac na to, jemu sa
296 15|      Kulínov?”~„Najprv celkom dolu, ale pohnite!”~Slečnám urobil
297 15|            sú to nejaké veľké dámy. Ale musia byť aj bohaté. I brat
298 15|           ustanovil. Nie ustanovil, ale dovalil sa ako medveď. To
299 15|           či by slečny nepomohli.”~„Ale cudzie?” ohlásila sa tá
300 15|              Musím ta ešte raz ísť.~Ale pokým Čuprík išiel ešte
301 15|             azda Anička Durdíkovie? Ale ta už chodí akýsi veľkoobchodník.
302 15|         hybaj kilometer v tej zime. Ale treba, treba. Akýže budem
303 15|        treba. Akýže budem celý deň? Ale čaju sa zíde vypiť. Zima.~„
304 15|            si, vyťahujúc si cigaru. Ale radšej po čaji. Ech, na
305 16|           svedomie, nezadrží slovo, ale dá čakať svojim veriteľom.
306 16|             čakať svojim veriteľom. Ale keď niektorý pohrozí mu
307 16|           vyťahuje tobolku a platí, ale pred kolegami hovorí, že
308 16|           mu je prefúkaných peňazí, ale pritom ho blaží myšlienka:~„
309 16|            ceruzkou napísanú vetu: „Ale aby si sa učil!” Na poukážke
310 16|          Kamarát, nemôžem sa mučiť. Ale zato vari len ísť na skúšku,
311 16|            o skúšku, dostal termín, ale že sa ho tam nespytovali,
312 16|           myslí, ako by sa vymotal, ale márne. Do Dunaja nechce
313 16|           tých dvanásť ceduliek, no ale zato ostane ešte na jeden
314 16|             práva, sa práve obúval, ale zato mu napísal: výtečne,
315 17|         stretol tri razy v obchode, ale jeho som sa nepýtal. Nemal
316 17|            a zmenil ho v posmešný.~„Ale vy zle robíte kruhy, slečna
317 17|            na ktorúkoľvek stranu…”~„Ale len tých, ktorých vídate
318 17|             rád. Nie ako tí panáci, ale naozaj… Nemôžem. Vysmiala
319 17|          miliónteho. Ja mám zmysel, ale nie pre vás. Aj citu mám
320 17|       prišla. Volala na šálku čaju, ale ja som odoprel. Rozlúčili
321 17|            nikto ma tak nezaujímal. Ale to nesmie vidieť, cítiť,
322 17|             som sa jej bol stránil, ale dal som si pozor. Sprevádzal
323 17|             aj u nich niekoľko ráz. Ale usiloval som sa byť gavalierom
324 17|     Kynoženie sa mi navonok darilo, ale zdnuky nie. Dnu som cítil
325 17|          som sa aj ja celkom hlúpo, ale chcelo sa mi udrieť ho po
326 17|        ústach mi bolo príkre slovo, ale vyšiel som ticho z obchodu.
327 17|    zavečerať a odieť sa na koncert. Ale neponáhľal som sa. V myšlienkach
328 17|         Ešte Ďuro, konečne, kolega. Ale ten! Čo sa má smiať? Nezdá
329 17|            sa. Poďte ma odprevadiť, ale pomaly.”~Podali sme si ruky
330 17|            jest, má byť zasnúbenie. Ale prosím vás ešte mlčať o
331 17|               spýtala sa ešte raz. „Ale úprimne, celkom úprimne.”~
332 17|             že sa jej tvár usmieva, ale to bol smiech blažený, tichý,
333 17|       minulo päť rokov… Krátky čas, ale dosť dlhý na zabudnutie
334 17|          ktorú človek môže pocítiť. Ale niet dosť času v živote
335 18|            I KLINČEK JE PEKNÝ KVET, ALE NAJKRAJŠÍ je predsa len
336 18|       Červeňová sú pekné dievčatká, ale najkrajšia je predsa len
337 18|       slečna Máľa má zasa chudučké, ale Elenka ani tučné, ani chudé,
338 18|        veľké podlhovasté oči, sivé, ale pekné a tichučké, pokojné.
