Part
1 28| to závisti!~Dr. Jaroslav Brveník medzitým, čo sa takto o
2 28| mosadznú kľučku dvier. Ale Brveník nebol taký. Obliekol sa
3 28| prosperovať.~A dr. Jaroslav Brveník o chvíľu sedel na koči.~„
4 28| bol pred domom Rafikovej. Brveník zhodil zvrchník a už sa
5 28| raz spravil kompliment.~Brveník nevedel, čo robiť. Stál
6 28| izby.~Čo to bolo? myslel si Brveník a zadíval sa na veľký biely
7 28| podišiel oproti nim:~„Doktor Brveník, advokát,” predstavil sa, „
8 28| Miluška.~„Toto je pán doktor Brveník,” ukázala Rafiková na Brveníka.~„
9 28| na Brveníka.~„Pán doktor Brveník,” zopätoval podsudca.~Miluška
10 28| podsudca.~Miluška sa uklonila. Brveník chcel podať ruku, ale ona
11 28| doktorke. Vraví: Doktor Brveník. Tu už sa bol predstaviť.
12 28| cvikličky. Čo rozkážete…”~Brveník nestačil ani protestovať,
13 28| francúzsky a len so slečnou.~Brveník sa okolo štvrtej konečne
14 28| na jej sukňu a pol tváre. Brveník sa na ňu díval. Dokončila
15 28| Zasa sa schýlili k peci. Brveník písmo ani nepozrel. Srdce
16 28| chcela oznámiť, že sa pán Brveník veľmi vtiera do ich domu
17 28| Počuli ste, že si ten Brveník berie Malinovú?”~„Jedenásteho
18 28| zasmiala sa, „to sú klebety. Brveník sa dnes osvedčil pred Miluškou,”
19 28| prekabátiť… Že Malinová a Brveník… To nedovolím. Rozbijem
20 28| Malinovej. Obďaleč na ulici stál Brveník… Rafiková na chvíľu postála.
|