Part

 1 5 | pomyslel, že kráča popri peknej slečne. Naklonil sa napravo a pošuchol
 2 6 | vyskočili, keď som sa uklonil. ~Slečne Malvínke som povedal: „Slečna,
 3 6 |  povedala s radosťou: „Ó, áno!”~Slečne Žofii som sa len uklonil.
 4 6 |      taká príjemná, nežná.~Áno. Slečne Ele som pochválil oči. „
 5 6 |       tak hučali. A konečne, že slečne Boženke dvorí kasír, prečo
 6 6 |       ešte vždy očarený — mnou. Slečne Ele som ukázal, kto vie
 7 10|        k nemu kvôli jeho dcére, slečne Anne, lebo aj rozkalovský
 8 11|       mať tanečnicu. Prešiel ku slečne Zuzanke.~„Prosím, ak možno.”~„
 9 11|    Srdce mu zhorklo.~Prešiel ku slečne Marienke.~Poklona.~„Odpusťte,
10 17|     mizerný herec. Poviem vám o slečne X.: krásna dáma. Poviete:
11 17|       som sa vlastne vždy popri slečne Aničke, dievčatku peknom,
12 18|      ani chudé, také najlepšie. Slečne Žofke riadením božím ide
13 18|      akýsi veľmi mäsitý, tučný, slečne Máli ide do výšky. Elenke
14 24|         Dostal som sa k domácej slečne. Elena pritancovala celkom
15 24|         sami od seba nepomôžeme slečne obliecť kabátik, nech vyzve
16 24|       slečna Žela. A šiel som k slečne Žele. Pamätám sa, že ona
17 25|        kríž, bľabotal: „Vy tu o slečne Márii… Urážate ju… Neopovažujte
18 26| vlastnosti tohto pokladu prišli slečne Darinke na um.~Rozhodla,
19 28|      fotela, uklonil sa domácej slečne, dcérke Miluške (lebo ona
20 28|         z izby, priblížil sa ku slečne, povedal svoje meno a cieľ