339 18|            síce veľmi príjemná vec, ale keď nám každú hodinu dva
340 18|            sa pýtala do spevokolu — ale tu máš! Otca nedajbože nahovoriť.
341 18|             tu treba dať pozor. Nuž ale to sú len chvíľky, tie nepomôžu
342 18|            bolo umrieť do roka.~Nuž ale Elenka, a tie pekné nedele?
343 18|            sa zišlo niečo povedať — ale čo, čo? Aká som hlúpa!~„
344 18|      zbadala.~„Ako utekáte, slečna! Ale ak chcete, pôjdem za vami.
345 18|         cítil akúsi sústrasť k nej, ale i radosť, že sa pred ním
346 18|         ľúbostný lístok pre slečnu, ale cítil, že by ju tým zahanbil.~„
347 18|            bude považovať za decko. Ale nie, veď ma tituloval slečna.
348 18|          nepovedala. Veď mu poviem. Ale druhý raz budem smelšia,
349 18|       Aninho smútku. Keby začiatok, ale to najlepšie. Kde by len
350 18|           tak človeka niekto veľmi, ale veľmi miloval. Náruživo,
351 18|         sedí na lavičke, v záhrade. Ale nie. Sedí v hore na tráve.
352 18|        druha roka mladší ako Elena, ale na sestru hľadel zvysoka.
353 18|              chcejúc ju podráždiť.~„Ale choď. Čo sa ty staráš o
354 18|           lebo to neimponuje. Bože, ale ak naozaj spraví zlý kompliment!
355 18|               Nemáš čo rozkazovať!”~Ale ruku si nemohla vytrhnúť.
356 18|             že by bola i zaplakala, ale už vychádzali na verandu.~
357 18|           to mám?” spýtal sa Ježík, ale nedočkal odpoveď.~Vzal si
358 18|         Jeden.”~„Nie, nie.”~„Pol.”~„Ale…”~A potisla misu naspäť.
359 18|             nešťastí ešte veselšia, ale vtedy nebol mladý človek
360 18|         vidličkou, pozorne a pekne, ale sa jej to veľmi nedarilo.
361 18|          mohol byť troška rovnejší, ale ujde. Len tých pár vláskov
362 18|             zapáraš?” riekla ticho, ale spurne.~„No a teraz pôjdeme
363 18|       Zápalky?”~„Všetko, slečinka.”~Ale jej to nebolo dosť. Prešla
364 18|           presvedčila. Lampa je tu, ale na holom stolíku. Treba
365 18|          alebo ten Konečne samotní. Ale nie, tam ten si nechá, to
366 18|             lebo jej doniesol ružu. Ale čo, keď nikdy nevie pohovoriť.
367 18|             samotní. On by povedal… Ale, bože, na čo ja myslím.
368 18|              I teraz podišla k nim, ale zastavil ju svetlý bod na
369 18|            Pôjdem si papier pýtať — ale nie, neskoršie. Keby som
370 18|           jej od ľaku roztrepotalo. Ale videla peknú žltú ružu a
371 19|         novela)~Ako je to, ako nie, ale je tak, že sa kapusta s
372 19|       vyčkať, kým rechtor dokončil, ale mimo kostola, na ceste!~
373 19|            na farárovo pozdravenie, ale len jedným prstom. Pri takomto
374 19|             zmizla dávno v plešine. Ale keď nie podľa figúr, mohli
375 19|          mise a nabral si šošovice. Ale nezabudol za každou lyžicou
376 19|            nedele do piatku večera, ale v sobotu v nijakom prípade.”~
377 19|         chrbtom k nešťastnej Míde.~„Ale prečo, prečo?” spýtala sa
378 19|        rešpekt nielen pred cudzími, ale i pred svojím vlastným manželom,
379 19|             lásky Zuzankou menoval, ale to bývalo len dovtedy, kým
380 19|             nebudeme my.”~„Prečo?”~„Ale, Zuzana! Ešte by povedali,
381 19|             povedal už bez úsmevu.~„Ale tak lacno,” žobronila žena.~„
382 19|  vychvaľovala, že maliny sú maliny, ale zato jej lekvár nebude taký
383 19|           že ho nevylial do potoka, ale sa spamätal a stočil ho
384 19|         Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie, práve tak
385 19|              myslela si neraz Mída, ale si požičiam. Zuzanka sa
386 19|           kávu, myslievala Zuzanka, ale si požičiam od Mídy, už
387 19|        Počali s kresťanskou láskou. Ale pán farár na Mídino dohováranie
388 19|             Kresťanská láska…? Áno… Ale rechtor je pohan.”~Pán rechtor
389 19|           Rád by bol o inom sníval, ale stále len tá guľa padala
390 19|      zobudiť a že sa už aj zobudil, ale guľa neprestávala sa vrtieť
391 19|          nabok.~Mŕtvica, myslel si. Ale hneď mu prišlo na um, že
392 19|            z fotela. Jednako vstal, ale oslabnuté nohy sa mu triasli
393 19|            ona odviedla do postele.~Ale Mída sa neukazovala. Až
394 19|          lístky… Dávame teplú vodu… Ale nič, nič nepomáha. Pán Bielik
395 19|             by ste kapustu tlačili, ale účinok nijaký…”~Rozhodila
396 19|          rechtor, od čoho je chorý, ale taký slabý sa cítil, že
397 19|            zdravie pána učiteľovo.~„Ale veď to aj môj. Ustavične
398 19|       držala podľa vašej kuchyne…”~„Ale!”~Gazdiná aj toto oznámila
399 19|            zle,” potvrdil rechtor.~„Ale veď aj mne.”~„Čudná náhoda.”~„
400 19|       hodina. Rozlúšťovali hádanku, ale ju nemohli rozlúštiť. Najmä
401 19|           Upražila ich síce všetky, ale polovicu poslala Zuzanke,
402 20|        pukne… Taká je ako tri sudy… Ale už ideš? Chytro…”~Brucho
403 20|           sa díva…”~Stará sa trhla, ale nerozumela, čo gazda chce.
404 20|        gazda chce. Pozrela dookola, ale sa nehýbala z miesta.~Prišiel
405 20|           Dá boh, že jej to prejde. Ale tuto, toto… Bohvie, aká
406 20|      Horkasté akési,” poznamenala, „ale nie nanič… Ty, Bartuš, treba
407 20|           prasknúť… Tiež preháňali, ale prišiel Rypák. Spravil len
408 20|            vykríkne, alebo odbehne, ale ona akoby nič. Drkotala,
409 21|          vyplaziť jazyk na obrázok, ale zazdalo sa mu to slabosťou.
410 21|           Milujúce slovo, slovíčko. Ale aj to by bolo málo. Chcel
411 21|         nemá v sebe ku mne. Hovorí, ale nič ku mne necíti.~„Viete,”
412 21|          nič necítim voči tej dáme. Ale si ju vezmem za ženu, lebo
413 21|             znamenite hráš Chopina, ale preto ťa rád, lebo ťa rád…”~„
414 21|           Chcela ešte čosi povedať, ale Čurín ju pretrhol:~„Nemá
415 21|             nemôže zaplatiť dlžobu, ale keď človek vie, prečo miluje,
416 21|           ma pohanil, nenávidíš ma, ale ja ťa milujem. Milujem,
417 21|           Neviem, prečo ťa milujem, ale ťa milujem!”~Zaiste vravel
418 21|       nezbadal, že sa začervenala.~„Ale neviem, či vás to nenudí?”
419 21| emancipované, budete aj vy počínať, ale nateraz je tak, že najprv
420 21|             cítim voľačo ako lásku, ale to zostane zakrpatené, nevyvinie
421 21|          zakrpatené, nevyvinie sa.” Ale prečo jej ja teraz nemôžem
422 21|            sa vraví, sympatizovali. Ale on sa vám nikdy neprezradí,
423 21|           milovať? Mužský by mohol. Ale o vás je reč. Vy, Elenka…”~„
424 21|           vás je reč. Vy, Elenka…”~„Ale nie so Šuvikom.”~„Nuž teda
425 21|       listov poštou a skrze poslov. Ale ani ich neotvoril.~Bojovať
426 21|           ju zo dva razy v divadle, ale ani na ňu nepozrel. Elena
427 21|         stĺp, kde ho nikto nevidel. Ale tu nevydržal. Skoro behom
428 21|           nepozrel. Bál sa podívať, ale z jej tichého, zachytávaného
429 21|         Odpusťte mi!”~Pozrel na ňu, ale Elena sa na neho nedívala.
430 21|        Potupil si ma. Nenávidíš ma… Ale ja ťa milujem… Milujem.
431 21|        ďalej…”~Zhlboka si vydýchla, ale hneď nepokračovala. Len
432 22|           som už mal šťastie s ním. Ale nemohol som si uvedomiť,
433 22|          som si, aký je to spôsob…? Ale veď je to komisný spôsob!
434 22|       Prezrádzal cestujúceho žida.~„Ale ja chcem spať,” zareval
435 22|            že som mu ju nepotiahol, ale som sa zdržal. Bol omnoho
436 22|             bol spor aj tak nechal. Ale on ho stiahol. Následkom
437 22|          surovec.”~Neodtiahol tvár, ale mi prskol do očí: „Vy ste
438 22|            boli dávno aj pochytili, ale naša pozornosť bola obrátená
439 22|        neodstúpi. Ja nebudem čítať, ale ani on nebude spať a lampa
440 22|             si ja. Ja nebudem spať, ale ani on nebude čítať a vo
441 22|      remennom koberci v pančuchách. Ale to trvalo len krátky čas.
442 22|            a prestal som sa hnevať. Ale agent behal v pančuchách
443 23|            v blázinci. Vy neveríte, ale je tak. Ja sám neverím,
444 23|           Nos ani trochu nie pekný, ale v dedine najkrajší. Plné
445 23|    sekretára”. Niekedy je aj tanec, ale to len obyčajne v nedeľu.
446 23|              Nie preto, že bol máj, ale že som mal pri boku dobrú
447 23|           áno. Teraz sú síce drahé, ale aspoň jedno. Na zimu budeme
448 23|           cipcipcipušky, dumal som. Ale zrazu sám pred sebou som
449 23|       povolenia. Nepovedal som nič, ale ma to znepokojilo. Čo to
450 23|           daromne a znepokojuje ťa.~Ale nič som nepovedal.~V septembri
451 23|        niekam toto protivné zviera, ale spamätal som sa a aby nevybúšil
452 23|         Neurobil som to. Ej, škoda. Ale nazdal som sa, že s kozou
453 23|           je také milé zvieratko.”~„Ale falošné.”~„Chytá myši.”~„
454 23|             Chytá myši.”~„Mraučí.”~„Ale i pradie.”~„Škriabe.”~„Teda
455 23|         príkre, aby som si uľahčil, ale zazrel som odháčkovanú okenicu,
456 23|          kúsky. Sám som sa zhrozil, ale šiel som len ďalej. Akási
457 23|             by to bol u nej hľadal? Ale dobre. Vzdorovať viem i
458 23|             žena mi trochu chýbala, ale navaril som si večeru sám.
459 23|          neboj,” chlácholil som ju.~Ale Lízu nedajbože kapacitovať.
460 24|              že mu je nie pohodlne, ale chcel ukázať, že je aj on
461 24|             že som k vám prišiel.”~„Ale!”~„Celkom vážne. Vy neuveríte,
462 24|         Celkom vážne. Vy neuveríte, ale ja som rád. Špeciálne vám
463 24|           si, chcelo sa mi povedať, ale zas len prsty som jej stisol. „
464 24|           Tu sú len formy, spôsoby, ale dámy musia privykať nielen
465 24|          všetko by som rád povedať, ale sa mi to protiví povedať
466 24|       povedala: „Vy budete Elena.”~„Ale prečo?”~„Vy viete.”~„Dajte
467 24|           sa, že ju ešte rád vidím. Ale ku domácej, tak sa mi vidí,
468 24|           som si prsteň ako záloh.~„Ale vy ste naozaj zamyslený,”
469 24|            to by som vám vysvetlil, ale niet príležitosti. Keby
470 24|         sama. Veď vďačne poslúžime, ale očakávať vždy tú pozornosť
471 24|          akosi odporne okolo srdca, ale hneď som sa zaradoval. Zavolám
472 24|           sadajúc a bolo mi veselo, ale netrvalo dlho, zavolali
473 24|             všetky zuby jej vidieť… Ale prečo som to dnes zbadal
474 24|             kytku voňavých fialiek. Ale ani tak, ani tak. Mne sa
475 24|         neho všetko muselo vysypať. Ale to sa nestalo odrazu. Pomaly
476 24|           sa s ňou. Chce byť vážna, ale vidieť, že by sa rada usmiať
477 24|        večer.”~„Prejsť sa?”~„Áno.”~„Ale vyjdite iste.”~Také prosté
478 24|             to je všetko.”~„Čožeby. Ale keď ju aj vezmem, ako vám
479 24|                No, tak ju donesiem, ale to sa jednako nesvedčí ísť
480 24|              Nie, nešiel som rovno, ale dookola popri ich dome.
481 24|   pozostávať zo sedenia v kútiku?”~„Ale prečo nie? Veď je to príjemne.”~„
482 24|            presvedčená?”~„Ešte nie, ale vidím ju.”~„Kde?”~„Aj na
483 24|           za slečnami, slečna. Krv, ale nie duša…”~„Ale tak by sme
484 24|        slečna. Krv, ale nie duša…”~„Ale tak by sme potom každého
485 24|     zaľúbení, nemôžeme žiť bez nej. Ale to je nič iné ako rozčúlenie.
486 24|      verejne veľmi ťažko ukazujete, ale skrývate, pokým možno. O
487 24|       povedať, že som tu, či mlčať? Ale, veď mi vidí nohu vo svetle
488 24|            by to urobiť, neušla by.~Ale ja som jej vtedy ani ruku
489 25|         privreli, zdalo sa, že spí, ale o chvíľu ich naširoko otváral
490 25|            a druhý rozplešťuje oči… Ale ten apatekár, čo ten chce?
491 25|     nemilosrdní, veľkodušní, krutí, ale zaškrabni ho po paprčke,
492 25| rozprávajúci apatekársky pomocník, „ale najsmiešnejší sú ľudia,
493 25|           všetci básnici vedia akí, ale keď na nás pozrie pekné
494 25|              Marka je pekné dievča, ale koketka, koketka. Dotýka
495 25|            Maru od prvej štvorylky, ale celkom oprávnene. Nenamýšľam
496 25|          nemilovala, nestískala by… Ale prečo si práve Maru vybral!
497 25|    apatekársky pomocník, „mne tiež, ale ako?”~„Počujete, aj mne,”
498 25|            pokus, že zdvihne kabát, ale sa potočil a zahodilo ho
499 25|           konečne môže byť aj zvyk, ale baviť sa s prstami…! Tým
500 25|           sa slečna Mara posmievať, ale mne vážnemu, mne básnikovi